Slovensko by nemalo staviť iba na batérie, potrebuje kombináciu flexibility a silnejších sietí

„Prioritou by malo byť umožniť trhu využívať najlacnejšiu dostupnú flexibilitu bez toho, aby štát vopred vybral jednu víťaznú technológiu,“ povedal Láznička.

Veľký potenciál vidí vo flexibilnej spotrebe. Priemysel, tepelné čerpadlá, ohrev vody alebo nabíjanie elektromobilov môžu podľa neho časť spotreby presúvať do hodín, keď je elektrina lacná a je jej dostatok.

Batériové úložiská sú podľa analytika vhodné predovšetkým na krátkodobú flexibilitu v rozsahu od minút po niekoľko hodín. Pri väčších objemoch energie a dlhšom trvaní môžu mať význam prečerpávacie vodné elektrárne.

Súčasne bude potrebné rozvíjať elektrizačné siete a cezhraničné prepojenia. „Spoločný európsky trh umožňuje presúvať elektrinu tam, kde má v danom okamihu vyššiu hodnotu. Ani export však nie je univerzálnym riešením,“ upozornil Láznička.

Možnosti exportu obmedzuje dostupná cezhraničná kapacita aj situácia na susedných trhoch, najmä ak prebytky elektriny vznikajú v rovnakom čase vo väčšej časti regiónu.

Jedným z možných riešení je aj výroba vodíka. Aj v tomto prípade však podľa analytika musí existovať ekonomicky udržateľný model, ktorý zohľadní cenu elektriny, náklady na výrobu aj reálne využitie vyrobeného vodíka.

„Slovensko preto nepotrebuje jednu technológiu, ale kombináciu flexibilnej spotreby, akumulácie a dostatočne silných sietí. Budúcnosť nebude iba o tom, koľko elektriny vyrobíme, ale či ju dokážeme v správnom čase spotrebovať, uložiť alebo dopraviť tam, kde má najvyššiu hodnotu,“ dodal Láznička.