Najväčšie zmeny sa pripravujú v zákone o energetike. Právne sa upravujú účastníci trhu s elektrinou, zmluvy o flexibilnom pripojení na podporu rozvoja obnoviteľných zdrojov energie v oblastiach s obmedzenou alebo žiadnou kapacitou pripojenia do sústavy, zmluvy o dodávke elektriny alebo združenej dodávke elektriny s pevnou cenou na dobu určitú. Právne sa upraví riadenie rizík dodávateľov v elektroenergetike a nastavenia podpory formou zmluvy o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny z jadrového paliva. Zmeny nastanú aj pri hodnotení potrieb flexibility elektrizačnej sústavy a pri správnych deliktoch a pokút v oblasti metánových emisií.

Rozšíria sa povinností prevádzkovateľov distribučných sústav. Tí budú musieť zverejňovať na svojich webových sídlach údaje o počte prijatých a odmietnutých žiadostí o pripojenie k distribučnej sústave, voľnej distribučnej kapacite a jej výpočte. Taktiež informácie o podmienkach rezervácie distribučnej kapacity, informácie o podávaní žiadostí o pripojenie k distribučnej sústave a jeho podmienkach a predkladania požadovaných dokladov k žiadosti o pripojenie v elektronickej forme.

Zákon upravuje už existujúcu činnosť zdieľania elektriny odberateľmi, ktorá bola doteraz na Slovensku upravená primárne na úrovni sekundárnej legislatívy.

„Ale revidovaná európska smernica upravuje zdieľanie detailnejšie. Zavádza sa nová činnosť na trhu, činnosť organizátora zdieľania, ktorej nezodpovedala žiadna z doterajších podnikateľských činností v energetike. Činnosť organizátora zdieľania bude podliehať režimu oznamovania a cieľom jej zavedenia je podporiť rozvoj zdieľania elektriny medzi odberateľmi a uľahčiť administratívne a ďalšie súvisiace úkony s realizáciou zdieľania elektriny,“ uviedlo ministerstvo hospodárstva s tým, že zákon priznáva koncovým odberateľom právo zúčastňovať sa na zdieľaní elektriny nediskriminačným spôsobom tak, aby žiadni koncoví odberatelia neboli z účasti na zdieľaní elektriny vylúčení.

Návrh zákona o energetike zakazuje dodávateľom podmieňovať uzavretie zmluvy o dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke elektriny zákazom zdieľať elektrinu alebo obmedzením množstva elektriny. Odberné miesto alebo odovzdávacie miesto môže byť súčasne priradené len do jednej skupiny zdieľania a tiež ochraňuje aktívneho odberateľa pred nespravodlivým a diskriminačným zaobchádzaním zo strany subjektov zúčtovania. „Zároveň sa stanovuje, že aj iní aktívni odberatelia v rámci podnikateľského sektora než sú malé a stredné podniky, môžu zdieľať elektrinu ale len zo zariadení na výrobu elektriny s inštalovaným výkonom do 6 megawattov.

Novela zákona o energetike taktiež zavádza možnosť priamej podpory výroby elektriny z jadrového paliva po júli 2027. Podpora bude formou zmluvy o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny z jadrového paliva.

„Táto úprava vychádza z toho, že ak sa členské štáty rozhodnú podporovať investície financované z verejných zdrojov prostredníctvom systémov priamej podpory cien do nových nízkouhlíkových zariadení na výrobu elektriny z nefosílnych palív na to, aby splnili svoje dekarbonizačné ciele, takáto priama podpora môže byť do budúcna realizovaná len formou dvojsmernej rozdielovej zmluvy alebo rovnocenného systému s rovnakými účinkami. Ide o obojsmerný mechanizmus, ktorý zahŕňa nielen záruku výnosov pre výrobcov elektriny, ale súčasne aj obmedzenie hornej hranice trhových výnosov príslušných výrobných aktív, aby sa zabránilo situáciám, kedy výrobcovia nadmerne profitujú z vývoja na energetických trhoch na úkor odberateľov,“ vysvetlilo ministerstvo hospodárstva.

Účasť na tejto forme podpory je dobrovoľná a má sa vzťahovať na nové investície do výrobných zdrojov od júla 2027.

Novelou zákona o energetike sa podporí aj rozvoj vodíkového hospodárstva. Upraví sa certifikácia prevádzkovateľa vodíkovej prepravnej siete a pravidlá fungovania vnútorného trhu s vodíkom. Predpokladá sa, že prepravný systém prevádzkovateľa prepravnej siete v Slovenskej republike, spoločnosti Eustream, by mal tvoriť integrálnu súčasť tzv. European Hydrogen Backbone.

„V tomto kontexte je dôležité umožniť, aby mal prevádzkovateľ prepravnej siete v Slovenskej republike možnosť byť účastný pri vypracúvaní sieťových predpisov, prijímaní desaťročných plánov rozvoja vodíkovej siete pre celú Úniu a vypracúvaní odporúčaní pre technickú spoluprácu prevádzkovateľov vodíkových prepravných sietí,“ podotklo ministerstvo.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) bude mať rozšírené právomoci. Novela zákona o regulácii v sieťových odvetviach rozšíri doterajšie monitorovacie právomoci ÚRSO v oblasti uplatňovania zmlúv o dodávke elektriny a zmlúv o združenej dodávke elektriny s pevnou cenou na dobu určitú ako aj monitorovanie odstraňovania nedôvodných prekážok pre zdieľanie elektriny. Zavedenie sa právna úprava súvisiaca so zavedením produktu obmedzenia spotreby v čase špičky. Novela regulačného zákona doplní úpravy v prípade vyhlásenia krízy cien elektriny na EÚ, resp. regionálnej úrovni.

Rovnako má regulačný úrad po novom sledovať ako sa odstraňujú neodôvodnené prekážky a neopodstatnené obmedzenia na trhu týkajúce sa vývoja, spotreby elektriny vyrobenej z vlastných zdrojov, zdieľania energie, rozvoja spoločenstiev pre obnoviteľné zdroje a občianskych energetických spoločenstiev.

Návrh novely zákona o podpore OZE prináša právnu úpravu zásady tzv. kaskádovitého využívania drevnej biomasy podľa najvyššej hospodárskej a environmentálnej pridanej hodnoty. Nanovo sa nastaví podpora OZE formou zmluvy o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny z vybraných obnoviteľných zdrojov. Zavedie sa mechanizmus kreditov vydávaných na elektrinu z obnoviteľných zdrojov využívanú v doprave, spôsob ich vydávania, evidencie, obchodovania a uplatňovania. Právne sa upravia ciele pre OZE v oblasti dopravy a priemyslu a povinnosti spojené s výrobou biopalív, biokvapalín a palív z lesnej biomasy.

Novela zákona o podpore OZE zavádza mechanizmus kreditov vydávaných na elektrinu z OZE využívanú v doprave. Cieľom úpravy je splniť požiadavky európskej legislatívy na dekarbonizáciu dopravy. Členské štáty musia do svojich vnútroštátnych právnych rámcov začleniť kreditný trh (pre verejné a prípadne súkromné dobíjanie), aby umožnili hospodárskym subjektom, ktoré dodávajú elektrinu z OZE, prispieť k plneniu povinnosti stanovenej jednotlivými členskými štátmi pre dodávateľov palív na svojom území. Celý systém správy, evidencie, bilancie a súvisiaceho obchodovania s kreditmi bude spravovať Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou, ktorý už spravuje podobný systém záruk pôvodu, ktoré sú následne obchodované v aukciách organizovaných Organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou.

„Skúsenosti zo zahraničia kde takýto kreditný systém už bol zavedený a funguje (napr. Holandsko, Nemecko) ukazujú, že takýto systém kreditov výrazne pomáha ekonomickej návratnosti inštalácie verejných nabíjacích bodov a motivuje k rozširovaniu siete nabíjacích bodov pre elektromobily, čím sa podporuje celková dekarbonizácia odvetvia dopravy,“ konštatuje ministerstvo hospodárstva.

Do slovenskej energetiky sa taktiež zavádza priama podpora výroby elektriny z veternej, slnečnej, geotermálnej a vodnej energie. S výnimkou elektriny vyrobenej v prečerpávacej vodnej elektrárni.

„Takáto forma podpory môže byť pridelená na základe aukcie a musí obsahovať obojsmerný mechanizmus, ktorý zahŕňa nielen záruku výnosov pre výrobcov elektriny, ale súčasne aj obmedzenie hornej hranice trhových výnosov príslušných výrobných aktív,“ dodal rezort hospodárstva.

Prijatím navrhovaných noviel zákonov predpokladá ministerstvo hospodárstva pozitívny sociálny vplyv najmä na hospodárenie domácností. Posilnia sa totiž práva pre všetkých odberateľov aktívne sa zapájať do účasti na energetickom trhu, najmä zdieľania elektriny. Posilnenie právomocí ÚRSO v oblasti ochrany spotrebiteľa zabezpečí zvýšenie ochrany práv odberateľov elektriny.

Ministerstvo očakáva pozitívny vplyv noviel zákonov aj pre podnikateľov. Najmä vzhľadom na rozvoj činností nových aktérov na trhu s elektrinou a doplnenie nových povinností už existujúcich subjektov na trhu s elektrinou a obnoviteľnými plynmi.

„Nová právna úprava zavedie a zadefinuje nové činnosti a subjekty pôsobiace v oblasti elektroenergetiky, ktoré môžu tieto činnosti vykonávať, čím sa otvoria možnosti pre nové podnikateľské aktivity na elektroenergetickom trhu,“ myslí si ministerstvo hospodárstva.

Novely energetických zákonov majú mať pozitívny dopad aj na životné prostredie, najmä na kvalitu ovzdušia. Nastavujú sa totiž mechanizmy, ktorých cieľom je ďalej podporiť využívanie OZE v doprave, ako aj posilniť rozvoj výroby elektriny z OZE.

Novely zákonov však budú mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Zavádza sa totiž mechanizmus kreditov vydávaných na elektrinu z obnoviteľných zdrojov využívanú v doprave pod správou Organizátora krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE). Z toho dôvodu sa očakáva vznik nákladov na strane OKTE na úpravy IT systémov tak, aby sa umožnila evidencia a obchodovanie s kreditmi. Presné vyčíslenie nákladov nie je podľa ministerstva hospodárstva v súčasnosti možné. Odhadované jednorazové náklady na úpravy systémov sú na úrovni 320-tisíc eur.

„Zároveň sa očakáva, že táto zmena môže priniesť aj zníženie nákladov na strane prevádzkovateľov nabíjacích bodov, ktorých je v súčasnosti na Slovensku približne 8, a umožní podporiť rozvoj nabíjacej infraštruktúry pre elektrické autá, pričom v súčasnosti sa na Slovensku eviduje zhruba 1808 verejne dostupných nabíjacích bodov,“ dodalo ministerstvo.

Detailnejšie vyčíslenie zníženia nákladov pre subjekty na Slovensku zatiaľ nie je taktiež možné vyčísliť. Skúsenosti zo zahraničia, kde takýto kreditný systém už bol zavedený a funguje (napr. Holandsko, Nemecko) však ukazujú, že pri priemerných hodnotách kreditu vo výške medzi 0,03 – 0,06 €/kWh a priemernej cene dobíjania bežnou rýchlosťou okolo 0,50 €/kWh, by samotná cena kreditu pokryla približne 10 % z ceny elektriny účtovanej vodičovi elektrického vozidla prevádzkovateľom nabíjacieho bodu.

„Zároveň zahraničné skúsenosti ukazujú, že kredity výrazne zlepšili obchodný prípad nabíjacích staníc a podnietili prevádzkovateľov nabíjacích bodov k rýchlej inštalácii nabíjačiek, pretože výnosy z kreditov pomáhajú skrátiť dobu návratnosti nabíjačiek o takmer polovicu, z 13 na 7 rokov pre verejné nabíjacie stanice s mediánom spotreby 6 MWh za rok,“ konštatovalo ministerstvo hospodárstva.