Slovensko podľa zamestnávateľov platí účet za európsku energetickú bezpečnosť

Po postupnom obmedzení tokov ruského plynu stratila slovenská prepravná sieť svoje pôvodné využitie. Kapacita, ktorá bola dimenzovaná na masívny tranzit medzi východom a západom Európy, sa dnes využíva približne len na osem percent. Prevádzkové, údržbové a bezpečnostné náklady sa však nezmenili. Výsledkom je rastúci tlak na regulačný systém, ktorý sa snaží tieto fixné výdavky preniesť na menší objem prepraveného plynu, a tým aj na slovenských odberateľov.

V prebiehajúcich regulačných konaniach sa preto objavujú návrhy na výrazné zvýšenie taríf za prepravu plynu. Podľa zamestnávateľov hrozí, že na Slovensku by mohli tarify vzrásť až o približne 70 percent. Takýto nárast by sa priamo premietol do vyšších cien energií pre priemysel aj domácnosti a citeľne by oslabil konkurencieschopnosť slovenských podnikov v čase, keď už čelia vysokým nákladom na energie a neistému hospodárskemu prostrediu. Skúsenosti z regiónu ukazujú, že nejde o teoretickú hrozbu. V Českej republike sa tarifa na domáci bod od roku 2021 zvýšila o viac než 400 percent, čo výrazne zasiahlo podnikateľské prostredie aj spotrebiteľov.

Strategický význam smerom do budúcnosti

Z pohľadu Európskej únie pritom slovenská prepravná sústava nestratila svoj strategický význam. Naopak, zostáva dôležitým pilierom energetickej bezpečnosti regiónu. Zohráva podľa zamestnávateľov kľúčovú úlohu pri reverzných dodávkach plynu na Ukrajinu, zvyšuje flexibilitu a odolnosť prepravných trás v krízových situáciách a do budúcnosti ponúka potenciál aj pre prepravu vodíka, obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov. Ide teda o infraštruktúru, ktorú Únia potrebuje nielen dnes, ale aj v kontexte svojej transformácie smerom k nízkouhlíkovej ekonomike.

Problémom však zostáva rozdelenie nákladov. Slovensko ako tranzitná krajina sa ocitlo v pozícii, keď musí financovať infraštruktúru slúžiacu nadnárodným cieľom, bez adekvátneho mechanizmu solidarity na úrovni EÚ. „Je neprijateľné, aby náklady na infraštruktúru, ktorá slúži celej Európskej únii, niesli takmer výlučne slovenskí spotrebitelia. Výpadok tranzitu nie je dôsledkom rozhodnutí Slovenska, ale geopolitických zmien. Európska komisia musí zabezpečiť, aby táto plynárenská infraštruktúra, ktorú Únia potrebuje, bola aj dlhodobo finančne udržateľná,“ upozorňuje viceprezident AZZZ Emil Macho.