Najvýraznejší vplyv mal rast priemyslu o 1,7 %, s významným nárastom vo výrobe kovov, dopravných prostriedkov a potravín. Výdavková metóda ukázala, že spotreba domácností vzrástla o 2,6 % a spotreba vo verejnej správe o 3,6 %. Tento nárast bol dôsledkom poklesu inflácie počas roka 2024. Na druhej strane, investičné aktivity zaznamenali pokles tvorby hrubého fixného kapitálu o 4,1 %. Zahraničný obchod tiež prispel k rastu ekonomiky, keď vývoz výrobkov a služieb vzrástol o 1 % a dovoz o 2,5 %. Celkové saldo zahraničného obchodu skončilo v pluse na úrovni vyše 780 mil. eur.

„Rast slovenskej ekonomiky v závere roka jemne prevýšil naše očakávania, čiastočne však len z dôvodu presunu časti spotreby z tohto roka do záveru minulého roka, motivovaného blížiacim sa zvýšením DPH z 20 % na 23 %. Predzásobenie domácnosti tak najskôr spomalí ekonomický rast v úvode tohto roka. Výhľad do najbližších štvrťrokov teda ostáva naďalej relatívne pesimistický a tomto roku tak očakávame spomalenie rastu ekonomiky z 2,0 % na 1,5 %,” zhodnotil analytik UniCredit Banky Ľubomír Koršňák. Dôvodom podľa jeho slov sú neisté vyhliadky oživenia externého dopytu i slabnúci domáci spotrebný dopyt v dôsledku fiškálnej konsolidácie.

„Výhľad do najbližšieho roka ostáva neistý. Spotreba domácností bude v tomto roku pod tlakom aj v dôsledku prijatých konsolidačných opatrení. Nárast DPH priniesol plošný nárast inflácie, čo bude okresávať rast reálnych miezd. Zároveň bude dopad nových nákladov prichádzajúcich z konsolidačného balíka či rastu príplatkov vo firmách odčerpávať z ich schopnosti zvyšovať mzdy,” potvrdil tiež analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Zároveň predpokladá, že hoci bude spotreba domácností v najbližších kvartáloch medziročne silnejšia, vysoké miery rastu už s najväčšou pravdepodobnosťou neuvidíme. Investičná aktivita, poháňaná prostriedkami z Plánu obnovy, by mohla priniesť pozitívny impulz, hoci to do veľkej miery súvisí aj so schopnosťou implementácie reforiem a presúvania financií do reálnej ekonomiky.