Slovensko a Nemecko potvrdili silné partnerstvo a spoločné postoje v otázkach EÚ

„Slovensko si váži úroveň a intenzitu bilaterálnych vzťahov s Nemeckom, ktoré sú pre nás rozhodujúce tak z hospodárskeho, ako aj politického hľadiska. Náš dialóg je živý a prebieha na všetkých úrovniach, čo nám umožňuje spoločne reagovať na výzvy a hľadať udržateľné riešenia pre budúcnosť Európy,“ uviedol Eštok a potvrdil záujem naďalej rozvíjať partnerstvo.

Nemecko predstavuje pre Slovensko kľúčového hospodárskeho partnera s obchodným obratom dosahujúcim 38 miliárd eur v roku 2025 a je štvrtým najväčším investorom na Slovensku, kde pôsobí približne 600 nemeckých spoločností. „Tieto čísla podčiarkujú strategický význam slovensko-nemeckého dialógu vrátane spolupráce v oblasti priemyslu a hospodárskeho rozvoja,“ doplnil Eštok.

Politické konzultácie sa sústredili aj na regionálnu spoluprácu, zvlášť s ohľadom na nadchádzajúce ročné predsedníctvo Slovenska vo vyšehradskej skupine (V4) od 1. júla 2026. „Formát V4 považujeme za kľúčovú platformu v regióne, ktorú chceme počas predsedníctva aktívne oživiť. Radi by sme tiež nadviazali na tradíciu rokovaní vo formáte V4+ s Nemeckom ako užitočným priestorom pre výmenu názorov v európskych i svetových témach,“ zdôraznil Eštok.

Diskusia sa venovala aj pokračujúcej vojne na Ukrajine, kde Slovensko podporuje integračné ambície a členstvo Ukrajiny v Európskej únii po splnení všetkých kritérií. „Slovensko má záujem o stabilného a bezpečného suseda a sme pripravení prispievať k dosiahnutiu spravodlivého a udržateľného mieru,“ potvrdil štátny tajomník. Zároveň upozornil na dôsledky prerušenia dodávok ropy cez ropovod Družba. Energetická bezpečnosť bola ďalšou dôležitou témou diskusie, kde vyzdvihli potrebu stabilných a predvídateľných dodávok energií pre udržanie hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. „Situácia vysokých cien energií a ich dopad na priemysel si vyžaduje koordinované riešenia,“ poznamenal Eštok.

Témy energetickej bezpečnosti a budúcnosti Európskej únie boli tiež hlavným predmetom Slovensko-nemeckého reflexného fóra, ktoré otvorili na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Fórum zorganizovali Spoločnosť pre medzinárodné a európske štúdie a Nemecký inštitút pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti (SWP).

„Vojna na Ukrajine a eskalácia konfliktu na Blízkom východe predstavujú najvážnejší bezpečnostný úpadok od roku 1945. V tejto výzve je silná, efektívna a koordinovaná Európska únia v spolupráci s kľúčovými spojencami našou najlepšou odpoveďou,“ zdôraznil Eštok. Poukázal tiež na zložitosť globálneho bezpečnostného prostredia a potrebu posilniť európsku jednotu. Zvláštny dôraz kládol na rozširovanie Únie, najmä vo vzťahu k západnému Balkánu. „Žiadna krajina z tohto regiónu sa po 23 rokoch od Solúnskej deklarácie nestala členom EÚ, čo poukazuje na výzvy pre našu dôveryhodnosť. Oceňujeme kandidátske štáty, ktoré preukázali odhodlanie v reformách a integrácii,“ dodal.

Eštok tiež apeloval na význam budúceho rozpočtu EÚ, kde pokračovanie kohéznej politiky a spoločnej poľnohospodárskej politiky je podľa neho zásadné pre znižovanie regionálnych rozdielov a udržateľný rozvoj. „Pre Slovensko sú tieto politiky prioritou v rámci Viacročného finančného rámca EÚ na roky 2028 – 2034,“ uzavrel.

Celková situácia ohľadom konkurencieschopnosti hospodárstva, vysokých cien energií a energetickej bezpečnosti zostáva podľa Mareka Eštoka kritická, pričom stabilné dodávky vrátane obnovenia ropy z ropovodu Družba sú nevyhnutným predpokladom pre stabilitu cien a regiónu.