Predseda SaS Branislav Gröhling tvrdí, že vývoj ekonomiky v posledných rokoch je nepriaznivý a vláda podľa neho nedokázala vytvoriť prostredie podporujúce rast. „Za posledné dva roky sa čoraz častejšie spomína slovo rast, ale vždy v negatívnom kontexte. Rastú ceny, rastú dane, rastú výdavky štátu na nezmysly. Jediné, čo nerastie, sú platy a životná úroveň ľudí,“ uviedol Gröhling. Podľa neho sa ekonomika Slovenska pohybuje na hranici stagnácie. Firmy zároveň podľa jeho slov čelia rastúcim nákladom spôsobeným vyššími daňami a odvodmi, čo sa podľa neho premieta do prepúšťania alebo presunu výroby do zahraničia.

Strana preto navrhuje sériu opatrení, ktoré majú podľa nej zlepšiť podnikateľské prostredie a podporiť investície. Jedným z prvých krokov by malo byť zrušenie transakčnej dane, ktorú SaS dlhodobo kritizuje. Ďalším pilierom návrhu je návrat k jednoduchému daňovému systému 3×19 percent. Ten by podľa predstáv strany zahŕňal 19-percentnú daň z príjmu fyzických osôb, 19-percentnú daň z vyplateného zisku právnických osôb a jednotnú 19-percentnú sadzbu dane z pridanej hodnoty s výnimkou kníh a liekov. Podľa SaS ide o model, ktorý Slovensko poznalo v minulosti a ktorý bol spojený s obdobím rýchlejšieho ekonomického rastu.

Najzásadnejším opatrením v navrhovanej reforme je však zavedenie nulovej dane na reinvestovaný zisk. Firmy by podľa návrhu neplatili daň z príjmu právnických osôb v prípade, že zisk ponechajú vo firme a investujú ho späť do podnikania. Daň by zaplatili až v momente, keď by si zisk vyplatili vo forme dividend. „Ak firma zisk nevyberie, ale investuje ho späť do podnikania, nemá byť zdanený. Je to jednoduchý princíp. Nechajme firmy investovať a vytvárať pracovné miesta,“ uviedol Gröhling.

SaS sa pri návrhu inšpirovala modelom z Estónska, kde sa daň zo zisku platí až pri jeho vyplatení. Podľa strany tento systém podporuje investície a znižuje administratívnu záťaž. Podpredseda SaS a tímlíder pre verejné financie Marián Viskupič uviedol, že takýto model funguje v Estónsku už viac ako dve desaťročia a postupne ho zaviedli aj ďalšie krajiny.

Predseda programovej rady SaS Ľudovít Paulis priznal, že zavedenie nulovej dane na reinvestovaný zisk by znamenalo krátkodobý výpadok príjmov štátneho rozpočtu. Podľa jeho odhadov by v prvom roku mohol dosiahnuť približne 1,3 až 1,9 miliardy eur. Paulis zároveň zdôraznil, že nejde o úplné zrušenie dane, ale o jej odloženie. Podľa skúseností z Estónska sa výber dane po niekoľkých rokoch vracia na pôvodnú úroveň vďaka rýchlejšiemu rastu ekonomiky.

Podľa SaS by bolo možné krátkodobý výpadok príjmov kompenzovať zrušením viacerých existujúcich nástrojov podpory, ako sú investičné stimuly, daňové prázdniny či superodpočty, ale aj vyšším výberom daní v dôsledku ekonomického rastu a úsporami na administratíve.

Viskupič zároveň upozornil, že Slovensko podľa neho zaostáva nielen v ekonomickom raste, ale aj v životnej úrovni. Podľa jeho slov má krajina dnes najnižší priemerný plat v regióne a v čistých mzdách ju už predbiehajú aj štáty, ktoré boli v minulosti považované za ekonomicky slabšie. „Ak tento trend bude pokračovať, čoskoro nás predbehne aj Maďarsko,“ varoval. Podľa neho Slovensko zároveň zaostáva aj pri porovnaní životnej úrovne v parite kúpnej sily, kde ho už podľa jeho slov predbehli všetci susedia.