SIPRI: Svetové vojenské výdavky dosiahli historický rekord

Svetové vojenské výdavky dosiahli v roku 2024 rekordnú výšku – 2,72 bilióna USD (2,38 bilióna EUR), čo predstavuje medziročný nárast o 9,4 % oproti roku 2023. Zároveň ide o najstrmší medziročný nárast minimálne od konca Studenej vojny.

Vojenské výdavky zvýšilo 100 krajín

Zvýšené geopolitické napätie viedlo k nárastu vojenských výdavkov vo všetkých regiónoch sveta, pričom obzvlášť rýchly rast bol zaznamenaný v Európe a na Blízkom východe, vyplýva z údajov Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (Stockholm International Peace Research Institute, SIPRI) publikovaných 27. apríla. Na správu upozornil denník Brussels Signal.

„V roku 2024 zvýšilo vojenské výdavky viac ako 100 krajín po celom svete,“ uvádza SIPRI.

„Vzhľadom na to, že vlády čoraz viac uprednostňujú vojenskú bezpečnosť, často na úkor iných oblastí rozpočtu, ekonomické a sociálne kompromisy môžu mať v nasledujúcich rokoch významný vplyv na spoločnosť,“ uvádza sa v správe.

Vojna na Ukrajine a pochybnosti o angažovanosti USA v aliancii NATO viedli k nárastu vojenských výdavkov v Európe (vrátane Ruska) o 17 %. Európske vojenské výdavky dokonca prekročili úroveň dosiahnutú na konci Studenej vojny, uvádza správa.

Rusko, Ukrajina a USA

Ruské vojenské výdavky dosiahli v roku 2024 odhadom 149 miliárd USD (130,6 miliardy EUR), čo predstavuje nárast o 38 % oproti roku 2023 a dvojnásobok úrovne z roku 2015. To zodpovedá 7,1 % ruského HDP a 19 % všetkých vládnych výdavkov, uvádza SIPRI.

Celkové vojenské výdavky Ukrajiny vzrástli o 2,9 % a dosiahli 64,7 miliardy USD (56,7 miliardy EUR) – čo je približne 43 % vojenských výdavkov Ruska. S 34 % podielom na HDP mala Ukrajina v roku 2024 najvyššiu vojenskú záťaž zo všetkých sledovaných krajín. Ukrajina je v „rebríčku“ výdavkov na 8. mieste.

„Ukrajina v súčasnosti vyčleňuje všetky svoje daňové príjmy na vojenské účely,“ uviedol SIPRI. „V takomto napätom fiškálnom priestore bude pre Ukrajinu náročné naďalej zvyšovať vojenské výdavky,“ stojí v správe.

Vojenské výdavky USA vzrástli o 5,7 % na 997 miliárd USD (874,1 miliardy EUR), čo predstavovalo 66 % celkových výdavkov NATO a 37 % svetových vojenských výdavkov v roku 2024.

Nemecko sa stalo krajinou so štvrtým najvyšším rozpočtom na obranu na svete

Nemecko drasticky zvýšilo svoje vojenské výdavky a je teraz štvrtou najväčšou zbrojnou veľmocou. Vojenské výdavky Nemecka v minulom roku vzrástli o viac ako štvrtinu, píše Berliner Zeitung.

Zo správy SIPRI vyplýva,  že Nemecká spolková republika v roku 2024 vynaložila na armádu celkovo o 28 percent viac ako v predchádzajúcom roku. Výdavky dosiahli podľa správy približne 77,6 miliardy eur (88,5 miliardy dolárov).

Nemecko sa tak v celosvetovom rebríčku štátov s najvyššími výdavkami na obranu posunulo zo siedmeho miesta v predchádzajúcom roku na štvrté – prvenstvo majú Spojené štáty americké, druhá je Čína, tretie Rusko, štvrté Nemecko a piata India.

Podľa údajov SIPRI tak Nemecká federácia predbehla dokonca aj Veľkú Britániu ( tá si drží 6. miesto), Saudskú Arábiu (7. miesto) a Indiu. Podľa týchto údajov dosiahli nemecké výdavky na obranu v roku 2024 výšku 1,9 percenta ročného hospodárskeho výkonu, čím takmer dosiahli dvojpercentný cieľ NATO.

Údaje SIPRI boli zverejnené v ten istý deň, keď nemecký minister obrany Boris Pistorius povedal, že Ukrajina by nemala súhlasiť s najnovším návrhom amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby odstúpila časť územia výmenou za prímerie s Ruskom, pretože by to bolo podobné „kapitulácii“.

„Kyjev si zrejme uvedomil, že na dosiahnutie udržateľného prímeria, bude musieť odstúpiť časť územia,“ povedal Pistorius včera v nemeckej verejnoprávnej televízii ARD.

„Určite však nepôjdu tak ďaleko – alebo by nemali ísť tak ďaleko – ako to navrhuje americký prezident vo svojom najnovšom návrhu,“ povedal Pistorius, ktorý pravdepodobne zostane ministrom obrany v novej nemeckej koaličnej vláde.

„Ukrajina mohla pred rokom dosiahnuť to, čo je obsiahnuté v (Trumpovom) návrhu, ale teraz to pripomína kapituláciu. Nevidím v tom žiadnu pridanú hodnotu,“ dodal.

A čo ďalšie štáty?

Iné európske štáty však zvýšili svoje výdavky na obranu ešte viac ako Nemecko: Východní susedia Poľsko (13. miesto) a Česko (38. miesto) zvýšili v roku 2024 svoje rozpočty na zbrojenie v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 32 %, Švédsko o 34 %, Holandsko o 35 % a Rumunsko o 43 %.  V správe SIPRI nie sú zahrnuté údaje zo Slovenska.

Ešte výraznejší nárast výdavkov na zbrojenie zaznamenal Izrael: V roku nasledujúcom  po veľkom útoku Hamasu, ktorý sa odohral 7. októbra 2023, a vzhľadom na masívnu vojenskú operáciu v Pásme Gazy sa izraelský rozpočet na obranu zvýšil o 65 percent na 46,5 miliardy dolárov. Izrael, ktorý má len necelých desať miliónov obyvateľov, tak na zbrojenie vynaložil viac ako Turecko alebo veľké európske štáty (napríklad Taliansko či Španielsko).

„Celkovo zvýšilo svoje vojenské výdavky viac ako 100 štátov po celom svete, často na úkor iných oblastí,“ uviedol výskumník SIPRI Xiao Liang, ktorý sa na správe podieľal.

Zvýšené geopolitické napätie,  a z toho vyplývajúce „ekonomické a sociálne konflikty“ môžu mať „v najbližších rokoch značný vplyv na spoločnosť“, dodáva SIPRI.

Prečítajte si tiež:

•  Vojna sa “otočila o 180 stupňov”
• Laureáti Nobelovej ceny za mier vyzývajú Trumpa a Putina na denuklearizáciu