Nedávno zverejnená správa tvrdí, že “bolesť“ z najnovšieho balíka sankcií Európskej únie “pocíti skôr Európa ako Rusko“. Sankcie sa prejavia prostredníctvom zvýšenia cien pre spoločnosti a spotrebiteľov, obrovského počtu ohrozených pracovných miest a zníženej konkurencieschopnosti výrobcov v EÚ, vyplýva zo správy.

Šestnásty balík sankcií prijatý vo februári rozšíril zákaz dovozu spracovaného hliníkového tovaru z Ruska aj na zákaz dovozu tzv. primárneho hliníka.

Dopady

Podľa think tanku Free Trade Europa so sídlom v Štokholme existuje pravdepodobnosť 20 – 30 % zvýšenia cien, ktoré postihne celý rad odvetví, napríklad stavebníctvo a automobilový priemysel, čo “môže znížiť priemyselnú výrobu a pripraviť o zamestnanie tisíce ľudí“.

V správe sa podrobne uvádza, ako budú sankčnými opatreniami trpieť jednotlivé členské štáty EÚ, ktorých hospodárstva sú závislé od dovozu hliníka z Ruska – vrátane Nemecka, Francúzska, Talianska, Rakúska, Maďarska, Slovenska a Švédska.

Napríklad nemecký automobilový sektor utrpí obzvlášť veľkú ujmu. Správa predpokladá, že vo výrobných odvetviach zanikne až 20 000 pracovných miest a konkurencieschopnosť vývozu krajiny sa v dôsledku sankcií zníži.

Vo Švédsku bude priamo ovplyvnených približne 500 pracovných miest a nepriamo 5 000 pracovných miest.
Maďarský sektor výroby automobilov je tiež “obzvlášť zraniteľný“ vzhľadom na skutočnosť, že je úplne závislý od dovozu ruského hliníka.

Mimoriadne zraniteľné je aj Slovensko, a to z dôvodu zatvorenia jedinej primárnej hlinikárne (Slovalco, závod pri Žiari nad Hronom) v roku 2022. Slovensko dováža 100 % potreby hliníka, čo má priamy vplyv na jeho významný automobilový priemysel (Volkswagen, Kia, Jaguar Land Rover, Sellantis Slovakia).

„Slovensko, ktoré patrí medzi najväčších výrobcov automobilov na obyvateľa v Európe, sa v minulosti čiastočne spoliehalo na spoločnosť Slovalco pri primárnom tavení. Po zatvorení tejto taviarne v roku 2022 v dôsledku prudko rastúcich nákladov na energiu krajina v súčasnosti dováža všetky svoje potreby hliníka, čím je zraniteľná voči akejkoľvek rozsiahlej zmene dodávok alebo eskalácii cien,“ uvádza správa.

Sebadeštrukcia EÚ

V správe sa ďalej uvádza, že “sebadeštrukcia Európy bude nahrávať jej čínskym konkurentom“ a že sankcie prichádzajú zároveň v čase, keď je EÚ zapojená do obchodnej vojny so Spojenými štátmi.

„Súčasný chaos je výsledkom viacerých zlých rozhodnutí a zlej politiky Bruselu. … Sankcie sú sebadeštrukčnou chybou a predstavujú len demonštráciu cnosti (svojej politiky) na úkor širších strategických záujmov EÚ,“ uvádza správa.

Obmedzenie dovozu hliníka však nie je jediným, čo poškodzuje Európu.

Podľa maďarského týždenníka Mandiner by rozhodnutie maximalizovať ruský podiel v európskych logistických spoločnostiach, ktoré môžu prepravovať tovar v EÚ, na menej ako 25 % mohlo viesť k narušeniu hodnotových reťazcov a ďalšiemu zvyšovaniu cien. Podobne by zablokovanie ďalšej nákladnej dopravy z Ruska do EÚ mohlo spôsobiť nedostatok určitých výrobkov.

Maďarská konzervatívna vláda pravidelne kritizuje EÚ za prijatie sankcií voči Rusku, ktoré sa ukázali byť škodlivejšie pre Európu ako pre ich plánovaný cieľ – Rusko.

Okrem niekoľkých ďalších členských štátov EÚ, ktoré sú závislé od ruských energetických zdrojov, bolo Maďarsko vyňaté zo sankcií, ktoré sú zamerané na dovoz ruskej ropy. Nedávno sa vzdalo práva veta v súvislosti s obnovením sankcií tým, že získalo záruky, ktoré požadovalo pre svoju energetickú bezpečnosť.

“Obrovský hospodársky omyl“

Správa konštatuje, že Rusko “nie je populárne z pochopiteľných dôvodov”, ale Európa stojí medzi dvoma mlynskými kameňmi. „Vymeniť jeden rizikový zdroj za iný a zároveň zvýšiť tlak, ktorý majú európski konkurenti na potrebné suroviny, nie je rozumné a nepredstavuje vyspelú politiku. Politici a tvorcovia politík musia nájsť rovnováhu medzi politickými cieľmi a hospodárskym blahobytom kontinentu,“ uvádza report.

Pri rokovaniach s Ruskom by boli účinnejšie diplomatické nástroje než uvalenie úplných zákazov bez náležitej analýzy nákladov a prínosov pre hospodárstvo EÚ, kritizuje správa.

Správa považuje zákaz EÚ týkajúci sa ruského hliníka ako “obrovský hospodársky omyl“.

„Jeho praktické výsledky pravdepodobne skôr oslabia konkurencieschopnosť výroby v EÚ, než aby mali významný vplyv na ruské hospodárstvo. Zákaz bude mať celý rad negatívnych vplyvov: 20 – 30 % nárast cien pre európskych výrobcov, strata až 20 000 pracovných miest vo výrobe, najmä v Nemecku, zníženie konkurencieschopnosti v kľúčových odvetviach, ako je automobilový a letecký priemysel, a pretrvávajúce zníženie HDP o 0,2 – 0,4 percentuálneho bodu vo všetkých dotknutých ekonomikách,“ zhrnula správa.

Zákaz podľa správy urýchli reorganizáciu globálneho obchodu : „Rusko bude presmerovávať hliník za zvýhodnené ceny do krajín, ktoré zákaz nezaviedli – najmä do Číny, ktorá už z podobných embárg na energiu a meď výrazne profitovala.“

Zvráteným výsledkom podľa správy je to, že “európski výrobcovia budú čeliť vyšším vstupným nákladom, zatiaľ čo čínski konkurenti získajú prístup k rovnakým materiálom s výraznými zľavami“.

„To ďalej znižuje konkurencieschopnosť výroby v EÚ práve v čase, keď európsky priemysel zvádza boj čínskym dovozom. Emócie sú na vzostupe, ale členské štáty Európskej únie by si v zúfalom hľadaní riešenia rusko-ukrajinského konfliktu nemali uťať ruku,“ stojí v závere.

Prečítajte si tiež:

• Európa: stratená v strachu a zúfalstve alebo v popieraní úpadku svojej elity?
• Zamestnanci EÚ dostanú už siedme zvýšenie platov od roku 2022