Bratislava 21. júla 2020 (HSP/Foto:Autorka)
Rozhodli ste sa tohto roku zriecť dovolenky pri mori a radšej podporiť domáci cestovný ruch? Ak si leto bez kúpania a vodných športov nedokážete predstaviť, vyberte sa na Zemplínsku šíravu. Je jednou z najteplejších oblastí na Slovensku, priemerná dĺžka slnečného svitu je 2 200 hodín ročne. Na svoje si prídu aj rybári, vo vodách Šíravy žije kapor, úhor, sumec, ostriež i pleskáč. Okolie vodnej nádrže ponúka veľa prírodných krás i historických zaujímavostí
„Slovenské more“, ako sme zvykli Zemplínsku šíravu nazývať, láka z roka na rok čoraz viac dovolenkárov. Vodná nádrž sa rozprestiera na ploche 3 300 hektárov, má dĺžku 11 kilometrov, priemernú hĺbku 3,5 metra a maximálnu hĺbku 14,7 metra. Má sedem rekreačných stredísk, z ktorých viaceré letoviská v ostatných rokoch vynovili. Biela hora (známa aj ako „Prímestská“ je najbližšie k Michalovciam), Hôrka, Medvedia hora (polostrov), Kaluža, Kamenec, Klokočov a Paľkov. Zo strediska Hôrka sa môžete vydať na okružnú plavbu po Šírave vyhliadkovou loďou. Záujemcovia si môžu požičať aj vodný skúter, motorovú jachtu či vodný bicykel.
V roku 2014 otvorili v Kaluži wellness – Thermal Šírava Spa Resort. „Srdcom nášho termalparku je geotermálny vrt z obce Kaluža s hĺbkou 940 metrov a teplotou vody 40 °C Blahodarne pôsobí pri liečbe svalových a kožných ochorení, reumatoidnej artritídy, gynekologických ťažkostí i ženskej neplodnosti. O geotermálnej vode vedeli naši predkovia už v 18. storočí a využívali ju na liečbu kožných a reumatických problémov v neďalekých kúpeľoch,“ hovorí konateľ rezortu Miroslav Kozma. „Wellness je k dispozícii po celý rok, návštevníci si môžu vybrať z bohatej ponuky vnútorných i vonkajších bazénov, sáun, masáží a ďalších procedúr. Okrem dvoch termálnych bazénov s teplotou 37 °C (so síričitou vodou) a 33 °C tu máme masážny, relaxačný, detský, oddychový a vlnový bazén a dve šmýkačky – dvadsaťmetrovú a osemmetrovú.“
Na skok od Šíravy sa nachádza obec Vinné s obľúbeným Vinianskym jazerom, odkiaľ si môžete urobiť nenáročnú túru na Viniansky hrad. Príjemné prostredie jazera s ubytovacími a reštauračnými službami vyhľadávajú dovolenkári nielen na kúpanie a člnkovanie, ale aj na rybolov, turistiku, v zime zasa korčuľovanie. Vinianske jazero s rozlohou 8 hektárov dosahuje najväčšiu hĺbku 3,8 metra.
Ak si chcete od kúpania a opaľovania na chvíľu oddýchnuť, vyberte sa na turistiku. Po žltej turistickej značke sa dostanete na Viniansky hrad (325 m n. m). Je to zrúcanina pôvodne gotického hradu z 13. storočia. V roku 1963 ho vyhlásili za Národnú kultúrnu pamiatku. Dobrovoľníci z Občianskeho združenia Zemplínsko-užská hradná cesta sa už deväť rokov pokúšajú o záchranu hradu. „Našim cieľom nie je hrad rekonštruovať, ale zastaviť jeho rozpad,“ zdôrazňuje predseda správnej rady občianskeho združenia a kastelán Ing. Jaroslav Gorás. „Pracujeme bez elektrickej energie, máme tu štyri dielne – murársku, kamenársku, kováčsku a tesársku. Svojpomocne sme si napríklad zostrojili drevený šliapací žeriav, používame ho pri oprave múrov hradu,“ ukazuje na štvormetrové koleso, ktoré sa dáva do pohybu ľudskou silou – chôdzou.
Na hrade sa čiastočne zachovali renesančné klenby, otvory okien, dverí a časti pôvodných omietok. Môžeme tu vidieť aj pivničné priestory či stopy po krboch. Jedným z najzaujímavejších objavov na hrade je pôvodný koreň vinnej révy, ktorej vek sa odhaduje približne na dvesto rokov. Ide o vzácnu odrodu Neuburg, u nás veľmi zriedkavú. Viniansky hrad je teda úzko spojený s vínom a podľa toho vznikol jeho názov. Za zmienku stojí aj to, že v blízkosti hradu sa našlo takmer 2 000 medených mincí v hlinenom krčahu, pochádzajúcich z rokov 1858 – 1860.
Na milovníkov dobrého vína čakajú v hradnej pivnici degustácie, ktoré organizuje Ing. Katarína Frigová z Vinianskeho vinohradníckeho a vinárskeho spolku. V areáli hradu sa môžu návštevníci oboznámiť so stredovekými remeslami – základmi kováčstva, tkáčstva, rezbárstva, hrnčiarstva či murárstva. Z Vinianskeho hradu sa vám naskytne nádherný výhľad na Východoslovenskú nížinu, Zemplínsku šíravu a Michalovce.
(lbr)