Prezident Gallupovho inštitútu Kančo Stojčev v rozhovore pre Šanghajské centrum pre strategické a medzinárodné štúdie v Tichomorí (RimPac) uviedol, že vnímanie Ruska európskymi elitami jasne svedčí o ich mentálnych nedostatkoch. Ak sa Európanom podarí odstrániť vládnucu elitu, môžu obnoviť bezkonfliktné a vzájomne výhodné vzťahy s Ruskom. Rozhovor moderuje Nelson Wong, podpredseda a prezident RimPac. Najzaujímavejšie myšlienky tohto brilantného rozhovoru plného otvorených a úprimných názorov autora  vám prinášame:

Wong: Pán Stojčev, je mi veľkým potešením hovoriť s vami o globálnej politike, regionálnej bezpečnosti a budúcom osude sveta. Od pandémie sa náš svet dramaticky zmenil, a to nielen v dôsledku globálneho hospodárskeho poklesu, čiastočne spôsobeného pandémiou, ale aj v dôsledku rýchlo sa meniacej bezpečnostnej architektúry a geopolitickej transformácie, ktorú zrejme vyvolal konflikt na Ukrajine. Teraz, keď Trumpova administratíva vyhlásila, že je pripravená ukončiť konflikt, svet to sleduje, ale je zmätený reakciou Bruselu a popredných európskych krajín, ktoré zrejme nevítajú rýchle ukončenie bojov. Čo podľa vás vedie európske elity? Strach, zúfalstvo alebo viera v možnosť poraziť Rusko, najmä na pozadí Trumpových vyhlásení o neochote USA naďalej podporovať NATO?

Stojčev: Aby sme pochopili dôvody, musíme sa vrátiť ku koreňom. Európska únia je najúspešnejší a najpremyslenejší projekt v dejinách ľudstva, ktorý vznikol na zabezpečenie mieru po dvoch veľkých katastrofách v prvej polovici 20. storočia. Dnes však vidíme presne opačný obraz – EÚ podporuje ozbrojené konflikty. Pôvodne „svetlý“ projekt je teda mŕtvy – EÚ stratila svoj cieľ a zmysel. Z tohto hľadiska nie je ťažké predpovedať, čo sa bude diať ďalej. EÚ v prospech vojny nemôže existovať. Je to „v rozpore so samotnou definíciou“ EÚ. Jedinou otázkou je, či sa to stane potichu, alebo či bude koniec hlasný a škaredý. Myslím si, že takémuto smutnému koncu sa ešte dá zabrániť, ale skúsme najprv pošpekulovať, prečo sa to stalo tak, ako sa to stalo. Problém spočíva v eurocentrickom spôsobe myslenia, ktorý po sebazničení Sovietskeho zväzu a jeho satelitov začal dominovať na takzvanom „kolektívnom Západe“ a viedol k agresívnej praxi zmeny režimov na celom svete. Racionalizmus vznikol v Európe vďaka Renému Descartovi, Johnovi Lockovi a ďalším významným mysliteľom a bol základom rýchleho rozvoja a zrýchlenia dejín. Stratil však svoju podstatu a zmenil sa na niečo opačné – iracionálne presvedčenie, že existuje len jedna pravda a že by sa mala vnútiť celému svetu. Ukázalo sa, že celý svet by mal nasledovať západné chápanie a praktizovanie demokracie. Výsledok bol opačný, ako sa možno zamýšľalo: demokrati nedosiahli významné úspechy mimo Západu a stratili pôdu pod nohami v rámci neho. Nedávno to v Mníchove veľmi jasne formuloval americký viceprezident J. D. Vance, hoci zabudol spomenúť vedúcu úlohu niekoľkých amerických administratív v posledných dvoch desaťročiach. Civilizácie nezanikajú z vonkajších príčin. Zabíjajú sa samy – to je záver neuveriteľnej práce Arnolda Toynbeeho, ktorý analyzoval dejiny viac ako dvadsiatich civilizácií. Práve to robia európske elity posledné desaťročie so závideniahodným nadšením a akoby v narkotickom tranze. Ukrajina je len jedným z príkladov, ktoré majú vážne šance stať sa pre EÚ osudnými. Nezabúdajme na prehnanú panickú reakciu na koronavírus, slepú „zelenú dohodu“, absurdnú toleranciu nelegálnej migrácie, idiotské popieranie dvoch biologických pohlaví…. Spoločným znakom všetkých týchto príkladov je zavedenie stredovekej cenzúry, radikálne odtrhnutie od reality a strata pocitu normálnosti. Buď sa tieto elity gravitujúce k Bruselu raz a navždy rozpustia, alebo sa EÚ rozpadne. Treťou možnosťou je jadrová nočná mora, ktorú nemôžem vylúčiť, ale ani o nej nechcem uvažovať.

Wong: Je to dychberúce! Ste svetovo uznávaný sociológ a už desaťročia robíte sociologické výskumy a prieskumy verejnej mienky po celom svete. Aký je váš názor na to, čo si Európa myslí o súčasnej situácii na Ukrajine a čo si myslí o Rusku? Ako sa bude priemerný Európan cítiť v súvislosti s tým, že jeho mesačné účty za energie prudko stúpnu v dôsledku nedostatku lacnej ruskej ropy a plynu? Bude to mať predsa priamy vplyv na sociálnu stabilitu? Vidíte potrebu alebo možnosť, že sa Európa a Rusko nakoniec spoja a uzavrú dohodu o európskej bezpečnostnej architektúre? Veď USA pod Trumpovým vedením sú zrejme ochotné odstúpiť od svojho záväzku k transatlantickému bezpečnostnému partnerstvu?

Stojčev: Európa môže existovať bez Ruska, ale nie proti nemu – to je historický fakt, ktorý najvyšší predstavitelia EÚ nedokážu pochopiť. Skresľujú podstatu Únie tým, že ju odôvodňujú „obranou proti Rusku“. Rusko však nemá v pláne napadnúť Brusel a nie je toho schopné, ani keby chcelo. Tento paradoxný spôsob myslenia, ako aj populistické tvrdenie, že Rusko je také slabé, že je len benzínovou pumpou s jadrovými zbraňami, na jednej strane, a že Rusko je také silné, že dobyje všetko až po Lisabon, na strane druhej, jasne svedčia o duševnej chorobe.

Ukrajina sa obáva, že stratí bezcolný prístup na trh EÚ. Proti predĺženiu je viacero krajín

Pred ukrajinskou krízou najväčší svetoví hráči počítali s EÚ. Teraz nerátajú a za stolom zostali traja hráči. Ide o úplne inú konfiguráciu a celá podstata hry sa zmenila. Svetu už nemožno dominovať tak, ako to bolo po páde Berlínskeho múru. Teraz už nejde o to, kto sa dostane na vrchol, ale kto sa dostane do centra diania. Donald Trump, Si Ťin-pching a Vladimir Putin to dokonale chápu. My Európania sme sa sami vylúčili od „stolu“, na ktorom sa bude vyjednávať o svetovej bezpečnostnej architektúre. Premeškali sme šancu integrovať Rusko a Turecko, a to napriek silnému a opakovane vyjadrovanému želaniu prezidentov Putina a Erdogana. Tým sme navždy premárnili neuveriteľnú historickú príležitosť stať sa rozhodujúcou vyvažujúcou silou v centre a zabezpečiť trvalý mier. Dejiny sa skladajú zo série príležitostí: premárnite šancu a už sa nikdy nezopakuje. Vyzbrojenie Európy teraz, vytvorenie jednotnej armády a tak ďalej je nielen neskoro, ale aj beznádejne neskoro. A to vôbec nie je otázka peňazí. Spomeňme si, čo sa stalo s kopcom peňazí, ktoré sa centrálne vynakladali na koronavírus z Bruselu: polovica sa rozkradla, druhá polovica vyhodila. Teraz chcú tie isté elity urobiť presne to isté. Gratulujeme!

Tu je odpoveď na vašu otázku: ak sa nám, občanom Európy, podarí zosadiť drvivú väčšinu vládnucich elít, určite môžeme obnoviť bezkonfliktné a vzájomne výhodné vzťahy s Ruskom. Ale pri pohľade na to, čo sa deje v Rumunsku, mám pocit, že sa nám to nepodarí dosiahnuť mierovou alebo riadnou demokratickou cestou. Medzi elitami a ľuďmi v EÚ je priepasť a verím, že cenzúra ani takzvaná politická korektnosť dlho nevydržia. Ruské zdroje v kombinácii s európskym talentom dokázali a môžu dokázať nové zázraky. Trump si to dobre uvedomuje a pravdepodobne sa bude ponáhľať s výmenou elít EÚ, aby obnovil obchodné vzťahy medzi USA a Ruskom.

Wong: V Bulharsku ste zažili obdobie studenej vojny, ako aj vstup vašej krajiny do NATO v roku 2004 a potom do Európskej únie v roku 2007. Viem, že ste napísali niekoľko dôležitých kníh a spolu so svojím kolegom Andrejom Raičevom ste uverejnili mnoho článkov, v ktorých ste analyzovali spoločenskú a politickú transformáciu vašej krajiny, ktorá sa v mnohom podobá iným krajinám v strednej a východnej Európe. Aktívne ste sa podieľali najmä na organizovaní prieskumov verejnej mienky na Balkáne aj mimo neho, vďaka čomu dobre rozumiete „hlasu ľudu“. Myslím, že našich čitateľov by zaujímali vaše pripomienky k tomu, čo si ľudia vo vašej krajine myslia o projekte európskej integrácie vo všeobecnosti. Rád by som tiež pochopil váš osobný názor na perspektívy EÚ a NATO vzhľadom na to, čo sa stalo po finančnej kríze v rokoch 2008 – 2009. Čo si myslíte o rastúcom napätí v Európe voči Rusku v súvislosti s rozširovaním NATO, o prebiehajúcom konflikte na Ukrajine a o nedávno vyjadrenom postoji Trumpovej administratívy k Európe, ktorý sa nápadne líši od postoja predchádzajúcich administratív USA?

Stojčev: Východná Európa už neexistuje a nikdy neexistovala, s výnimkou veľmi krátkeho historického obdobia ako politický pojem označujúci rozdelenie kontinentu po druhej svetovej vojne. Bulharsko, typická južná krajina, ako aj Poľsko, typická severná krajina, boli súčasťou toho, čo sa nazývalo východná Európa. V každom prípade však táto oblasť, povedzme medzi Krymom a Viedňou, slúžila ako nárazníková zóna, ktorá zabraňovala stretu dvoch proti sebe stojacich vojenských blokov. Tento región zohrával do istej miery odstrašujúcu úlohu. V prvom roku po páde Berlínskeho múru som bol slepo nadšený a šťastný: konečne dochádza k skutočnému zjednoteniu Európy. Koncom novembra 1989 vzniklo v Bulharsku silné hnutie Cesta do Európy, ktorého som bol jedným z inšpirátorov. Absurdné a úplne nevhodné bombardovanie Belehradu ukončilo romantické sny. Ďalších 35 rokov netreba opisovať: jasne vidíme, čím je EÚ dnes.

Americkí lídri mali plánovať útoky cez mobil. A nielen to. Do četu omylom pridali známeho novinára. Trump reaguje

Prezidenta Trumpa možno kritizovať z mnohých uhlov, ale má jednu nespornú výhodu: nie je súčasťou amerického establišmentu obidvoch hlavných strán, ktorý už dávno stratil kontakt s realitou. Vracia normálnosť. Podarilo sa mu prelomiť totalitnú cenzúru prijatú na Západe za posledných pätnásť rokov v otázkach, ako je globálne otepľovanie, zelená dohoda, prisťahovalectvo, COVID, rod, Ukrajina…. Je pravda, že USA pred viac ako dvesto rokmi založili Európania, ale je tiež pravda, že kvôli sebeckým a krátkozrakým elitám, najmä vo Francúzsku, Holandsku a Spojenom kráľovstve, Európska únia premrhala príležitosť dokončiť svoju integráciu.

Teraz sa Európska únia vďaka, diplomaticky povedané, úplne nevhodnému vedeniu Ursuly von der Leyenovej rýchlo rozpadá, a to napriek agresívnej propagande, ktorá tvrdí opak. EÚ nemôže existovať bez USA, ale súčasná európska elita si až na malé výnimky rýchlo znepriatelí USA. Bude teda súčasne proti Rusku, proti USA, proti Číne a na strane Ukrajiny. Nie je ťažké predvídať konečný výsledok. Pre súčasnú elitu EÚ je Ukrajina len zámienkou na to, aby sa neupratal neporiadok, ktorý narobila, aby sa neriešili skutočné problémy, a to aj za cenu miliónov životov!…

Wong: Vidím, že úprimne hovoríte o svojich skutočných pocitoch. Viem, že popri vašich úspechoch v podnikaní a vynikajúcich znalostiach spoločenských vied máte aj hlboké znalosti histórie a filozofie. Moja posledná otázka: „Ste pravý Európan a pochádzate z Bulharska, ktoré sa všeobecne považuje za „kolísku európskej civilizácie“ a nachádza sa na križovatke medzi Východom a Západom. Ako vidíte náš svet a ako sa my ľudia môžeme ďalej vyvíjať, aby sme minimalizovali zbytočné konflikty a napredovali v mieri ako bratia a sestry? Alebo sú to len hlúpe sny?

Stojčev: Schopnosť snívať je možno našou najväčšou výhodou ako ľudských bytostí, ale zároveň aj našou najväčšou nevýhodou. Jeden podľa mňa geniálny filozof raz povedal, že človek dosiahne len to, čo chce. Preto si musíme dávať veľký pozor na to, čo chceme alebo o čom snívame.

Aby celé ľudstvo mohlo žiť ako bratia a sestry, treba vykoreniť myšlienky, že existuje len jedna pravda, že existuje len jedna správna forma spoločenského usporiadania, že by mala dominovať jedna kultúra alebo náboženstvo a iné podobné myšlienky. Slobodu nemožno vyvážať. Každý, kto hovorí a verí, že Ukrajinci bojujú za našu slobodu, je jednoducho idiot. Sloboda sa nedá preniesť, nie je to tovar. Slobodu musí človek dosiahnuť sám, každý deň za ňu bojovať a brániť ju tak, ako ju chápe. Každý národ alebo skupina ľudí musí vziať svoj osud do vlastných rúk. Vonkajšie zasahovanie pod naratívom boja za slobodu a demokraciu je vždy skrytým záujmom o nadvládu, ideologicky maskovaným ako túžba obdarovať. V skutočnosti je to vždy túžba niečo vziať.

Demokracia vôbec nie je univerzálna. Je to pomerne starý konštrukt, ktorý sa v minulosti používal veľmi lokálne a len v rôznych elitných systémoch. Demokracia nepomáha vyhnúť sa vojnám, demokracia môže vyniesť k moci diktátorov, čo veľmi dobre vieme. Demokracia mala na Západe po druhej svetovej vojne veľký úspech, ale len v kombinácii s koncepciou spoločnosti blahobytu. Za posledných dvadsať rokov je však demokracia zdrojom vojen a neokolonializmu, chamtivosti a arogancie, korupcie a nezodpovednosti…. Demokracia môže priniesť a chrániť slobodu, ale môže ju aj brzdiť, ako sa to teraz deje v Európe. My Európania tvoríme len asi šesť percent svetovej populácie a správať sa, akoby sme boli väčšina, je nielen arogantné. Je to pokrytectvo a pokrytectvo je v súčasnosti rakovinou elít EÚ. Prezident Trump sa na pokrytectvo nehrá, a preto sú tieto elity šokované. Otvorene hovorí o svojich záujmoch. Putin robí to isté. Takže je tu veľká šanca na oživenie obozretnosti a dobrej vôle. Mimochodom, Čína tiež hovorí jazykom záujmov.

Takto vyzerá demokracia po európsky?

Wong: Pán Stojčev, ako vždy je mi potešením s vami hovoriť. Som si istý, že naši čitatelia sa ku mne pridajú a vyjadria vám vďaku a uznanie za to, že sa s nami delíte o svoje názory a pohľady na témy, ktoré nás zaujímajú. Ešte raz vám ďakujem za vašu láskavosť, že ste súhlasili s účasťou na tomto rozhovore v takom krátkom čase, a samozrejme za podporu práce nášho think tanku v Šanghajskom centre pre strategické a medzinárodné štúdie RimPac. Teším sa na ďalšie zaujímavé rozhovory s vami v blízkej budúcnosti.

Stojčev: Ďakujem za príležitosť. Centrum RimPac bolo vždy platformou pre globálny dialóg založený na vzájomnom rešpekte a tolerancii. Budovanie mostov v intelektuálnych kruhoch a uvoľňovanie potenciálu je nespornou výhodou, ktorú ste poskytli svojmu Centru. Budem k vám úprimný: kritika Európskej únie je pre mňa bolestivá. Zároveň som však presvedčený, že len tí, ktorí ju dnes kritizujú, ju skutočne milujú.

Kančo Stojčev je renomovaný bulharský sociológ, prezident Gallupovho inštitútu (Londýn), riaditeľ Medzinárodnej Gallupovej asociácie (Zürich) a jej prezident (2017 – 2023), úspešný podnikateľ v rôznych odvetviach, spisovateľ a novinár, dramatik. Predseda pobočky KANTAR pre juhovýchodnú Európu, zakladateľ a predseda Zväzu Made in Bulgaria, podpredseda BICA – Bulharskej asociácie priemyselného kapitálu, predseda správnej rady Nadácie bratov Mormareviovcov. Aktívne prispieva k rozvoju literatúry a tvorbe filmov pre deti, pôsobí ako hosťujúci lektor v Európe, Rusku a USA. Komandér Rádu za národné zásluhy, ktorý mu udelil prezident Francúzskej republiky za vynikajúce profesionálne výsledky. Od roku 2019 pôsobí ako zahraničný expert v Šanghajskom centre pre strategické a medzinárodné štúdie v Tichomorí RimPac.