Čurillovci na slobode, kde sa stala chyba?

S veľkým napätím značná časť verejnosti očakávala, aký verdikt padne v tejto kauze a či Čurilla bude aj väzobne stíhaný. Nakoniec v piatok večer po 22hod. sudca Tomáš Hajduk, odmietol poslať Čurillu do kolúznej väzby, prioritne preto, že súd v Bratislave I nie je v tejto kauze príslušný a sekundárne preto, že aj po preštudovaní materiálov, ktoré predložila policajná inšpekcia, nenachádza dostatok dôvodov na kolúznu väzbu.

Čoskoro teda nastane druhé kolo a verím, že konečne celá obžaloba doputuje na ten správny súd, teda do Trnavy. Takéto fatálne pochybenie vyšetrovateľov z inšpekcie ani nechcem komentovať, preto poďme k meritu veci.

Čurillovci, spolu so špecializovaným trestným súdom v Pezinku a s jedným nechválne známym senátom Najvyššieho súdu, vytvorili krajne pokrivený justičný systém takzvanej Lipšicovskej justície, ktorá hrubo ignorovala všetky pravidlá právneho štátu. Väzba, ktorá sa mala uplatňovať v skutočne výnimočných prípadoch, sa stala súčasťou neľudských vyšetrovacích metód, ktoré na jednej strane tým najodpornejším spôsobom nivočili obvinených  – nominantov bývalej garnitúry, na strane druhej dávali nepredstaviteľné bonusy pre podlých kajúcnikov, ktorí extrémne profitovali na skutočnosti, že udávali nominantov bývalej garnitúry, pričom paradoxne a v úplnom rozpore s princípom kajúcnikov ich pochybenie bolo častokrát podstatne väčšie, než u tých ktorých udávali.

Vrchol tohto obludného procesu nastal v roku 2022, kedy Lipšic prehlásil, že stíhanie Kisku je politicky vykonštruované, a za takú nehoráznosť musí ísť líder opozície Fico do kolúznej väzby. Toto obludné  a vykonštruované obvinenie bolo však nestráviteľné aj pre časť vtedajšej koalície a preto sa tento pekelný plán nakoniec nerealizoval.

Nakoniec sa nad všetku pochybnosť ukázalo, že Kiska nebol žiadnou obeťou, ale právoplatne odsúdeným zločincom, čo paradoxne potvrdil súd za Ódorovej vlády. Vráťme sa však k Čurillovcom. Pre osvieženie pamäti si pripomeňme, aké metódy využívali,  keď chceli zlomiť väzobne stíhaných nominantov bývalej koalície. Okrem už spomenutých kolúzok, to bolo zadržiavanie pošty obvinených, zákaz akéhokoľvek styku s rodinou, premiestnili ich na druhý koniec republiky s cieľom, aby sa znemožnil, alebo aspoň výrazne sťažil kontakt s advokátmi. Tvrdiť, že všetci obvinení čelili masívnemu fyzickému týraniu, by bolo odvážne, ale minimálne v prípade generála Lučanského, ktorý sa údajne ťažko zranil pri cvičení, je pochybnosť o ich metódach viac než opodstatnená.