Rada ministrov schválila nové pravidlá návratov, umožnia aj vznik návratových centier mimo EÚ

Ministri diskutovali o novom Schengenskom barometri. Podľa údajov v ňom napriek udalostiam v Ceute klesajú počty nelegálnych vstupov, sekundárnych pohybov aj žiadostí o azyl. Slovenská republika vyjadrila nespokojnosť s vynechaním informácií o počte zavedených kontrol na vnútorných hraniciach či o aktuálnom stave schengenských hodnotení. „Najmä počet zavedených kontrol na vnútorných hraniciach je dôležitý ukazovateľ fungovania Schengenu aj vo vzťahu k našim občanom. Neteší nás skutočnosť, že situácia sa tu už pomerne dlhý čas nezlepšuje, skôr naopak,“ uviedla Kurilovská.

Na jeseň tohto roka šesť členských štátov schengenského priestoru prekročilo maximálne dvojročné obdobie kontrol na vnútorných hraniciach. Od Európskej komisie sa preto očakáva nové stanovisko k nevyhnutnosti a primeranosti ich predĺženia, a to najneskôr do konca roka 2026. S úspešnosťou návratov súvisí aj spolupráca EÚ s tretími krajinami. Podľa ministerstva vnútra oba faktory zaostávajú za očakávaniami členských štátov. Nové návratové nariadenie má preto zefektívniť proces návratov. „Podporujeme pravidelnú diskusiu na úrovní Rady s vybranými tretími krajinami, ktoré nedostatočne spolupracujú v oblasti návratov a readmisií,“ povedala Kurilovská.

Slovensko zároveň patrí medzi prvú skupinu členských štátov, ktoré monitoruje Agentúra EÚ pre azyl (EUAA). Cieľom monitoringu je posúdiť súlad slovenského azylového a prijímacieho systému s Paktom o migrácii a azyle. Ministerstvo vnútra uviedlo, že Slovensko si v rámci procesu zatiaľ plní všetky úlohy v stanovených termínoch a je pripravené implementovať odporúčania, ktoré z monitoringu vyplynú.

Témou rokovania bola aj spolupráca EÚ a Ukrajiny v oblasti vnútornej bezpečnosti. Slovensko upozornilo najmä na riziko rozšírenia strelných a ďalších malých a ľahkých zbraní po skončení ruskej agresie proti Ukrajine. Podporilo preto opatrenia Ukrajiny aj pomoc zo strany európskych inštitúcií a agentúr, napríklad vytvorenie kontaktného bodu a výmenu informácií medzi ukrajinským Národným centrom koordinácie zbraní a Europolom.

„V súčasnosti musíme účinne reagovať aj na nové, vyvíjajúce sa hrozby, ako sú drony, iné škodlivé aktivity a sabotáže, kybernetické útoky, špionáž. Tu je dôležitá posilnená a úzka spolupráca medzi civilnými, vojenskými zložkami a orgánmi činnými v trestnom konaní, využívajúc know-how ukrajinských orgánov,“ doplnila štátna tajomníčka.

Slovenská republika vzala na vedomie žiadosť Grécka o vytvorenie núdzového mechanizmu na riešenie hybridných hrozieb na vonkajších hraniciach EÚ, ako aj informáciu Nemecka o samite o bezpečnosti Baltského mora, ktorá sa zamerala na spoločnú obranu proti hybridným hrozbám.