Dôvod je jednoduchý. Roky sme boli svedkami organizovaného poškodzovania a devastovania pamätníkov Druhej svetovej vojny. Tí, ktorí si na pietne miesta chodievali uctiť padlých hrdinov už dlho volali potom, aby s tým štát niečo spravil. A keď sa na Dargovskom pamätníku objavila modrá a žltá farba, spolu s fašistickou symbolikou, bol naozaj čas konať.

Hlavný navrhovateľ zákona, poslanec Igor Šimko, v rozhovore pre Hlavné správy hovorí aj o tom, ako na nový zákon reagovala opozícia a prečo ho jej výroky skutočne šokovali. Aké tresty budú vandalom po novom hroziť?

V druhej časti rozhovoru sa Šimko vyjadruje k téme, ktorá sa dotýka každého z nás – súčasná energetická kríza, ktorá už nadobudla celosvetové rozmery. Hovorí o paradoxe európskych sankcií, ktoré podľa neho Putinovi skôr pomáhajú ako škodia, o cenách pohonných hmôt a o tom, prečo sa domnieva, že najhoršie časy Slovensko aj Európu ešte len čakajú, pokiaľ zdravý rozum nezvíťazí nad ideológiou.

Viac sa dozviete vo videorozhovore s poslancom NR SR, Ing. Igorom Šimkom, PhD. MBA.

Od 1. apríla bude na Slovensku, na základe novely Trestného zákonníka, platiť samostatný trestný čin poškodzovania vojnových hrobov, pamätníkov, pamätníkov holokaustu a pietnych miest. Vieme, že takéto prípady sa aj v nedávnej minulosti u nás stali. V médiách táto téma veľa pozornosti nezískala a asi neprináša ani veľa politických bodov. Vy ste boli hlavným navrhovateľom. Prečo ste sa do toho pustili?

Ja som v prvom rade vďačný, že všetci koaliční partneri, vrátane všetkých poslaneckých klubov v koalícii, či je to Strana Vidieka, Smer, SNS, Hlas, k tomu naozaj pristúpili zodpovedne. Pretože toto je téma, ktorá zvýrazňuje náš protifašistický postoj a ochranu pamätníkov vojnových hrobov, ale aj pamätníkov holokaustu. Je to téma, ktorá nás musí spájať. Šokoval ma výkon progresívnej opozície aj SaS-ky, to bolo neuveriteľné. Začali nám nadávať, že máme ruské symboly v úcte viac, ako slovenské symboly a podobné nezmysly.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Niekoľko rokov sme svedkami toho, že sa organizovaným spôsobom – napríklad aj minulú zimu, okolo februára – devastovali pamätníky Druhej svetovej vojny, aj iné. Tisíce ľudí v regiónoch k nim chodia vzdať úctu tým, ktorí padli za našu slobodu, mier, za našu vlasť a za to, aby sme tu dnes mohli v mieri žiť. Útočilo sa na Slovanov, na Rómov, aj na Židov, to nesmieme opomenúť. My máme protifašistický základ v sebe.

Aj ja chodím na každý takýto sviatok, či je to oslobodenie Košíc, Dargovský priesmyk, Deň víťazstva nad fašizmom alebo SNP. Vidím tam stovky až tisíce ľudí, ktorí majú k týmto hodnotám úctu. Takmer všetci mi hovorili – robte niečo, devastujú nám pamätníky. My sme dali hlavy do kopy, s Ministerstvom spravodlivosti a s odbornými útvarmi Národnej rady, a priniesli sme odpoveď. Tvrdé tresty voči tým, ktorí organizovaným spôsobom devastujú naše hodnoty, musia byť tým jasným medzníkom.

Pristavil by som sa pri tej opozícii. Nenašiel sa tam nikto, kto by ten zákon kvitoval? Bolo všetko iba o tom, že ste rusofili a podobne?

Ja som bol šokovaný, keď pán poslanec Hlina začal rozprávať, že my sme sa na tie pamätníky a vojnové hroby „vyčúrali a vygrcali“ tým, že ideme chrániť ruské symboly. Potom tam boli poslanci z Sasky, že nejakým spôsobom sú nám kosáky a kladivá prednejšie, ako dnešná situácia v Európe. Normálne ma šokuje, čo dokážu títo zatemnení ľudia, aj pán Dostál a progresívci, zo seba v tej zlobe vygenerovať. Asi by tam mali byť ukrajinské trojzubce alebo nejaké iné symboly, ktoré teraz letia.

V prvom rade, tie symboly a tá symbolika na každom jednom pamätniku, či to boli pamätníky Červenej armády alebo povstania sovietských vojakov a podobne, vznikli po roku 1945. Vtedy nebola odsúdená ideológia kosákov, kladiva a všetkého okolo toho. Toto bolo až neskôr.

Je to historicky nejakým spôsobom vyhodnotené, že to tam patrí a je to chránené aj pamiatkovo, je to kultúrna pamiatka. A my teraz ideme strhávať kosáky a kladivá? Pozrieme sa do Košíc, čo tam pán Kalmus – chránenec mnohých advokátov – robil. Toto sú pre mňa neprijateľné veci a som rád, že sme si takto naše hodnoty zastali. Žiadna propagácia ruských symbolov tu nie je.

Takže z opozície absolútne žiadna podpora?

Ja som bol nepríjemne prekvapený. Pár poslancov KDH kvitovalo niektoré opatrenia, ale nakoniec sa aj tí k tomu postavili alibisticky.

Aké tresty hrozila za poškodzovanie pamätných miest teraz? Opozícia hovorí, že nastriekanie farieb a nápisov na pamätník je len vyjadrenie názoru a v podstate sa nič nestalo…

Tieto tresty sa dnes sprísňujú v súbehu s poškodzovaním cudzej veci. Bude sa vyhodnocovať, či ide o organizovanú skupinu, či je to väčšia škoda, alebo či išlo o osobitné motívy, či to bolo za núdzového stavu, atď. Prípadne, aj či ide o ústavného činiteľa. Lebo mnohí exhibicionisti si budú chcieť urobiť politické body a otrhajú nejakú symboliku. Tak nech za to pykajú, keď idú do tohto rizika.

Osobne si myslím, že to má aj výrazne edukačný charakter. Nie tá symbolika, ale to, že na nejakom konkrétnom mieste, to nie je iba kus kameňa. Je to miesto, kde sú vo vojnových hroboch pochovaní ľudia, ktorí častokrát neboli identifikovaní, príslušníci rôznych armád – rumunskej, ukrajinskej, ruskej, bieloruskej. To my nemáme čo posudzovať. Máme si uctiť tých, ktorí padli za našu slobodu. Boli to hrdinské činy.

A dnes si to treba pripomínať o to viac, že v Európe je vojna. Vyprovokované konflikty nás poznačujú, pocit bezpečia máme podvedome ohrozený, a to aj ekonomicky. Takže osobne si myslím, že sprísnenie trestov až na 6 rokov nie je márne. Mnohí namietali, že tresty zľahčujeme – pri malej škode budú od jedného roka. Ale hovoríme o súbehu viacerých trestov, nielen o poškodení cudzej veci.

Ak niekto poškodí pamätník holokaustu, bude mať poriadne napočítané tresty. Kvituje to aj Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Mám pozitívne reakcie aj zo židovskej náboženskej obce, s ktorou som diskutoval o tom, ako to uchopiť, aby aj tieto pamätníky boli chránené.

Povedzme si otvorene, z tejto témy sa človek nenaje, ekonomicky lepšie na Slovensku nebude. Ale ak to necháme na voľno, môže nás to spoločensky devastovať a ľudia zbesnejú.

Šesť rokov natvrdo je teda horná hranica trestu a stupňovať sa to bude podľa závažnosti a okolností?

Áno, od jedného do šiestich rokov, povedzme to takto. Ale je tam aj súbeh s ďalšími trestnými činmi, čo znamená ďalšie kumulácie sadzieb. Sudcovia sa k tomu vyjadrili v nejakých rozhovoroch, vidia to pozitívne, nevnímajú to ani ako znižovanie trestných sadzieb. To nechajme na tých, ktorí sa tým potrebujú živiť v opozícii. A my si povedieme svoju protifašistickú politiku.

Ja osobne som to vnímal veľmi zle. Bol som asi jeden z prvých, kto prišiel na Dargovský pamätník v februári 2025. Videl som pamätník padlých hrdinov pomaľovaný modrou farbou, s fašistickou symbolikou. Videl som tam nápisy. Bolo to naozaj nechutné.

Osobne si myslím, že ak by došlo k stretu tých ľudí, ktorí majú tieto pamätníky v úcte a tých, ktorí ich poškodili, môže dôjsť aj ku krviprelievaniu. Pretože to sú dve skupiny, ktoré stoja proti sebe. Chlapi na motorkách, či z dedín, môžu výrazne citlivo vnímať, keď niekto zasiahne takéto miesta. A potom, keď už má niekto nôž v hrudi, ťažko sa to vysvetľuje. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo sme zasiahli, aby nedochádzalo k ozbrojeným stretom.

Čo odkážete tým, ktorí pomaľovanie pamätníkov a rôzne hanlivé nápisy na nich označujú za slobodné vyjadrenie protivojnového názoru?

Osobne odsudzujem akúkoľvek agresiu. Či je to agresia na Ukrajine, alebo kdekoľvek inde. Nemám problém to priznať, som protivojnový. Ale musím jedným dychom dodať, že nespokojnosť sa dá vyjadriť aj inak.

Nespokojnosť sa dá vyjadriť transparentom, prejavením názoru, vyjadrením na sociálnych sieťach. Prečo musíme devastovať historické hodnoty? Len preto, že tam leží vojak, ktorý mohol byť Rus? Preto musíme posprejovať hrob? To je perfídne. Z môjho pohľadu je veľmi smutné, až zarážajúce, že sa k tomu niekto kvôli ideológii zníži. A odsudzujem každého, kto propaguje vojnu.

Novela vstupuje do platnosti 1. apríla. Vieme, že výročia súvisiace s oslobodením si pripomíname práve v tom období.

Verím, že toto je dostatočný signál. Kto by sa odvážil vstúpiť do niečoho takého, bude mať vážny problém. Viete, mnoho tých pomníkov dokonca nie je ani na pozemkoch, respektíve na miestach, ktoré by sme vedeli označiť za také, že s nimi nevieme hýbať. Sú tu totiž medzinárodné, medzištátne zmluvy. Majú to na starosti diplomatické zbory rôznych ambasád. Toto nie sú veci, ktorými by vedel niekto disponovať.

Bol som šokovaný, keď v Košiciach, odkiaľ som, prijali uznesenie na prekrytie pamätníka a znemožnenie videnia symbolov, ktoré tam sú vyobrazené. Chceli tento pamätník sťahovať, chceli meniť Námestie osloboditeľov na Námestie legionárov. Také stupídne pohnútky, len aby sa zapáčili nejakým probruselským aktivistom… Pamätník tam stojí desiatky rokov a nevidím dôvod, prečo by sa mal sťahovať na perifériu.

Niekto chce prekrývať symboly, ktoré majú byť aj edukatívne, a sú tam tabule, náhrobky, sú tam informácie o počte padlých vojakov. Osobne si myslím, že toto malo byť upravené v priestupkovom zákone.

Budeme v tejto téme pokračovať. Keď sa žiaci na dejepise učia, že za nás padli vojaci, prečo by sme im nemohli ukázať, ako vyzerá vojnový hrob alebo pamätník holokaustu?

Ako to vnímajú napríklad v Košiciach bežní ľudia? Videl som nejaké reportáže v televízii, bola tam samozrejme anketa, názory pre aj proti. Prieskumy na to asi neexistujú, ale platí to, že čím mladší človek, tak tým viac s tým súhlasí a staršia generácia by to chcela zachovať v súčasnom stave?

Vekovo by som to možno ani tak neškatuľkoval. Takmer 11 000 ľudí v Košiciach podpísalo petíciu za zachovanie pamätníka na Námestí osloboditeľov, za to, aby sa nemenil názov námestia a aby sa pamätník nesťahoval, ani neprekrýval. Pre nás je to záväzný signál. V štvrtmiliónovom meste to je obrovské.

Chcem vyzdvihnúť aj postoj mnohých lokálnych poslancov, ktorí sa za toto zasadili. Či to boli petičiari, pán Riabov, alebo boli to ľudia z Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, bol tam pán poslanec Djordjevič, boli tam aj ďalší ľudia, ktorí sa tým zaoberali. Čelili tlaku od mestských poslancov a tí boli veľmi nepríjemní, volali na nich políciu. A predsa sa podarilo vyzbierať takmer 11 000 podpisov.

Pre nás to bol jasný signál, že sa tým treba zaoberať. Bez ohľadu na vek, toto sú veci, ktoré musia spájať ľudí s protifašistickým charakterom.

Poďme aj na druhú tému. Vy ste, okrem iného, aj predsedom Komisie pre energetiku pod Hospodárskym výborom Národnej rady. Ako by ste zhodnotili situáciu s energiami a palivami? Blížime sa k momentu, kedy môžeme mať vážny problém?

Keby vláda nepristúpila k vyhláške, ktorá zastropovala množstvá nafty pre odberateľov a zabraňuje autám s cudzími ŠPZ tankovať za zvýhodnenú cenu na Slovensku, nafty by tu už nebolo. To treba jasne pomenovať.

Máme sezónu, keď sa obrába pôda. V poľnohospodárstve je nafta v tisícoch litrov potrebná pre každé družstvo. Keďže som aj vo výbore pre pôdohospodárstvo, mám o tom o to viac informácií. Naozaj chýba logistika tejto suroviny. A nafty v Európe nie je toľko, koľko bolo.

Na druhej strane tu prebiehala tankovacia turistika. Kamión s nádržou okolo tisíc litrov si doplna natankoval na Slovensku, lebo tu mal výbornú cenu. Tak kde je logika tých progresívcov, ktorí kričali dva týždne, že máme najdrahšie pohonné hmoty? Dnes stojí nafta v Holandsku 2,25 eura, to si Slovák nevie ani predstaviť.

Poľnohospodárstvo bude mať zásadný problém aj s hnojivami, viac ako 30% ich pochádzalo z oblasti Hormúzskeho prielivu. Veľké zásoby plynu sú na Arabskom polostrove a práve z plynových koncentrátov pochádza takmer 70% dusičnatých hnojív. V Európe máme takýchto zdrojov veľmi málo. Tých 25–27% ropy a plynu z Perského zálivu, ktoré dnes chýbajú vo svete, ovplyvnili celkové, globálne ceny.

A pozrite sa na Indiu a Čínu, 2,9 miliardy obyvateľov, tretina sveta. Keď nemajú suroviny, kúpia ich inde a idú presne po zdrojoch, z ktorých odoberáme my. Tí, ktorí hovoria o diverzifikácii, nemyslia na to, koľko nám zoberú štáty s obrovským apetítom. Veď majú šesťkrát viac obyvateľov ako Európa, a sú bez emisných povolení. Tankery smerujúce do Európy jednoducho preplatia a zoberú si tovar pre seba. Rovnaký mechanizmus sme videli počas covidu, keď nám Nemci zablokovali rúška a nechali ich u seba. Nikoho to nezaujímalo.

Toto sa bude diať v Európe, a toto sa bude diať v celom svete. Ja si myslím, že v apríli bude situácia natoľko vyhrotená, že Európska komisia, aj niektorí ľudia na Ukrajine, ktorým sa to nebude páčiť, budú musieť pristúpiť k tomu, aby do Európy opäť prúdila ruská ropa. Nemôžeme si dávať ružové okuliare. Pretože my dnes nemáme energetickú bezpečnosť pokrytú tak, ako by sme ju mali mať a to je z môjho pohľadu vážny problém.

Energetická bezpečnosť nie je pokrytá tak, ako by mala byť, a to nehovorím len ako politik, ale aj ako člen vedeckej rady jedinej fakulty na Slovensku, ktorá sa zaoberá ťažbou a logistikou ropy a plynu. Bol som osobne na Blízkom východe po 27. februári. Päť dní som sa nedostal von, situácia bola veľmi vážna. Odvtedy tam vyhodili do vzduchu niekoľko rafinérií a ťažobných polí. Aj keby konflikt s Iránom skončil dnes, stav bude neudržateľný ešte niekoľko mesiacov. Dochádza k prekresleniu siločiar v energetickej bezpečnosti celého sveta.

Európska komisia, poviem to takto, pochopila, že kontrolky začali blikať. Včera vyšiel výnos, ktorým odkladá aprílový termín, kedy mala vydať definitívne usmernenie o povinnom odpojení sa od ruských palív, minimálne pre Slovensko a Maďarsko. Toto beriem ako signál, že zdravý rozum začína prevládať. A ja osobne si myslím, že toto nie je víťazstvo jednej alebo druhej strany. Toto musí byť víťazstvo zdravého rozumu. Nie víťazstvo Ruska, nie víťazstvo nejakej ideológie. Ale víťazstvo ľudí, ktorí musia platiť účty.

Prečo sa máme vedome obmedzovať v tom, odkiaľ berieme energetické suroviny? Politika musí ísť bokom – progresívna, liberálna, aj konzervatívna. Treba presadzovať slovenský záujem. Musíme dať na prvé miesto to, akú budeme mať cenu za naftu a za benzín na pumpách. Slovak sa nepýta, odkiaľ je ten zdroj. On sa pýta, koľko to stojí.

Ak sa naozaj nejakým zásadným spôsobom v Európe s týmto ideologickým šialenstvom neurobí obrat, nastane problém. A okrem toho tu hrozí aj výrazný migračný problém. Keď bude klesať poľnohospodárska produkcia v Afrike a Južnej Ázii, tí ľudia sa pohnú. A pohnú sa do Európy. Zase budeme mať migračnú krízu a zase budeme chytať zajaca za chvost.

Hnojivá, to je samostatná téma. Najväčší výrobca na Slovensku, Duslo Šaľa, už oznámil, že utlmuje výrobu. Rusko je jeden z najväčších svetových producentov hnojív, ale sú tam sankcie a embargá. Takže to, čo ste spomínali o pohybe hladných miliónov ľudí, nie je až taký nereálny scenár a môže sa to ľahko stať.

V lete sa môže pohnúť niekoľko miliónov hladných Afričanov. Som zvedavý, čo potom Európska komisia vymyslí. Teraz môže vyriešiť problém tým, že upustí od nezmyselných opatrení, ktoré nás brzdia, ktoré nám zvyšujú ceny, ktoré zvyšujú problémy alebo eskalujú problémy vo svete.

Nemôžem tvrdiť, že rozhodnutia Európskej komisie majú priamy dôsledok na africký národ, ale môžeme uvoľniť aspoň trochu tlaku. Do riešenia sa bude musieť zapojiť aj OSN a ďalšie organizácie, ktoré budú mať za úlohu stabilizovať regióny.

Ako to vlastne je? Môže nám EÚ, či Európska komisia diktovať, od koho môžeme nakupovať a od koho nemôžeme? Lebo viacero odborníkov tvrdí, že môžeme uzatvoriť dvojstranú dohodu s akýmkoľvek štátom, ktorý nám je schopný dodať energonosiče.

Globálne sankcie nás čiastočne obmedzujú. Asi by sme dnes nemohli mať zmluvu na energonosiče s Iránom, ktorý je pod dohľadom medzinárodných inšpektorov atómovej energie. Ale čo sa týka energetických surovín, Rusko pre nás nemôže byť dlhodobo zablokované.

Ak nemecké fabriky začnú byť na poplach, Európska komisia sa musí spamätať – Nemci sú najväčšia ekonomika Európy. Keď nemecký vicekancelár hovorí, že bolo chybou upustiť od atómovej energie, keď sú milióny ľudí ožobračované šialenými cenami energií, to sú signály, ktoré budú mať vplyv aj na rozhodovanie komisie. A nie sú blbí, veď Angela Merkelová budovala Nord Stream práve preto, aby pomohla európskej i nemeckej ekonomike. Bohužiaľ, Ukrajinci ho vyhodili do vzduchu a dnes v Európe chýba plyn. Donekonečna si ružové okuliare dávať nemôžeme. Ak Európska komisia a únia nebudú flexibilne reagovať na potreby ľudí a ekonomiky, môže dôjsť k tomu, že sa budú otriasať v základoch.

Opozícia vláde neustále vyčíta, že Slovensko sa na zlé časy roky nepripravovalo a nediverzifikovalo. Ako sme na tom, čo sa týka nákupu energetických zdrojov? Koľko ich máme z Ruska?

Čo sa týka plynu, môžeme povedať takmer presne, že okolo 30% zdrojov pochádza z ruských oblastí, keď to takto nazvem. Nie priamo z Ruska, ale cez kontraktorov. Zvyšok je diverzifikovaný a cena sa priemeruje. Cena u našich dodávateľov to odráža, plyn zo západu je drahší. Z východu sme mali garantovaný objem aj cenu, zmluvou až do roku 2034.

Ja nie som ani prozápadný, ani provýchodný, som proslovenský. A v tých rozhodnutiach musíme premýšľať nad tým, koľko to človeka bude stáť. Keď raz stojí megawatthodina plynu nejakú sumu – a je mi jedno, z akého zdroja je – prečo by som sa mal rozhodovať ideologicky?

Paradoxne, európska politika najviac pomáha Putinovi, a to si mnohí neuvedomujú. Čím viac zákazov na dovoz ropy a plynu do Európy, tým vyššia cena. On už pri 55 dolároch za barel môže byť spokojný. No dnes ropa atakuje 100 až 120 dolárov, takže aj keď jej predá menej, zarobí viac. Ako sme mu oslabili pozíciu? Veď my máme podiel len 0,2–0,3% jeho exportnej kapacity. Nemôžeme teda byť nejakým zdrojom financovania vojny, ako nám tlačia do hlavy z Bruselu. Ponuku, ktorú dáva na trh, vykúpi Čína alebo Turecko za krátku dobu, a ešte im je málo.

Toto nech si uvedomia ľudia, ktorí tvoria energetickú politiku svojimi obštrukciami. Škodia Európe, škodia záujmom slovenských občanov, aj občanov iných členských štátov. Nič iné ako zdravý rozum – bez ohľadu na ľavicu či pravicu – treba si sadnúť za stôl a jednať. Som presvedčený, že v apríli bude situácia taká, že si budú musieť sadnúť za stôl zástupcovia Európskej komisie, prezident Zelenskyj, aj Putin. Ak bude nafta na pumpe stáť 2,50 až 3 eurá, bude to jasný odkaz tejto politiky, ktorú nezvládajú.

Opozícia neustále opakuje, že ruské energie vôbec nie sú lacné, sú vraj drahšie, ako tie z opačného konca sveta. Vysvetlite, ako je to s tými cenami?

Prečo stojí jednotka plynu v Amerike 8 dolárov? A prečo keď príde do Európy, stojí 60 dolárov? To by som chcel vedieť, kto na tomto celom zarába. Sú to len logistické náklady?

Ceny ropy a plynu sa stanovujú na burzách podľa toho, koľko sa ťaží a koľko barelov je uvoľnených do priestoru. A reagujú na konflikty. Ak si odmyslíme sankcie, cena klesá a energetická bezpečnosť stúpa. Tá legenda o drahých či lacných energiách z východu alebo zo západu je zavádzajúca. Podstatné je, či máme surovinu v rúre. Ak nie, cena pôjde hore.

My sme cez Slovensko roky transportovali plyn, so ziskom 500 miliónov, pretože plynu bol dostatok a mohol mať nižšiu cenu. Dnes nemáme zisk z tranzitu plynu, nie je dostatok plynu, ani u nás, ani v Maďarsku, ani v západnej Európe z východných zdrojov a sme odkázaní na skvapalnený plyn z tankerov. A ten je drahší. Dopyt je pritom štandardný alebo vyšší a od ceny plynu sa odvíja aj cena elektriny. Na decoupling – oddelenie ceny elektriny od ceny plynu – tlačia ministerka Saková, aj premiér Fico. Sme v energetickej pasci a treba dať bokom politické trička.

Zatiaľ prevláda ideológia, no realita možno mnohých politikov rýchlo „vylieči“. Ceny pohonných hmôt zatiaľ výraznejšie nestúpli, ale nárast sa očakáva. Aj keby sa konflikt ukončil zajtra, ešte niekoľko mesiacov sa to bude dávať do normálnych koľají.

Som sklamaný, že OPEC málo zasahuje do produkcie a cien. Paradoxne, keď Trump vyhlásil záujem nebombardovať energetické zariadenia Iránu, cena ropy okamžite spadla o 9 dolárov. Tam je ten skutočný problém.

Cena kolíše zo dňa na deň. Pri 119 dolároch za barel by nafta mohla byť v cene 1,7 až 1,8 eura za liter. Vláda by mohla zasiahnuť len dotačne, ale po 30 až 45 dňoch ani štátne hmotné rezervy nemusia stačiť.

My máme nárok na ropu z ruských zdrojov, ktorá leží v ropovode Adria. Je to ropa s dohodnutou cenou, fakticky už kúpená. Slovenský záujem hovorí jednoznačne, že by sme ju mali dostať. Lenže Chorváti sa nevedia dohodnúť s Maďarmi, majú dlhodobé spory. A chorvátsky minister odmietal pustiť ruskú ropu do svojho ropovodu. My na tieto spory máme doplácať.

Dnes je problémom to, že energetická bezpečnosť je ohrozená. Ceny hnojív vzrástli o 35 až 60%, to má priamy vplyv na poľnohospodárstvo. A toto všetko je smrteľný koktail, ktorý môže mať veľký vplyv na sociálne nepokoje aj migráciu. Teraz nie je čas dávať nálepky made in USA, alebo made in Russia. Tu môže byť zásadný problém a treba ho akútne riešiť. Vláda má navyše zviazané ruky limitmi na zadlžovanie. Keby sme nemali zhoršené ratingy, vedeli by sme výraznejšie zasiahnuť do petrochemického priemyslu aj poľnohospodárstva.

Dúfam, že konflikty sa upokoja a cenu ropy stlačíme pod 100 dolárov za barel. Pretože ak bude cena vysoká práve v sezóne, kedy sa má siať a obrábať pôda, môže to spôsobiť vážny problém pre celé poľnohospodárstvo.

Doprava v lete bude obmedzená cenami palív a to ovplyvní turizmus, aj ďalšie sektory. Treba sa vrátiť k stolu a urobiť v tom poriadok.

Rôzne energetické krízy tu už boli, ale asi nie až v takomto rozsahu.

Pamätám sa, keď som ešte študoval na vysokej škole a naposledy nám blikla kontrolka, bol odstavený plyn z východu. Vtedy bol konflikt medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou, a bol zastavený tranzit plynu pre neplnenie nejakých kontraktov. My sme na to doplácali.

Dnes máme síce spätné toky a diverzifikáciu, ale opäť tu máme ten istý menovateľ – konflikt, ktorý nás ovplyvňuje. Myslím si, že treba sadnúť za stôl a dať tomu reálne kontúry. Európa sa musí dohodnúť pragmaticky, bez ideologického pozadia.