Môj profil 
Predplatné
„Saudská Arábia vyjadruje svoje pevné odmietnutie a odsúdenie vyhlásenia americkej vlády, že uznáva izraelskú suverenitu nad okupovanými sýrskymi Golanskými výšinami,“ píše sa vo vyhlásení, ktoré zverejnila oficiálna tlačová agentúra SPA.
Golanské výšiny ostávajú „okupovanou sýrskou arabskou krajinou“ a ich uznanie za izraelské je „porušením Charty OSN a medzinárodných rezolúcií“, uvádza sa ďalej vo vyhlásení. „Toto bude mať negatívny vplyv na blízkovýchodný mierový proces a bezpečnosť a stabilitu v regióne,“ varoval Rijád.
Mocné saudskoarabské kráľovstvo je kľúčovým arabským spojencom Spojených štátov. Vzťahy medzi Rijádom a Washingtonom sa od Trumpovej inaugurácie v januári 2017 výrazne zlepšovali, dodala AFP.
Podobné stanovisko vydalo v utorok aj ministerstvo zahraničných vecí Bahrajnu, ktoré vyzvalo na rešpektovanie medzinárodného práva. „Bahrajnské ministerstvo zahraničných vecí potvrdzuje svoju pozíciu, že Golanské výšiny sú arabské a sýrske územie, ktoré Izrael od júna 1967 okupuje, ako to potvrdzujú rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN,“ uviedlo vo vyhlásení, o ktorom informovala agentúra Reuters.
Bezpečnostná rada OSN, ako aj vlády USA vždy považovali Golanské výšiny za okupované územie, ktorého návrat mal byť súčasťou komplexnej mierovej dohody medzi Izraelom a Sýriou.
Dekrét o uznaní suverenity Izraela nad Golanskými výšinami podpísal Trump v pondelok. K zvratu vo viac ako 50 rokov trvajúcej americkej politike vo vzťahu k Golanským výšinám došlo počas návštevy izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v Bielom dome. Ten v súvislosti s uznaním suverenity Izraela nad Golanskými výšinami na Trumpa naliehal niekoľko mesiacov.
Izrael obsadil Golanské výšiny, západný breh rieky Jordán, východný Jeruzalem a pásmo Gazy v šesťdňovej vojne v roku 1967. Neskôr anektoval aj Golanské výšiny a východný Jeruzalem, čo medzinárodné spoločenstvo nikdy neuznalo.
Trumpov krok už okrem Rijádu a Manámy kritizovali Sýria, Rusko, Irán i ďalší.
