Poslanec NR SR Karol Galek uviedol, že minulý týždeň našiel doma v schránke anonymnú obálku, v ktorej sa nachádzal USB kľúč. Podľa jeho slov boli na ňom uložené dva excelovské súbory bez hesla. Po otvorení jedného z nich mal zistiť, že v hlavičke dokumentu sa nachádza nadpis: „Zoznam ľudí, ktorí vyjadrili nesúhlas s poskytovaním osobných údajov.“

Galek zároveň povedal, že vo vlastnostiach dokumentu bolo ako autor uvedené ministerstvo hospodárstva. Pripomenul, že pri energopomoci mali mať ľudia možnosť odhlásiť sa z poskytovania údajov a rezort ich mal podľa neho vyradiť z databáz.

„A zrazu tu je USB, na ktorom sa nachádzajú excelovské súbory, v ktorých sú nielen mená, ale aj priezviská a k nim priradené rodné čísla,“ vyhlásil Galek. Dodal, že má ísť o približne 20-tisíc osôb.

Podľa Galeka patria rodné čísla medzi osobné údaje, ktoré môžu byť zneužiteľné. Na tlačovej konferencii sa pýtal, kto všetko sa k takýmto údajom mohol dostať a či mohli pochádzať aj z predchádzajúceho hackerského útoku na ministerstvo hospodárstva.

„Toto je naozaj škandál, obrovský škandál ministerky Sakovej, ktorá sa chválila, ako dokonale vedeli na ministerstve vnútra pracovať s osobnými údajmi, ako ich dokázali ochrániť, ako perfektne párovali databázy. Čo na tom, že sme ju počas prijímania zákona o energopomoci upozorňovali na to, že k tomuto môže dôjsť?“ povedal Galek.

Zároveň uviedol, že prípad chcú postúpiť príslušným orgánom. „Postúpime to orgánom činných v trestnom konaní, ako aj úradu na ochranu osobných údajov.“, vyhlásil.

Podľa Galeka je paradoxom celej situácie to, že podľa obsahu súboru má ísť práve o ľudí, ktorí žiadali, aby ich údaje neboli ďalej spracúvané. Podľa neho je o to vážnejšie, že ide práve o osoby, ktoré žiadali o vyradenie z databáz.

Poslanec NR SR Marián Viskupič povedal, že opozícia upozorňovala na riziká systému už pri jeho schvaľovaní. Pripomenul svoje skoršie vyjadrenie zo septembra 2025, podľa ktorého malo ísť o administratívne aj technologicky mimoriadne náročný systém s rizikom zneužitia údajov.

„Všetko sa naplnilo. Je chaos. To ste videli všetci. Sú oneskorenia, sú výpadky. Bol aj hackerský útok. A áno, svetom kolujú mená, priezviská, rodné čísla, čo je jasné zneužitie údajov. Pikantné na tomto je, že je to práve zoznam ľudí, ktorí vyjadrili nesúhlas s poskytnutím svojich údajov. Navyše toto všetko, tento systém, ktorý aj teraz takto fatálne zlyhal, nás stál 17 miliónov €. Ďalšie milióny celý systém stál na call centrách, ďalšie milióny na platoch a nákladoch na okresných úradoch.“ vyhlásil Viskupič.

Zároveň kritizoval aj náklady na celý systém. Podľa jeho slov išlo o „neuveriteľný reťazec tak vážnych pochybení a neefektívneho vynaloženia peňazí daňových poplatníkov“, pri ktorom je podľa neho potrebné vyvodiť osobnú zodpovednosť.

Predseda SaS na tlačovej konferencii označil situáciu za zásadné zlyhanie vedenia ministerstva hospodárstva a vyzval ministerku Denisu Sakovú, aby sa k veci vyjadrila ešte v ten deň.

„Toto je naozaj na odstúpenie pani ministerky Sakovej,“ uviedol. Dodal, že strana chce počkať na vysvetlenie ministerky, no zároveň bude zvažovať ďalšie kroky vrátane trestného oznámenia a prípadného odvolávania ministerky.

Predstavitelia SaS pripustili, že budú konzultovať aj možnosti ďalšieho postupu pre dotknutých ľudí. Zároveň upozornili, že ak sa podľa nich takýmto spôsobom údaje dostali mimo kontrolu štátu, mohlo by ísť o závažné porušenie zákona.

SaS vyzvala ministerku hospodárstva, aby bezodkladne vysvetlila, ako mohlo dôjsť k tomu, že osobné údaje ľudí, ktorí podľa opozície žiadali o vyradenie z databáz, sa mali objaviť na anonymne doručenom USB kľúči.

Ministerstvo hospodárstva SR uviedlo, že situáciu „dôkladne preveruje a plne spolupracuje s príslušnými orgánmi“. V reakcii zároveň zdôraznilo, že SaS „dnes verejne oznámila, že disponuje materiálom, ktorý bol podľa všetkého získaný nezákonným spôsobom“, pričom vyjadrilo presvedčenie, že si strana „splnila všetky zákonné povinnosti“ a podnikla kroky na ochranu dotknutých osôb. Rezort zároveň očakáva, že SaS „celý dátový nosič (USB) spolu s predmetnou obálkou odovzdá v rámci trestného oznámenia orgánom činným v trestnom konaní v neporušenom stave na odborné preskúmanie“. Ministerstvo doplnilo, že komunikovalo s NBÚ, objednalo si znalecké skúmanie a „výsledky tohto skúmania odstúpi orgánom činným v trestnom konaní“. Zároveň deklarovalo, že „v prípade potreby využije všetky právne prostriedky na vyvodenie zodpovednosti“.

Na medializovaný prípad možného úniku citlivých osobných údajov z rezortu hospodárstva reagovali aj ďalšie opozičné strany. Kresťanskodemokratické hnutie označilo situáciu za neospravedlniteľný bezpečnostný incident, ktorý podľa neho poukazuje na systémové zlyhanie riadenia štátnych informačných systémov. Predseda poslaneckého klubu KDH Igor Janckulík zdôraznil, že ide o mimoriadne vážny problém nielen z pohľadu ochrany súkromia, ale aj potenciálneho zneužitia údajov. „Je to obrovský škandál, čistá amatérčina a dôkaz úplnej nekompetentnosti. Táto vláda sa nielenže vykašľala na ľudí pri zdražovaní a vyšších daniach, ale ukazuje sa, že nie je schopná ani len ochrániť ich citlivé dáta,“ uviedol. KDH zároveň upozorňuje, že únik rodných čísel môže predstavovať reálne riziko finančných podvodov a vyzýva na okamžité vysvetlenie situácie, zabezpečenie systémov a vyvodenie osobnej zodpovednosti.

Progresívne Slovensko sa na prípad pozerá najmä cez prizmu dôvery v štát a schopnosť verejných inštitúcií nakladať s citlivými údajmi. Podľa Jána Hargaša by potvrdenie úniku znamenalo zásadné zlyhanie. „Ak sa potvrdí, že z rúk štátu unikli citlivé údaje o viac ako 20-tisíc občanoch Slovenska, pôjde o vážne zlyhanie a zásadnú stratu dôvery v schopnosť štátu chrániť tie najcitlivejšie dáta,“ uviedol. Zároveň poukázal na paradox celej situácie, keďže podľa dostupných informácií sa únik mohol týkať práve ľudí, ktorí nesúhlasili so spracovaním svojich údajov v rámci systému energopomoci.

Hargaš zároveň upozornil na širší problém koncentrácie citlivých údajov v rámci jedného systému. Pripomenul, že štát pri energopomoci zhromažďuje informácie o príjmoch, majetku či sociálnom zázemí obyvateľov, čo zvyšuje nároky na bezpečnosť a ochranu dát. Podľa neho sa však projekt v aktuálnom nastavení mení na vážne zlyhanie, ktoré môže mať dopady nielen na dotknutých občanov, ale aj na dôveryhodnosť štátu ako správcu citlivých informácií.