Sloboda slova: Trend pri ktorom by sme mali spozornieť

Bratislava 7. decembra 2023 (HSP/Foreign Policy Magazie/Foto: Pixabay )

Vo svetových demokraciách je zrejmý trend smerujúci proti slobode prejavu. Celosvetové prostredie slobody prejavu čelilo podľa Foreign Policy Magazine v roku 2023 vážnym výzvam

Dokonca aj doteraz otvorené demokracie zaviedli reštriktívne opatrenia na boj proti hrozbám vrátane nenávistných prejavov, dezinformácií, extrémizmu a verejných nepokojov. Príkladom tohto trendu je Zákon o digitálnych službách (DSA) Európskej únie.

Po útoku Hamasu na Izrael 7. októbra kybernetický šerif Európskej komisie Thierry Breton poslal technologickým spoločnostiam, ako sú Meta, Google, TikTok a X množstvo nie príliš lichotivých listov. Pýtal sa v nich na ich reakcie na nešpecifikované nenávistné prejavy, teroristický obsah, dezinformácie a hrozil značnými pokutami za ich nedodržanie. Bretonova agresívna policajná činnosť vyvolala obvinenia z prekračovania právomocí a porušovania medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv.

Napriek tomuto vývoju mnohé demokratické krajiny považujú DSA za globálny vzor regulácie online a aj Čile, Kostarika a Taiwan sú na ceste k prijatiu zákonov inšpirovaných európskym prototypom. Právo protestovať bolo medzitým v súvislosti s izraelsko-palestínskym konfliktom výrazne obmedzené.

Francúzsko a Nemecko vydali rozsiahle zákazy propalestínskych demonštrácií s odvolaním sa na nenávistné prejavy a obavy o verejný poriadok. V mnohých demokratických krajinách sa výrazne rozšírili aj zákony proti nenávisti, hanobeniu a urážkam.

V Anglicku polícia prenasledovala a vypočúvala ženu, ktorá držala plagát satiricky zobrazujúci britského premiéra a ministra vnútra ako kokosové orechy. Černošský liberálny mestský radca bol predtým odsúdený za rasové obťažovanie, pretože tiež použil podobné zobrazenie.

Írsko má tiež nový návrh zákona o nenávistných prejavoch, v ktorom sa uvádza: „ Kriminalizovať materiál, ktorý môže podnecovať násilie alebo nenávisť voči osobe alebo skupine osôb z dôvodu ich chránených charakteristík. Cieľom je, aby bol tento materiál oznámený verejnosti alebo časti verejnosti, či už ním samým alebo inou osobou.“ Táto široká definícia a jej uplatňovanie by mohli kriminalizovať aj obrázky nazývané meme alebo gify stiahnuté do mobilných telefónov alebo notebookov.

Dánska vláda opätovne zavádza trestný čin rúhania, ktorý sa prakticky nevykonáva od roku 1946 a ktorý zakazuje nevhodné zaobchádzanie s náboženskými textami.

Umelecká sloboda nie je imúnna ani v Južnej Kórei, kde sekretariát Národného zhromaždenia zrušil výstavu vo vestibule budovy parlamentu kvôli nelichotivému zobrazeniu prezidenta krajiny.

Budúcnosť slobody prejavu

Ako dokumentuje nová správa projektu Budúcnosť slobody prejavu, tieto dramatické obmedzenia v demokraciách nie sú nové ani ojedinelé. Sú súčasťou širšej a globálnej recesie slobody prejavu, ktorá postihla otvorené demokracie.

Správa projektu analyzuje trendy v oblasti slobody prejavu v 22 otvorených demokraciách na celom svete v období rokov 2015 až 2022, teda v období, v ktorom sa odohrali kľúčové globálne udalosti vrátane ničivých teroristických útokov, pandémie COVID-19, vojny na Ukrajine.

Trendy sú rovnako jasné ako alarmujúce. 78 % udalostí, ktoré identifikovali experti v skúmaných krajinách, poukazuje na zvýšenie obmedzení prejavu. V každom roku je zrejmý vývoj obmedzujúci prejav, pričom v roku 2022 bol zaznamenaný výrazný nárast. Najčastejšie uvádzanými dôvodmi potláčania slobody prejavu boli národná bezpečnosť, národná súdržnosť a verejná bezpečnosť.

V rámci boja proti islamistickej radikalizácii Dánsko prijalo príval zákonov obmedzujúcich vstup náboženských kazateľov, “ktorých učenie podkopáva dánske hodnoty”, a kriminalizujúcich nosenie buriek a nikábov, ako aj náboženské prejavy “kazateľov nenávisti”. Kostarika kriminalizovala hanobenie alebo znevažovanie vlajky, erbu alebo iných národných symbolov.

Austrálsky zákon o špionáži a zahraničnom zasahovaní z roku 2018 ukladá prísne tresty, až 20 rokov väzenia, za únik alebo zdieľanie citlivých informácií, ktoré sa považujú za protištátne. Široký rozsah pôsobnosti zákona a prísne tresty vyvolali diskusiu o jeho ochromujúcom účinku na novinársku slobodu a spravodajstvo vo verejnom záujme, ktoré môže byť ovplyvnené v dôsledku autocenzúry.

Azda žiadna demokracia nezašla v potláčaní “teroristických” prejavov ďalej ako Španielsko, kde katalánsky raper a politický aktivista Pablo Hasel dostal deväťmesačný trest odňatia slobody za to, že v textoch a tweetoch útočil na monarchiu a políciu, oslavoval terorizmus a hanobil korunu a štátne inštitúcie.

Počet nenávistných prejavov sa v demokraciách zdvojnásobil

Nemecký zákon NetzDG, prijatý na boj proti nenávistným prejavom, nariaďuje platformám sociálnych médií s viac ako 2 miliónmi používateľov zablokovať alebo vymazať jednoznačne nezákonný obsah do 24 hodín od prijatia sťažnosti, inak im hrozia vysoké pokuty. Okrem toho Nemecko v roku 2021 rozšírilo svoje zákony o trestný čin nenávistne motivovaných urážok. Tento agresívny postoj viedol k hmatateľným účinkom: Denník New York Times v roku 2022 uviedol, že od roku 2018 čelilo viac ako 1 000 Nemcov obvineniam za nenávistné prejavy na internete, pričom v niektorých prípadoch došlo k  policajným raziám a konfiškácii osobných zariadení.

Pozoruhodné je, že nemecké zákony proti nenávistným prejavom a urážkam sa využívali na vyšetrovanie jednotlivcov za komentáre kritické voči politikom, čo vyvoláva obavy z ich vplyvu na slobodu politického prejavu.

V roku 2022 Kanada zakázala “schvaľovanie, popieranie alebo bagatelizovanie” holokaustu.

Juhoafrická republika tiež prijala zákon proti nenávistným prejavom na internete a je v procese prijímania všeobecnejšieho zákona. Juhoafrické súdy vrátane Juhoafrického ústavného súdu však rozhodli, že sloboda prejavu chráni aj zraňujúce alebo urážlivé prejavy.

Otvorené demokracie by si mali dávať pozor najmä na to, aby sa príliš neuspokojili s používaním tých istých nástrojov, ktoré používajú nedokonalé alebo neliberálne demokracie ako India, Maďarsko a dokonca Brazília. Týka sa to aj cenzúry nesúhlasu a zvyšovania vládnej kontroly verejnej sféry.

Pokušenie vyriešiť komplikované sociálne a politické otázky stále novými prostriedkami potláčania je nebezpečné nielen z principiálneho hľadiska. Je tiež otázne, či skutočne pomáha riešiť tieto problémy.

Rozsah obmedzení prejavu v zužujúcom sa klube otvorených demokracií naznačuje, že hoci demokracie čelia vážnym výzvam, “predpísaný liek na tieto neduhy sa môže stať horším ako choroba”.