Slovensko dobieha v digitalizácii, no vysoké dane mu zväzujú ruky

Publikácia porovnáva daňové systémy, odvody, mzdy a investičné podmienky v 25 krajinách regiónu a ponúka obraz o tom, kde si Slovensko polepšilo a kde naopak stráca konkurencieschopnosť.

Sprievodca upozorňuje, že rok 2026 priniesol vo viacerých štátoch rast daňových sadzieb, vyššie DPH a pokračujúcu digitalizáciu daňovej administratívy. Povinná elektronická fakturácia sa postupne stáva štandardom a krajiny čoraz intenzívnejšie sprísňujú pravidlá medzinárodného zdaňovania aj kontrolu nad nadnárodnými spoločnosťami.

Na Slovensku patrí medzi najvýznamnejšie zmeny rozšírenie progresívneho zdaňovania príjmov fyzických osôb. Popri doterajších sadzbách 19 % a 25 % pribudli nové sadzby vo výške 30 % a 35 %. „V oblasti dane z príjmov fyzických osôb došlo k rozšíreniu daňovej progresivity a k sadzbám 19 % a 25 % pribudli dve nové 30 % a 35 %,“ uviedla partnerka spoločnosti Forvis Mazars pre dane Kvetoslava Čavajdová. Dodáva, že podobné progresívne sadzby fungujú aj vo viacerých okolitých vyspelých ekonomikách.

Významné zmeny nastali aj pri zdaňovaní firiem. Daň z príjmov právnických osôb je na Slovensku odstupňovaná podľa výšky výnosov. Najnižšia 10-percentná sadzba zostáva zachovaná pre podniky s výnosmi do 100-tisíc eur, 21-percentná sadzba platí pre spoločnosti s výnosmi do piatich miliónov eur a najvyššia 24-percentná sadzba sa vzťahuje na firmy nad touto hranicou. Podľa Kvetoslavy Čavajdovej tak zostávajú malé podniky konkurencieschopné, zatiaľ čo vyššie daňové zaťaženie sa sústreďuje predovšetkým na veľké spoločnosti.

Jedným z faktorov, ktoré podľa štúdie zvyšujú celkové daňové zaťaženie na Slovensku, je aj základná sadzba DPH vo výške 23 %. Tá patrí medzi vyššie v regióne. K tomu sa pridalo zvýšenie dane z poistenia z 8 na 10 percent a nová povinná platba za vydobyté primárne suroviny. „Základná sadzba DPH vo výške 23 % zaraďuje Slovensko medzi krajiny s vyššou daňovou záťažou v stredoeurópskom regióne,“ upozorňuje Kvetoslava Čavajdová.

Napriek rastúcemu daňovému zaťaženiu Slovensko podľa autorov správy urobilo citeľný pokrok v digitalizácii. Systém eKasa je už zavedený a povinná elektronická fakturácia pre tuzemské transakcie medzi podnikateľmi začne platiť od roku 2027. Podľa Kvetoslavy Čavajdovej tak Slovensko dobieha krajiny, ktoré v tejto oblasti získali náskok už skôr, ako sú Maďarsko, Poľsko či Rumunsko. Tie už využívajú pokročilé systémy elektronických faktúr alebo predvyplnených daňových priznaní.

Správa zároveň upozorňuje, že napriek digitalizácii zostáva jedným z najväčších problémov vysoké daňové zaťaženie práce. Sociálne odvody platené zamestnávateľmi na Slovensku presahujú 33 % hrubej mzdy, čo krajinu radí spolu s Českom a Estónskom medzi štáty s najvyšším odvodovým zaťažením v regióne. Regionálny priemer pritom dosahuje približne 17 %. Podobne vysoké zostáva aj celkové daňovo-odvodové zaťaženie práce, takzvaný daňový klin, ktorý vyjadruje podiel mzdových nákladov smerujúcich do verejných rozpočtov.

Rast zaznamenali aj mzdy. Minimálna mzda na Slovensku sa zvýšila z 816 na 915 eur, čo predstavuje dvojciferný nárast. Priemerná hrubá mzda v súkromnom sektore vzrástla na 1 569 eur, no podľa autorov štúdie stále zaostáva nielen za priemerom krajín V4, ale aj za regionálnym priemerom približne 1 700 eur. Lídrom zostávajú Nemecko a Rakúsko, kde minimálna mzda dosahuje približne 2 400 eur mesačne.

Pri hodnotení životnej úrovne však samotná výška mzdy nestačí. CEE Tax Guide preto porovnáva aj čisté mzdy upravené o paritu kúpnej sily. Tá ukazuje, že vyšší nominálny príjem automaticky neznamená vyššiu životnú úroveň. Kým krajiny s nižšími cenami, ako Poľsko, Chorvátsko, Rumunsko či Čierna Hora, dokážu zlepšovať reálnu kúpnu silu obyvateľov, štáty s vyššou cenovou hladinou o túto výhodu prichádzajú. Slovensko zostáva v tomto porovnaní približne na úrovni Maďarska a mierne zaostáva za Českou republikou.

Štúdia zároveň konštatuje, že väčšina krajín regiónu sa už nesnaží prilákať investorov výrazným znižovaním sadzieb dane z príjmov právnických osôb. Konkurencieschopnosť posilňujú skôr prostredníctvom stimulov na výskum, vývoj a inovácie. Slovensko sa týmto smerom vydáva tiež. Vláda v máji schválila balík prorastových opatrení na podporu výskumu a vývoja vrátane grantovej podpory inovatívnych projektov a plánuje zvýšiť daňový superodpočet na výskum a vývoj na 150 % pri súčasnom zjednodušení podmienok. Podľa Kvetoslavy Čavajdovej by tieto opatrenia mohli zvýšiť atraktivitu krajiny pre investorov orientovaných na inovácie.

Významné zmeny prebiehajú aj v oblasti medzinárodného zdaňovania. Väčšina sledovaných krajín sprísňuje pravidlá transferového oceňovania a implementuje globálnu minimálnu daň podľa pravidiel druhého piliera OECD. Slovensko už transponovalo aj smernicu DAC9 o výmene daňových informácií, čím sa podľa autorov štúdie ďalej zužujú možnosti nadnárodných spoločností presúvať zisky medzi krajinami s výhodnejším daňovým režimom.