Božik: Zmena zákona o rozpočtovej zodpovednosti je pre samosprávy kľúčová

„Chceme vytvoriť ešte priestor na politickú diskusiu aj v rámci rokovania Národnej rady SR, pretože potrebujeme kľúčovým spôsobom zmeniť ústavný zákon, aby nebol problém s prijatím rozpočtu v mestách a obciach, ale aj v samosprávnych krajoch,“ povedal Božik.

Podľa neho je dôležité, aby aj noví primátori a starostovia vedeli, že pri prijímaní rozpočtu, pokiaľ Ústavný súd SR rozhodne, že štátny rozpočet je prijatý v rozpore s ústavou, bude sa to bytostne dotýkať nielen vlády a štátu, ale aj krajov, miest a obcí. „To bude veľký problém aj v kontexte čerpania európskych peňazí v budúcom roku,“ uviedol Božik.

Návrh ZMOS o zmene zákona o dlhovej brzde podľa neho podporili aj ostatní zamestnávatelia a odbory. Je to dôležité aj preto, že sú zadlžené projekty v rámci integrovaných územných investícií rádovo v stovkách miliónov eur, respektíve presahujú 1 miliardu eur. „Reálne hrozí, že samosprávy buď budú v provizóriách, alebo tak zoškrtajú svoje rozpočty, aby prežili. Alebo druhý variant, že to, čo bude chýbať, budú samosprávy riešiť cez navýšenie dane z nehnuteľností, aby peniaze reálne dostali do rozpočtu, ktoré by inak použili z prebytku hospodárenia minulých rokov,“ priblížil Božik. Najsprávnejšie by podľa neho bolo rozhodnutie o zmene zákona o dlhovej brzde.

Prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová vyzvala zástupcov samospráv, aby pristúpili k podpisu vyšších kolektívnych zmlúv pre zamestnancov pracujúcich vo verejnom záujme pre roky 2026 a 2027. „Tieto kolektívne zmluvy ešte nie sú podpísané zástupcami samospráv, takže nie sú účinné a platné. Zamestnanci pracujúci vo verejnom záujme prichádzajú o benefity, ako sú skrátený pracovný čas, vyššia výmera dovolenky, vyšší prídel na doplnkové dôchodkové sporenie, vyššie odstupné a odchodné,“ upozornila. Zamestnanci vo verejnej správe mimo samospráv sú podľa šéfky KOZ do istej miery rukojemníkmi tejto situácie, pretože tiež prichádzajú o benefity.

Božik reagoval, že v súvislosti s kolektívnymi zmluvami na rok 2026 vyslovili nesúhlas, lebo na to nemajú zdroje, a o roku 2027 ešte budú diskutovať. „Nemôžem momentálne reflektovať na to, že teraz podpíšeme kolektívne zmluvy na rok 2027,“ uviedol. Samosprávy podľa predsedu ZMOS nemajú žiadnu rezervu v podielových daniach, aby mohli platy zamestnancov zvyšovať. „Bude veľmi ťažké, aby sme išli na platový automat a samosprávy necháme v tom, v čom sú. Potom musí byť automat na zvyšovanie dane z nehnuteľnosti, majetkových daní. Štát nám dáva menej peňazí, tento rok dostaneme 2,4 miliardy eur,“ podotkol Božik.

Generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták označil za krajne nezodpovedné zavedenie platového automatu vo verejnej správe vo veľmi napätej situácii verejných financií. „Sme si vedomí, že je potrebné dorovnať niektoré tabuľky najmenej zarábajúcich zamestnancov vo verejnej správe, ktorí sú pod hladinou minimálnej mzdy. Avšak paušálne dvíhanie nie je v záujme ozdravovania verejných financií,“ uviedol. Rovnako nesúhlasia ani s pripravovaným paušálnym zvyšovaním miezd na základe automatu v školstve.