Svet sa za posledný rok zásadne zmenil a už nikdy nebude taký, ako sme ho poznali 30 rokov.

USA ako doterajší hegemón strácajú toto postavenie a budú odsunuté na druhú koľaj. Odrazom zmeny pomeru síl vo svete je ruská vojenská akcia na Ukrajine. Táto vojna zároveň akceleruje ďalšie zmeny.

V západnom bloku s USA z veľkých ekonomík zostali iba Kanada, Austrália, Japonsko a Európska únia. V podstate iba 52 štátov systematicky naďalej podporuje politiku USA (v prípade Izraela iba 14).

Spojené štáty sú dnes zdevastovaná krajina, plná obrovských rozporov a antagonistického pnutia. Ak by tam po najbližších prezidentských voľbách došlo k občianskej vojne, asi by to nikoho neprekvapilo.

USA sa momentálne zachraňujú na účet svojich spojencov, najmä na účet EÚ, z ktorej vysávajú zdroje ako vysávač. Najprv odstavili Európanov od lacných energií z Ruska a začali dodávať svoje drahé, čím ekonomicky získali. Európsky priemysel, ktorý sa v dôsledku toho stal nekonkurenčným teraz preťahujú rôznymi stimulmi do USA a deindustrializujú Európu. Je to parazitický spôsob, ktorý nemôže fungovať dlho, ale teraz to nie je dôležité, lebo hrozí, že celý západný blok nemusí onedlho fungovať.

Rusko svoje energie, ktoré doteraz poháňali EÚ a dávali jej konkurenčnú výhodu, už presmerovalo do Ázie. Každý, kto si predstaví výsledok tohto spojenia vie, že sme ako Západ, ako civilizácia prehrali.

Centrum sveta, ktoré bolo dlho v Európe, potom v USA sa teraz presúva na východ.

Európska únia, ktorá bude postupne stále viac ekonomicky zaostávať v dôsledku deindustrializácie a problémov, ktoré vyplynú z nezvládnutej migrácie, sa bude prepadať do chudoby a chaosu. Západne krajiny, stále viac závislé na názore moslimskej (zatiaľ) menšiny, už teraz nedokážu zaujať jasné zahranično-politické postoje. Vidieť to aj na prípade izraelsko-palestínskeho konfliktu.

Západ už dnes bojuje v dvoch vojnách. A čakajú ho ďalšie. Vojenská moc tohto ekonomicko-politického zoskupenia, ktoré zastrešuje NATO a do ktorého patríme aj my, už zďaleka nie je to čo bola. Vidieť to na vojne na Ukrajine, kde Rusko samé, proti celému bloku, prechádza postupne do ofenzívy a dnes už stále viac prevláda názor, že Západ v tejto vojne aj porazí.

Na Západe sa dnes už stále viac skloňuje mierové rozhovory. Západ cíti, že potrebuje oddychový čas. Že zaostáva v kapacite výroby aj v technologickej úrovni svojich zbraní. Čím dlhšie trvá ukrajinská vojna, tým je to viac zrejme.

Západne zbrane sa ukazujú ako málo účinné a to spôsobuje tie najväčšie škody, škody na imidži Západu. Dôsledok tohto ukrajinského divadla je, že sa ostatné krajiny prestávajú báť. Vidia, že moc USA je nafúknutá bublina.

Spojené štáty ešte stále dokážu vyslať do Stredozemného mora dve zoskupenia lietadlových lodí. Je to veľmi impozantné a výborne to vyzerá na fotkách. Ale realita je taká, že tento koncept je dnes úplne zastaralý a prekonaný, čo sa podľa mňa, ak sa rozhorí blízkovýchodný konflikt do väčších rozmerov, aj rýchlo ukáže.

V dobe hyperzvuku, ktorý Západ nemá zatiaľ zvládnutý, sa lietadlové lode ľahko premenia na ponorky. Myslím si, že toho budeme svedkami už v tejto vojne. Irán oficiálne nedisponuje hyperzvukom, ale jeho raketová technika je veľmi vyspelá. Voči takémuto niečomu americké námorníctvo nikdy doteraz nestalo a ani neobstojí.

Je to vidieť v ukrajinsko-ruskej vojne, ani ruská rádovo vyspelejšia protilietadlová technika nedokáže vychytať všetky rakety Storm shadow / Scalp (a tie nie sú hypersonické), ktoré útočia na jej lodenice na Kryme. Pri veľkej salve vypálenej naraz vždy nejaké rakety preniknú. Naposledy z 18 rakiet dve a zničili vojenskú loď, ktorá bola na oprave v kerčských lodeniciach.

Dve rakety, ktoré preniknú obranou lietadlovej lode, môžu mať fatálne následky. Myslím si, že odhalenie, že cisár je nahý, nás čaká už čoskoro. Slušnými zásobami (takmer iste iránskej produkcie) sa včera pochválil vo videu Hizbaláh. Irán bude teda na lode USA útočiť cudzími rukami, rovnako, ako vedú vojnu proti Rusku USA rukami Ukrajincov.

Keď sa ukáže, že USA nedokážu riešiť problémy na Blízkom východe, že nedokážu poraziť Irán, reputačné straty, ktoré Západ čakajú sa dnes ani nedajú odhadnúť, ale bude to totálna katastrofa. Totálny mocenský úpadok celého bloku, do ktorého patríme.

Čaká nás zásadné rozhodnutie. Slovensko v záujme vlastného prežitia a prosperity bude musieť zmeniť stranu.

Otázka je, kedy to urobiť.

Pre Slovensko by bolo pravdepodobne výhodnejšie, keby hraničilo s Ruskom ako z neadekvátnym, nesamostatným, v problémoch sa topiacim štátom, ktorým bude Ukrajina, ak Rusko pristúpi na mierové rokovania, ku ktorým ho bude teraz Západ stále viac vyzývať.

Susedenie s mocnosťou zas tiež prináša svoje riziká. Tak ako si Mexiko nemôže umiestniť na svoje územie vojenské základne Činy, lebo by trvalo maximálne dva mesiace, kým by ho USA napadli, tak aj Slovensko by pravdepodobne vo väčšej miere muselo zohľadňovať názory Ruskej federácie.

Výhodou by však boli lacné energie, ktoré by nám mohli poskytnúť náskok oproti západoeurópskym krajinám odkázaným na USA. Výhodou by tiež bola dostupnosť ázijských krajín cez Čínou budovanú dopravnú infraštruktúru Jeden pás jedna cesta, na ktorú by sme sa mohli napojiť.

Prosperita Západu neskončí zo dňa na deň. Tak ako sa za rok nepresunie všetka ekonomická sila na východ. Ale tieto procesy sa zdajú byť momentálne nezvratné.

Netreba si robiť ilúzie, že Slovensko teraz len tak môže vystúpiť z Európskej únie a prosperovať. Na prípade Srbska vidieť, že to zatiaľ nie je možné. Ale procesy prebiehajú a my by sme mali už teraz pracovať na tom, aby sa naša politika stala vyváženejšou a postupne sa prepla na nové ekonomické centrum.

Dnes sa to síce ešte javí ako utópia, ale scenár v ktorom sa EÚ znova rozpadne, ak nie rovno na jednotlivé štáty, ale minimálne na menšie bloky, nie je už možné do budúcna úplne vylúčiť.

Západné európske krajiny v ktorých dochádza k postupnej výmene obyvateľstva nemôžu týmto procesom prejsť bez toho, aby sa to odrazilo na ich ekonomike, politickej orientácii, spoločenských zmenách. Už tento týždeň sa jeden z poslancov Bundestagu dožadoval, aby v Nemecku aspoň sčasti začalo platiť právo šaría. Dôsledky pre celú nemeckú spoločnosť a smer, ktorým sa táto spoločnosť dnes uberá, si vieme v hrubých rysoch domyslieť.

Na povrchu ešte zelení riešia vodné a veterné elektrárne, uhlíkovú stopu a hlasno mudrujú o demokratických princípoch v iných štátoch, ale pod povrchom prebiehajú omnoho hlbšie a podstatnejšie zmeny. Zmeny, ktoré budú mať pre staré západné krajiny fatálne dôsledky.

USA na tom nie sú omnoho lepšie. Generácia, ktorá sa tam dnes rodí je charakteristická tým, že biela populácia už je v menšine. USA jednoducho tiež nezostanú také ako sme ich poznali my. Tiež ich čakajú vnútorné tektonické zlomy.

Slováci majú obrovskú schopnosť prežiť. Tento mikro národ si vypestoval schopnosti, ktoré ho prevádzajú búrlivými vodami dejinného vývoja. Napriek tomu sa mu často stáva, že sa postaví na nesprávnu stranu dejín. A na takejto nesprávnej strane stojí aj teraz a každým ďalším rokom, bude táto skutočnosť iba vypuklejšia.

Preto naši politici musia začať brať do úvahy, že sa blížia celosvetové tektonické zlomy a celosvetová spoločnosť a jej vzťahy sa musia preusporiadať a preskupiť a musia v turbulentných časoch hľadať pre Slovensko schodnú cestu, ktorá by umožnila štátu aj národu prežiť a prípadne ho priviedla k väčšej prosperite.

Je pred nimi po 30 rokoch, keď vtedajšia generácia politikov preformátovala našu spoločnosť s komunistickej na kapitalistickú, vytvorila Slovenskú republiku – teda vlastný štát Slovákov a postupne zlepšovala životné podmienky ľudí, znova veľmi závažná a dôležitá úloha.

S vládou Matoviča a jeho primitívnou, hlúpou, rozkladnou, deštruktívnou politikou vedenou zo dňa na deň bez koncepcie a vízie, sme stratili tri roky. Slovensko sa znova prepadlo na chvost európskych štátov.

Fico, ktorý sa ešte iba pred niekoľkými dňami chopil moci, naznačuje, že by chcel robiť samostatnú politiku, ktorá by na zreteli mala hlavne naše národné záujmy. To je samozrejme dobrý úmysel. Taká by mala byť politika každej vlády.

Či však Fico ustojí svoju dejinnú úlohu, či dokáže štát previesť turbulenciami, ktoré nás čakajú a nájsť pre nás, pre Slovensko výhodnú pozíciu v novej štruktúre sveta, to ešte len uvidíme. Zdá sa, že práve od jeho politického vedenia a politických kvalít jeho garnitúry, sa na dlho odvinie náš osud, lebo zlomové body, ktoré sú pred nami, vždy na dlho určia smer a vzostup či úpadok krajiny.

Držme si preto palce.