Sisák: Hlavným problémom školstva je rozbitie učňovského vzdelávania

Košice 23. októbra 2017 (TASR/HSP/Foto: TASR – František Iván)

Kandidát na predsedu Košického samosprávneho kraja (KSK) za Komunistickú stranu Slovenska (KSS) Lukáš Sisák chce z pozície kraja uprednostňovať domáce sociálne či obecné podniky pred cudzími firmami. V školstve za najzávažnejší problém považuje rozbitie a znefunkčnenie systému učňovského školstva. Uviedol to v rozhovore pre TASR

Prečo ste sa rozhodli kandidovať za predsedu KSK a v čom vidíte svoje prednosti na tento post?

Mám len 32 rokov, no už vyše 12 rokov som aktívnym a platným členom Komunistickej strany Slovenska, a v súčasnosti jej krajským predsedom v Košickom samosprávnom kraji. Som predstaviteľom novej, mladej generácie komunistov. Zastupujem vôľu ľudí, ktorí ma poverili zodpovednou úlohou, úžasných čestných a tvrdých ľudí, tých, ktorí pre túto krajinu urobili v minulosti veľa statočnej a hodnotnej práce, ktorí vybudovali Slovensko a prerobili ho zo zaostalej agrárnej krajiny na modernú sebestačnú priemyselnú a poľnohospodársku spoločnosť, ale i mladých, ktorí v súčasnom marazme hľadajú svoje miesto a vedia, že to, čo je tu teraz, nie je pre nich, ale len pre vyvolených. Zastupujem ľudí práce. Práve tí sú dnes postavení na okraj spoločnosti, dehonestovaní ekonomickou biedou, vykorisťovaní privatizačnými zbohatlíkmi a nadnárodným zahraničným kapitálom. Bol som nimi poverený, aby som naplnil ich, ale i moje predstavy o dôstojnom živote v našej krajine na úrovni nášho samosprávneho kraja. Považujem to v súčasných podmienkach za sizyfovskú úlohu, ale dôveru týchto ľudí nedokážem sklamať a nikdy ich nesklamem.

Nie som žiadny génius, ani nenahraditeľný politik či manažér. Dokážem urobiť zázraky, pokiaľ mám podporu od ľudí práce, od ľudí, ktorí majú chuť a motiváciu k zmene a k budovaniu. Oproti všetkým mojim protikandidátom mám len jedinú prednosť. Mojou prioritou sú občania a ich blaho. Nie záujmy korporatívneho zahraničného alebo domáceho kapitálu, nie záujmy cudzích podnikateľov a ich zisku, nie osobné záujmy a ambície, ale záujmy pracujúcich, nezamestnaných, živnostníkov a domácej podnikateľskej sféry. Áno, je to svojím spôsobom protest, ale protest v záujme občanov nášho kraja a Slovenska.

Aké sú vaše hlavné programové priority, na čo sa chcete zamerať?

Mojou hlavnou programovou prioritou po 28 rokoch deštrukcie, rozpadu systému, chaosu a rozkrádania je konečne rozvoj kraja. Rozvoj pre mňa znamená pracovné príležitosti, podnikateľské príležitosti, spoločenské a kultúrne vyžitie, školstvo a vzdelanie, bezpečnosť, poriadok, lekárska starostlivosť, pohodlná verejná a osobná doprava, zdravé životné prostredie. Ak spĺňa mesto alebo obec tieto atribúty, môžeme hovoriť o mieste vhodnom k súčasnému životu. Koľko obcí, a hlavne malých obcí v našom kraji, však tieto atribúty spĺňa? A tu je pes zakopaný! I obce, v ktorých boli do roku 1989 továrne, výrobné podniky, podniky služieb, JRD, poľnohospodárske štátne majetky, pridružené výroby, školy, škôlky, pošty, kultúrne domy, knižnice, kiná, poštové úrady, vyhovujúca verejná doprava a iné občianske vymoženosti, ich už dnes nemajú. Vo väčšine prípadov boli zrušené, zmizli, alebo len tak zanikli. Toto sa musí vrátiť späť a ešte vo vyššej forme hodnej súčasnosti! A my to postupne, krok po kroku, späť vrátime. Ale hlavne, navyše – pracovné príležitosti pre občanov miest a obcí v mieste ich bydliska, zamestnanecké akciovky, miestne výrobné podniky a podniky služieb, obecné podniky, sociálne podniky, rodinné podniky, výrobné a spotrebné družstvá. Tie budú mojou prioritou, tie doslova a do písmena natvrdo uprednostním pred záujmom cudzích spoločností a firiem, pred záujmami nadnárodných korporácií a spoločností na teritóriu Košického samosprávneho kraja. Tie naše dostanú zelenú, pomoc a doslova uprednostnenie pred tými cudzími. Nastal čas, aby občania miest a obcí v kraji začali pracovať na seba a prestali byť len lacnou pracovnou silou pre cudzích, otrokmi globalizácie pre nadnárodný kapitál a ‘naháňačmi’ ich ziskov. Spôsobíme krutý konkurenčný boj medzi domácimi a cudzími spoločnosťami o zákazky v kraji. V transparentných výberových konaniach cena pôjde dole a záujmy, pracovné príležitosti a profit našich – domácich firiem a ľudí porastie.

Košický kraj trápi vysoká nezamestnanosť, ako by ste chceli z pozície predsedu VÚC prispieť k riešeniu tohto problému?

Túto otázku som rámcovo zodpovedal v predchádzajúcej odpovedi. Rozviniem ju konkrétne v čase, ak budem zvolený do pozície, na ktorú kandidujem.

Cesty II. a III. triedy vrátane mostov v kraji trpia dlhodobým investičným dlhom. Ako vidíte možnosti na zlepšenie infraštruktúry a dopravy, a z akých zdrojov si predstavujete jeho financovanie?

Dopravná infraštruktúra v Košickom kraji nezodpovedá súčasným trendom vývoja ani potrebám občanov kraja. Pozícia predsedu a krajskej samosprávy však nie je neobmedzená. Máme len malé možnosti rozhodovania a ovplyvnenia situácie v tejto oblasti, nakoľko zákony sa prijímajú v Národnej rade SR, rozpočet schvaľuje vláda SR a my sa môžeme pohybovať len v priestore ohraničenom týmito mantinelmi. Preto zásadný posun v rámci dopravnej infraštruktúry nemôže priniesť nikto, ani ten najgeniálnejší a najaktívnejší predseda KSK so svojím tímom poslancov. Urobím všetko pre to, aby som dvere do Bratislavy pre náš kraj otvoril, aby sme tvrdo a nekompromisne tlačili zákonodarcov a vládu k zreálneniu pohľadov na priority kraja zo strany centrálnych zložiek štátu, aby sme pretlačili infraštruktúrne priority do plánov a do konkrétnej realizácie. Tunel Soroška, realizácia diaľnic a ciest prvej triedy sú prioritami a ostanú z pohľadu perspektívy rozvoja kraja tým najdôležitejším.

No nemenej dôležitým problémom je regionálna doprava v kraji samotnom. Sprístupnenie verejnej dopravy pre občanov malých a okrajových obcí, budovanie a opravy ciest pre tých, ktorí denne musia dochádzať za prácou, za lekárskou starostlivosťou, za obchodom, do škôl a podobne, obchvaty obcí z dôvodu neúnosnosti zaťaženia životného priestoru a života občanov, presun dopravy tovarov na železnicu, rokovania o regionálnej železničnej doprave pre občanov, kade vedú železničné trate, vzájomné prepojenia cestnej a železničnej dopravy v regióne na krajskej úrovni. Musíme sa v oblasti nákladnej i osobnej dopravy vrátiť k tomu a tam, čo naši predchodcovia rozbili a v čom zaspali od roku 1989 až dodnes. Koncepcia bola v tom období – v období socialistickej ČSSR dobrá, prioritou bol občan a nie zisk. Niekomu ale náramne vyhovovalo to vymeniť. Blaho občanov bolo vymenené na úkor dosahovania ziskov zahraničnými i domácimi spoločnosťami. Mojou prioritou je blaho a dôstojný život občanov a nie zisk cudzích spoločností.

Kde sú podľa vás najväčšie problémy KSK v oblasti školstva a sociálnych vecí a ako by ste ich v prípade zvolenia chceli riešiť?

Sú na každom kroku. Oproti úrovni z roku 1989 sme sa dostali, obrazne povedané, do hlbokého feudalizmu. Za najzávažnejší problém školstva však považujem rozbitie a znefunkčnenie systému učňovského školstva! Táto spoločnosť dnes produkuje na jednej strane desaťtisíce nezamestnateľných stredo- a vysokoškolákov, ktorí nepoznajú skutočný pojem “kvalifikovaná práca”, nedosahujú žiadne v ekonomike využiteľné odbornosti ani zručnosti. Na druhej strane zas stoja desaťtisíce chlapcov a dievčat, ktorí síce ukončili povinné i nadstavbové vzdelanie, absolvovali rôzne fiktívne kurzy organizované agentúrami a úradmi práce, ale o skutočnej odbornej a kvalifikovanej práci sa im ani nesníva. Ako nezamestnaní odchádzajú do zahraničia s víziou rýchleho zbohatnutia alebo aspoň získania nekvalifikovanej práce, ktorá ich uživí, alebo tu doma na Slovensku zametajú ulice, kosia trávu a upratujú verejný priestor ako… Ale, ak vám vypadne elektrina či pokazí sa voda, alebo tečie strecha, niet takmer nikoho, okrem dôchodcov, kto by vám to dokázal čo i za peniaze opraviť.

Ako vnímate využívanie cezhraničnej spolupráce a eurofondov? Do akých oblastí by ste chceli pritiahnuť tieto zdroje?

Využijeme v prospech občanov kraja všetky dostupné zdroje, aké sú len možné. Eurofondy nevynímajúc, ale i ekonomicky výhodné splatiteľné úvery, investície zahraničných a domácich investorov, podpory medzinárodných organizácií a granty rozvoja, samozrejme, len tie, ktoré sú výhodné a nediskriminujúce, či vydierajúce i napriek tomu, že na také zdroje mám svoj osobitý názor. Považujem ich za zdroje ukradnuté našim občanom a späť vrátené euroúradníkmi a sprostredkovateľmi nadnárodných spoločností na základe diktátu a manipulácie s cieľom dosiahnutia našej podriadenosti a dosahovania ešte väčších ziskov správcov týchto zdrojov. Pôjdu predovšetkým do najzaostalejších oblastí kraja. Na okrajové oblasti Gemera, Spiša i Zemplína, tam, kde podľa veľkých pánov z Bruselu a z bratislavských kaviarní rozdeľujúcich fondy “líšky dávajú dobrú noc”.