Objednávku na uvedený, vyslovene spravodajský dokument, zadala Open Society European Policy Institute a obsahovala požiadavku, kryštalicky sformovanú v samotnom názve textu: „Spoľahliví partneri v Európskom parlamente 2014-2019“. Správa má 127 strán a okrem iného obsahuje zoznam vytipovaných poslancov na budúcu spoluprácu Open Society. Tá chce s menovanými „budovať trvalé a dôverné vzťahy“. K menám sú priradené základné profily, no kľúč na zostavenie zoznamu nie je zverejnený. Napriek tomu je nad slnko jasné, že poslanci z dokumentu si dané privilégium zaslúžili svojou prácou a hlavne postojmi.

Zo Slovenskej republiky figurujú v texte Monika Flašíková-Beňová, Monika Smolková a Boris Zala. Všetci spomenutí kandidovali za Smer-SD. Prítomnosť v zozname neznamená automatickú spoluprácu s OSF, no ich správanie mnohé napovedá. Celý zoznam TU.

Pani Beňová je náklonnosťou k LGBT komunite a k minoritám známa. V jej profile Sorosovi spravodajcovia uviedli, že je obchodnou riaditeľkou; spoluzakladala vládnú stranu v roku 1999; poslankyňa Národnej rady (2002-2004); predsedníčka Výboru pre európsku integráciu (2002-2004); predsedníčka delegácie Slovenska v Európskom parlamente (2002-2004); stala sa poslankyňou Európskeho parlamentu po vstupe do EÚ v roku 2004; podpredsedníčka delegácie Európskeho parlamentu v Izraeli (2004-2009). Má záujem o ľudské práva; spravodlivosť a domáce záležitosti; azyl a migráciu; rodovú rovnosť; a práva všetkých menšín, vrátane Rómov a LGBT osôb. Odhodlaná podporovateľka hodnôt Open Society; silne progresívna; neochvejná a pragmatická propagátorka ľudských práv; vytvorila orientačnú bodovú správu o základných právach v EÚ v roku 2012, ktorá silne rozdelila Európsky parlament, ale správa bola napokon prijatá po veľmi dlhých rozpravách.

Pri Monike Smolkovej je napísané, že ide o ekonómku; starostku mestskej časti (2002-2006) a primátorkou Košíc (2006-neznáme); poslankyňa Národnej rady (2006- 2009); Poslankyňa Európskeho parlamentu od roku 2009. Má záujem o využitie regionálnych a štrukturálnych fondov; otázky zamestnanosti; kultúru a vzdelanie. Dokumentu sa však dá vytknúť istá laxnosť. V europoslankyne Smolkovje totiž neudáva správne časové ani vecné údaje. Smolková totiž od roku 2002 do roku 2006 vykonávala funkciu poslankyne zastupiteľstva v Mestskej časti Košice – Dargovských hrdinov, následne od 2005 do 2009 pôsobila aj ako poslankyňa vo VÚC – Košický samosprávny kraj. V období 2006-2010 bola starostkou Mestskej časti Košice – Dargovských hrdinov. Nezastávala funkciu primátorky Košíc ako sa píše v dokumente.

Po zverejnení zoznamov sa teraz v novom svetle ukazujú vyhlásenia Borisa Zalu k migrácii spred roka, kedy vyslovene popudil slovenskú verejnosť názormi, prezentovanými ako oficiálny postoj Slovenska. Dokument Zalu charakterizuje ako bývalého novinára a univerzitného profesora; spoluzakladal stranu Smer-SD (1990); predseda strany (1990-1992); poslanec Národnej rady (1990, 2002-2009); poradca prezidenta Slovenska (2002- 2004); vedúci delegácie SR v PACE (2006-2009); Poslanec Európskeho parlamentu od roku 2009. Má záujem o právny štát; regionálne financovanie EÚ pre Dunajský región; Slobodu pohybu; budovanie demokracie; zahraničné styky a ľudské práva vo svete; politický aktivista proti komunistickej vláde v neskorých 80. rokoch; autor niekoľkých monografií a akademických článkov.

V súvislosti so zverejneným dokumentov sme sa europoslancov opýtali na nasledujúce otázky: „Vedeli ste, že ste boli Sorosovou nadáciou vyhodnotený/á ako vhodný/á na spoluprácu? Oslovil Vás niekto a ponúkol Vám spoluprácu s niektorou z inštitucií Georga Sorosa? Boli Vám ponúknuté od niektorej z organizácií Sorosa nejaké benefity? Ak áno, prijali ste ich?“

Poslankyňa Smolková informácie poprela: „Na všetky Vaše otázky odpovedám – nie. Viac k tomu nemám čo dodať,“ odpovedala stručne.

Z Českej republiky sa v zozname nachádzajú len dvaja zástupcovia: Martina Dlabajová zo strany ANO 2011 a Jiří Maštálka zo strany KSČM, ktorý sa “zaujíma o slobodu médií; ekologickú ochranu a ľudské práva”.

Bezprecedentné ovplyvňovanie zástupcov krajín EU v Europarlamente je iba vrcholom ľadovca. Ukazuje na spôsob práce neziskoviek, ktoré cez sprostredkovateľov nehanebne vypracovávajú spravodajské zoznamy vytypovaných osôb s profilmi, našej verejnosti známe z dôb pôsobenia ŠtB. Momentálne sú stovky týchto spoločností etablovaných v rámci všetkých krajín Európy a dnes už nehorázne ovplyvňujú politické a spoločenské smerovanie starého kontinentu.

Mapovanie poskytuje sieti Open Society podrobné spravodajské informácie o poslancoch 8. Európskeho parlamentu, ktorí pravdepodobne budú podporovať hodnoty Open Society počas legislatívneho obdobia 2014-2019. Správa zahŕňa 11 výborov a 26 národných delegácií, rovnako ako najvyšší rozhodovací orgán Európskeho parlamentu: 226 poslancov Európskeho parlamentu, ktorí sú preukázateľnými alebo pravdepodobnými spojencami Open Society. Prítomnosť poslanca v tomto zozname naznačuje, že pravdepodobne podporí prácu Open Society. Mali by byť oslovení s otvorenou mysľou: hoci s najväčšou pravdepodobnosťou chcú pracovať v oblastiach, o ktoré už majú záujem, mohli by tiež radi počuť o nových problémoch. Okrem diskutovanie o jednotlivých témach by sa Open Society mala snažiť budovať trvalé a dôveryhodné vzťahy s týmito európskymi zákonodarcami.

Jaro Frank