Šeliga už na Žilinku útočí bludmi, ktoré by mohli mať za následok porušovanie ľudských práv

Žilinka na Šeligove útoky zareagoval včera ešte mierne (Ten človek má božskú trpezlivosť!): „K dnešným nekompetentným útokom, subjektívnym politickým tvrdeniam, klamstvám a účelovému výkladu nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, na základe ktorých sa nenechám zatiahnuť do volebnej kampane jednej z politických strán, a ktoré žiadnym spôsobom neovplyvnia môj konzistentný prístup k ochrane zákonnosti: To, že niekto niečo tvrdí, ešte neznamená, že to tak aj je.“

Šeliga na to zareagoval slovami: „Trafená hus zagágala!“ a výslovne uviedol, že reaguje na Žilinku. Sem by sa skôr však hodilo: „Topiaci sa aj slamky chytá!“ Šeliga si vysvetľuje rozhodnutie ústavného súdu po svojom: „Ústavný súd jasne potvrdil, ako môže generálny prokurátor konať podľa § 363 Trestného poriadku. Generálny prokurátor Žilinka argumentuje, že môže rušiť právoplatné rozhodnutia, aj keď nebol nikto obvinený, pretože mu to nezakazuje Trestný poriadok. Ústavný súd však dáva Žilinkovi jasnú stopku, keď Žilinkovi pripomína, že generálny prokurátor je štátnym orgánom a podľa čl. 2 ods. 2 ústavy: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Takže pán generálny prokurátor môže konať výlučne tak, ako mu to zákon ukladá. Žilinka však konal inak, čo priznal sám v odpovedi Ústavnému súdu a musí za to niesť disciplinárnu zodpovednosť.“

V nasledujúcich slovách Šeliga vlastne kritizuje sám seba, keď tvrdí: „Zvykol som si, že keď niekomu dochádzajú argumenty, je osobný a snaží sa odvracať pozornosť. Maroš Žilinka vie, že pochybil, a to vážne, no miesto priznania mlčí. Človek, ktorý sa opakovane zaklína zákonnosťou, by zákonnosť konečne mohol aplikovať na seba. Dlhodobo hovorím, že Maroš Žilinka nemal byť generálny prokurátor. Ale keď už ním je, zákon má platiť aj pre neho. Verím, že pani prezidentka vyhovie môjmu podnetu a podá disciplinárnu žalobu.“ Došli mu argumenty, tak je k Žilinkovi osobný.

Vráťme sa k argumentom. Šeliga si rozhodnutie ústavného súdu vlastne vysvetľuje tak, že kým nie je vznesené obvinenie, generálny prokurátor nemá do veci zasahovať, a to aj vtedy, keď vidí, že je porušovaný zákon. Takýto postoj prokurátora by orgánom činným v trestnom konaní dovoľoval akékoľvek protizákonné postupy, pretože by nebolo nikoho, kto dianie vrátil do medzí zákona. A to by mohlo viesť aj závažným porušeniam ľudských práv, ktoré sa u nás tešia váhe ústavy! Kým nie je proti vám vznesené obvinenie, podľa Šeligu váš život a vaše práva prokurátor chrániť nesmie!

Verím, že po nasledujúcich voľbách sa do slovenského parlamentu už výrobcovia podobných právnických paškvilov nedostanú, a ak áno, ustanoví sa mechanizmus, ktorý ich vráti späť do ríše fantasy. Kto to kedy videl, aby liberál takto verejne žiadal o potrestanie konania, ktoré smeruje k zachovaniu ľudských práv? Alebo Šeliga nie je liberál? Možno je len mladík tak zaslepený nenávisťou, že nie celkom dôsledne uvažuje nad tým, čo hovorí…

Prečítajte si tiež:

• Šeliga chce, aby prezidentka pohnala Žilinku pred najvyšší správny súd. Čas sa im kráti, preto toľko paniky
• Konšpirátor Šeliga
• Šeliga: Je potrebné urýchlene presadiť reformu fungovania prokuratúry