Európska únia opäť kuje šialený plán. Z rozpočtu sa ujde aj mimovládkam na Slovensku

Nepoučiteľná EÚ

J. D. Vance na bezpečnostnej konferencii 14.-16.2.2025 v Mníchove adresoval európskym lídrom kritiku za odklon od spoločných hodnôt so Spojenými štátmi. Vyjadril obavy, že najväčšou hrozbou pre Európu nie sú vonkajší aktéri ako Rusko či Čína, ale skôr “hrozba zvnútra” spojená s ústupom od základných hodnôt, najmä slobody prejavu.

Vance v prejave zdôraznil potrebu otvorenej diskusie a rešpektovania demokratických hodnôt v Európe, pričom varoval pred vnútornými hrozbami, ktoré môžu oslabiť transatlantické vzťahy.

Jeho slová kritizovali presne taký typ aktivít, akou je aj boj s nenávistným prejavom v online priestore s dielne EK. Ten bude viesť presne k tomu, čo zažívame už niekoľko rokov aj na Slovensku, že nepohodlný názor nejaká autorita, možno umelá inteligencia označí na základe nejakých „správne“ zvolených kritérií za nenávistný prejav a jednoducho ho scenzuruje. Takto označená interpretácia faktov, udalostí sa k občanovi EÚ ani nedostane.

Tým sa dosiahne presný opak, ako si tento boj s nenávistným prejavom v online priestore dáva za cieľ a síce ochranu demokracie. Lebo najpevnejšia bude demokracia nie vtedy, keď sa budú nepohodlné názory potláčať, ale naopak, keď budú môcť vo verejnom priestore zaznievať, keď systém otvorenú diskusiu umožní.

Samotný tender, za čo budeme platiť?

Európska komisia vyhlásila verejné obstarávanie s názvom “Podpora prevencie a boja proti nezákonnej nenávistnej reči, najmä online” (referenčné číslo EC-JUST/2025/OP/0001). Víťazovi tendra, pričom ponuky sa budú otvárať 8. apríla 2025, zaplatia daňoví poplatníci 4,4 mil. eur za:

• Technickú a obsahovú podporu – poskytovanie expertízy pri monitorovaní online obsahu, analýze trendov nenávistnej reči a návrhu opatrení na jej odstránenie.
• Organizačnú podporu – pomoc pri implementácii a vynucovaní pravidiel Kódexu správania proti nenávistnej reči online.
• Výskum a analýzu – zhromažďovanie údajov o šírení nenávistnej reči na internete a hodnotenie účinnosti zavedených opatrení.
• Vzdelávacie a informačné aktivity – školenia pre zainteresované strany (napr. platformy, štátne inštitúcie, mimovládne organizácie) o rozpoznávaní a riešení nenávistnej reči.
• Podporu boja proti antisemitizmu online – osobitný dôraz na monitorovanie a obmedzovanie obsahu súvisiaceho s antisemitizmom.
• Spoluprácu s online platformami – zavádzanie automatizovaných nástrojov na detekciu a mazanie problematického obsahu v súlade s pravidlami EÚ.
• Implementáciu pravidiel vyplývajúcich z Aktu o digitálnych službách (DSA) – ktorý kladie povinnosti na online platformy týkajúce sa regulácie obsahu.

Táto závratná suma sa nevyplatí jednej osobe alebo jednej organizácii za “mazanie komentárov”, ale pokrýva široký rozsah činností – od výskumu a analýz cez technickú podporu až po vzdelávanie a spoluprácu s firmami. V praxi to znamená, že časť týchto peňazí pravdepodobne poputuje technologickým firmám (napr. za vývoj AI systémov na detekciu obsahu), právnikom (za analýzy a výklad legislatívy) a mimovládnym organizáciám (za monitoring a reportovanie nenávistného obsahu).

Vo verejnej súťaži, ktorú zverejnila Európska komisia, sa výslovne uvádza, že dodávatelia musia vytvoriť a spravovať “Európske znalostné centrum o nenávistných prejavoch”, platformu, ktorá bude zahŕňať centralizovanú databázu nahlásených prípadov údajných nenávistných prejavov. Podľa oficiálneho dokumentu bude mať tento katalóg obmedzený prístup. Bude ho spravovať starostlivo vybraná sieť občianskych organizácií, ktorých úlohou bude monitorovať a identifikovať konkrétne prípady, ktoré možno nahlásiť technologickým platformám dodržiavajúcim kódex správania EÚ. Databáza bude tento obsah kategorizovať podľa viacerých kritérií vrátane “antisemitizmu, xenofóbie, islamofóbie, nenávisti voči LGBTIQ osobám a mizogýnie”, ako aj zaznamenávať jazyk a typ obsahu.

Tender má za cieľ posilniť implementáciu revidovaného Kódexu správania proti nezákonnej nenávistnej reči online a prispieť k riešeniu základných príčin nenávisti v EÚ.

Kódex správania proti nezákonnej nenávistnej reči online

Kódex správania proti nezákonnej nenávistnej reči online je iniciatíva Európskej komisie zameraná na spoluprácu s IT spoločnosťami s cieľom obmedziť šírenie nezákonných nenávistných prejavov na internete. Spoločnosti, ktoré sa k tomuto kódexu pripojili, sa zaviazali posúdiť nahlásený obsah do 24 hodín a v prípade potreby ho odstrániť.

Definícia nezákonného nenávistného prejavu podľa článku 1 ods. 1 rámcového rozhodnutia Rady 2008/913/SVV umožňuje širokú a subjektívnu interpretáciu a preto umožňuje svojvôľu strážcov internetu:

„Nenávistný prejav“ znamená akékoľvek podnecovanie k násiliu alebo nenávisti namierené proti skupine osôb alebo jednotlivcovi z dôvodu rasy, farby pleti, náboženstva, rodu, národnostného alebo etnického pôvodu.“

Zneužívanie tohto mechanizmu rôznymi mimovládkami a fact-checkermi zažívajú mnohí používatelia nie s tým jedine správnym názorom už dnes.

V januári 2025 bol tento kódex revidovaný a začlenený do rámca Aktu o digitálnych službách (DSA). Táto revízia posilnila spôsob, akým online platformy nakladajú s obsahom definovaným ako nezákonný nenávistný prejav podľa právnych predpisov EÚ a členských štátov.

Cieľom tejto revízie bolo zvýšiť zodpovednosť online platforiem a zabezpečiť, aby prijali aktívne opatrenia na boj proti šíreniu nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií.

Platiť budeme aj mimovládkam

Za monitoring nenávistného obsahu budeme platiť aj známym mimovládkam a iniciatívam, ktoré cenzurujú jedine správny názor v online priestore už dnes. Nemôžu medzi nimi chýbať ani Sorošovci:

Iniciatíva Zastavme nenávisť: Táto iniciatíva združuje neziskové organizácie a firmy, ktoré sa snažia zvyšovať povedomie o hraniciach slobody prejavu a poskytovať podporu obetiam nenávistných prejavov. Medzi partnermi tejto iniciatívy je možné celú protivládnu sieť:

#bezhejtu: Iniciatíva založená komunikačnou agentúrou Seesame a softvérovou spoločnosťou TrollWall, zameraná na elimináciu nenávistných prejavov v online diskusiách. Podľa ich analýzy viac ako 15 % komentárov na slovenskom Facebooku obsahuje nenávistné prejavy či vulgarizmy.

Aj táto iniciatíva má už 137 členov: od firiem, cez médiá, MNO až po verejné inštitúcie.

Nadácia otvorenej spoločnosti (NOS): NOS realizovala viaceré kampane proti nenávistným prejavom online, ako napríklad “Povedz mi to do očí” a “Ale hejt neskryje”, zamerané na vzdelávanie verejnosti o fenoméne hejtovania a boji proti prejavom extrémizmu v každodennej komunikácii.

Nadácia otvorenej spoločnosti (NOS): NOS realizovala viaceré kampane proti nenávistným prejavom online, ako napríklad “Povedz mi to do očí” a “Ale hejt neskryje”, zamerané na vzdelávanie verejnosti o fenoméne hejtovania a boji proti prejavom extrémizmu v každodennej komunikácii.

Digitálna inteligencia (digiQ): Mimovládna organizácia, ktorá realizovala virtuálne podujatie “Hackathon – Code Against Hate”, zamerané na hľadanie inovatívnych riešení boja proti nenávistným prejavom na internete. Výsledkom bolo vytvorenie pluginu Modera, ktorý pomáha moderovať nenávistné prejavy na online fórach.

Tieto organizácie by mohli byť potenciálnymi príjemcami časti prostriedkov z uvedeného tendra, ak by sa zapojili do projektov zameraných na prevenciu a boj proti nezákonnej nenávistnej reči online.

Vláda sa snaží o zastavenie tokov financií, ktoré konajú politicky proti tejto vláde. Pod touto agendou nájde opäť celú sieť, tak verím, že dotačným sitom, ktoré v týchto dňoch nastavuje Úrad vlády SR tieto mimovládky neprekĺznu.

Mimovládkam odzvonilo! Gedra a Glück informovali o krokoch, ktoré "menia pravidlá hry"

Ochrana pred cenzúrou je len formálna

Akt o digitálnych službách (DSA) má ochrániť online priestor pred cenzúrou. Zavádza povinnosti pre online platformy týkajúce sa transparentnosti a zodpovednosti pri správe obsahu. Platformy musia poskytovať používateľom jasné informácie o dôvodoch odstránenia obsahu a umožniť im napadnúť tieto rozhodnutia.

DSA ponúka tieto možnosti ako riešiť neoprávnené odstránenie obsahu:

1. Odvolanie sa priamo na platforme

Každá veľká online platforma (Facebook, YouTube, X/Twitter atď.) má mechanizmus na podanie odvolania proti odstráneniu obsahu. Podľa Aktu o digitálnych službách (DSA) majú tieto platformy povinnosť poskytnúť vám vysvetlenie a možnosť namietať proti rozhodnutiu.

2. Využitie nestranných orgánov na riešenie sporov

Podľa DSA môžete podať sťažnosť na nestranný orgán na riešenie sporov, ktorý musí byť zriadený v každej členskej krajine EÚ. Tieto orgány majú rozhodovať o prípadoch, kde sa používatelia domnievajú, že ich obsah bol neoprávnene odstránený.

3. Sťažnosť na vnútroštátne regulačné orgány

Každý členský štát EÚ má určený regulačný orgán, ktorý dohliada na dodržiavanie DSA. Ak platforma neoprávnene cenzuruje obsah a neumožní spravodlivé odvolanie, môžete podať sťažnosť na tento orgán.

4. Právne kroky

Ak sa domnievate, že vaše práva na slobodu prejavu boli porušené, môžete zvážiť podanie žaloby. V prípade, že ide o systematickú cenzúru, môže sa prípad dostať až na úroveň európskych súdov.

Všetky tieto mechanizmy neriešia prevenciu cenzúry, ale jej dôsledky. Sťažnosť po tom ako príspevok v diskusii v danom čase nezaznie, nakoľko dostane buď od nejakej mimovládky alebo mechanizmu umelej inteligencie nálepku nenávistného prejavu a do diskusie pripustený nebude, je občanovi platná, ako mŕtvemu zimník.

5. Verejný tlak a alternatívne platformy

Niektorí používatelia sa obracajú na alternatívne platformy, kde nie sú také prísne moderátorské zásahy. Okrem toho verejný tlak (napr. medializácia prípadu) môže pomôcť upozorniť na nespravodlivé zásahy do diskusie.

Aj keď tieto mechanizmy existujú, je otázne, ako efektívne budú fungovať v praxi. Mnohé mimovládne organizácie a AI systémy majú veľkú voľnosť v tom, ako interpretujú „nenávistný prejav“, čo môže viesť k selektívnemu uplatňovaniu pravidiel.

Premiér Fico možno dostane novú právomoc. Mimovládky sa už búria

Obmedzenie slobodného prejavu prináša svoje zhnité ovocie

Ak sa iné ako správne názory z diskusie vytesnia aj takýmito iniciatívami, potom sa vo verejnom priestore vytvorí dojem, že väčšina má ten jedine správny názor. Ak si takéto skreslenie reality osvojí súd, môže to viesť ku absurdite, akú zažíva aj česká učiteľka Martina Bednářová. Zato, že nezdieľala názor hlavného prúdu na vojnu na Ukrajine počas vyučovania, okrem toho, že prišla o zamestnanie, je už niekoľko rokov vláčená po súdoch.

Najnovšie sa do dejín českej justície zapíše odôvodnenie zrušenia oslobodzujúceho rozsudku najvyšším súdom, ktorého úryvok Martina Bednářová zverejnila na sociálnej sieti:

„Nie je možné spoľahlivo zdôvodniť, že obvinená vojnové zločiny a zločiny proti mieru jednoznačnou formou popierala, či spochybňovala. Napriek tomu som presvedčený, že sa tak stalo… Páchateľ je síce subjektívne presvedčený, že jeho názor je pravdivý, avšak vie o tom, že sa zásadne líši od väčšinového názoru súčasnej demokratickej spoločnosti“.

V prípade, že by bol priestor na slobodnú diskusiu aj o citlivých témach, učiteľka Bednářová by dnes určite učila a deti a jej žiaci by mali možnosť diskutovať, argumentovať, hľadať pravdu. Opatrenia typu iniciatíva na boj s nenávistným prejavom na internete im túto možnosť berie a navyše podkopáva základný pilier, slobodu prejavu, na ktorom stojí a padá demokracia.

Prečítajte si tiež

• Na svetlo sveta sa dostávajú znepokojujúce podrobnosti o tom, ako EK vyberá a financuje mimovládne organizácie
• Mimovládky propagujú demonštrácie pomocou známych tvárí. Neuhádnete, kto sa k nim pridal…
• Zisťovali sme, ktoré mimovládky na Slovensku platili predošlé americké vlády. Tipli by ste si práve tieto?