Slováci minuli vlani stovky eur mesačne, takmer polovicu zhltlo jedlo a bývanie

Najväčšiu časť rodinných rozpočtov tvorili potraviny a nealkoholické nápoje. Každý člen domácnosti za ne vlani minul v priemere 112 eur mesačne, čo predstavovalo štvrtinu všetkých spotrebných výdavkov. Ďalších takmer 93 eur išlo na bývanie s energiami, teda vodu, elektrinu, plyn a ďalšie palivá. Spolu tieto dve kategórie predstavovali 46 percent všetkých spotrebných výdavkov.

Údaje zverejnil Štatistický úrad SR v novom štatistickom produkte, ktorý vychádza z reálnych výdavkov sledovaných priamo v domácnostiach. Nejde teda o makroekonomický pohľad na spotrebu domácností v rámci hrubého domáceho produktu, ale o detailnejší obraz toho, na čo domácnosti svoje peniaze skutočne používajú.

Po potravinách a bývaní bola treťou najväčšou výdavkovou položkou doprava. Na ňu pripadlo v priemere 46,4 eura mesačne na osobu, teda 10,4 percenta spotrebných výdavkov. Nasledovali reštauračné a ubytovacie služby s takmer 37 eurami, informácie a komunikácia s 29,9 eura a rekreácia, šport a kultúra s 25,7 eura na osobu mesačne. Najmenej domácnosti míňali na vzdelávanie, v priemere len 3,5 eura mesačne na osobu.

Rozdiely medzi regiónmi boli výrazné. Najvyššie celkové mesačné výdavky mali domácnosti v Trnavskom kraji, kde dosiahli 542,4 eura na osobu. Na opačnom konci bol Košický kraj so 417,4 eura. Rozdiel medzi týmito regiónmi tak predstavoval takmer 125 eur mesačne na každého člena domácnosti.

Rozdiely vidno aj pri jednotlivých položkách. Na potraviny a nealkoholické nápoje míňali najviac domácnosti v Trnavskom kraji, v priemere 128,8 eura na osobu mesačne. Najnižšiu sumu vykázal Bratislavský kraj, kde išlo o 80,3 eura. Zatiaľ čo v Nitrianskom kraji tvorili potraviny takmer 29 percent všetkých spotrebných výdavkov, v Bratislavskom kraji to bolo menej ako 20 percent.

Pri bývaní a energiách boli najnižšie výdavky v Prešovskom kraji, kde dosahovali 83,5 eura na osobu mesačne. Najvyššie boli v Nitrianskom kraji, a to 100,2 eura. Vo všetkých krajoch išlo o druhú najvýznamnejšiu výdavkovú kategóriu s výnimkou Bratislavského kraja, kde bývanie a energie predstavovali najväčšiu časť spotrebných výdavkov.

Výrazné rozdiely sa ukázali aj pri doprave. Najviac na ňu míňali obyvatelia Trnavského kraja, v priemere 58,3 eura mesačne na osobu. V Bratislavskom kraji to bolo len 34,5 eura. Naopak, Bratislavčania výrazne viac míňali na reštauračné a ubytovacie služby. Mesačne na ne pripadalo takmer 63 eur na osobu, zatiaľ čo v Nitrianskom kraji to bolo len 19,1 eura. V hlavnom meste zároveň táto kategória tvorila až 15 percent všetkých spotrebných výdavkov.

Rozdiely boli aj vo výdavkoch na voľný čas. Domácnosti v Trnavskom kraji minuli na rekreáciu, šport a kultúru takmer 42 eur mesačne na osobu, čo predstavovalo 7,7 percenta ich spotrebných výdavkov. V Bratislavskom kraji to bolo len 20,3 eura.

Výdavky sa výrazne líšili aj podľa typu domácnosti. Ľudia žijúci v domácnostiach bez závislých detí minuli mesačne v priemere 497,3 eura na osobu, zatiaľ čo v domácnostiach so závislými deťmi to bolo 391,6 eura. S rastúcim počtom detí výdavky na jedného člena domácnosti ďalej klesali. Pri jednom dieťati dosahovali 440,2 eura, pri troch a viac deťoch už len 267,5 eura mesačne na osobu.

Zaujímavý rozdiel je aj medzi jednotlivými typmi domácností. Osoba žijúca v páre bez detí minula mesačne takmer 584,5 eura, zatiaľ čo osamelý rodič s jedným či viacerými deťmi 492,2 eura na osobu. Najnižšie priemerné výdavky, 369,2 eura mesačne na osobu, vykázali ostatné typy domácností, kam patria napríklad viacgeneračné domácnosti či domácnosti dvoch dospelých súrodencov žijúcich bez rodičov.