Javier Villamor v článku pre The European Conservative upozornil na to, že Európska komisia si starostlivo vyberá mimovládne organizácie a skupiny občianskej spoločnosti a financuje ich z rozpočtu EÚ (a teda z našich peňazí) za účelom cenzurovania a presadzovania agendy Komisie.

Agenda EÚ

Táto stratégia, na ktorú bolo vyčlenených niekoľko miliónov eur, sa uplatňuje najmä v citlivých oblastiach, ako sú nenávistné prejavy na internete a rodová ideológia.

Portál European Conservative získal prístup k rôznym dokumentom vrátane nedávneho výberového konania (tenderu) na zákazku Európskej komisie v hodnote 4,4 milióna eur, ktoré je špecificky zamerané na “podporu, prevenciu a boj proti nezákonným nenávistným prejavom, a to predovšetkým v online priestore“.

Cieľom tohto projektu je posilniť “Kódex pravidiel správania a nenávistných prejavov“. Ide o dobrovoľnú reguláciu dohodnutú s digitálnymi platformami na odstraňovanie problematického obsahu. Hoci deklarovaným cieľom je ochrana základných práv a predchádzanie sociálnym konfliktom, skutočný rozsah tejto iniciatívy vyvoláva vážne obavy, pokiaľ ide o jej potenciálny vplyv na slobodu prejavu a demokratickú diskusiu v Európe.

Vo verejnej súťaži, ktorú zverejnila Komisia EÚ, sa výslovne stanovuje, že dodávatelia musia vytvoriť a spravovať “Európske znalostné centrum pre nenávistné prejavy“ (European Knowledge Centre on Hate Speech), čo je platforma, ktorá bude zahŕňať centralizovanú databázu nahlásených prípadov údajných nenávistných prejavov.

Do tejto databázy však podľa oficiálnych dokumentov bude len obmedzený prístup.

Na scénu prichádzajú mimovládky 

Databázu má spravovať starostlivo vybraná sieť občianskych organizácií, ktorých úlohou bude monitorovať a identifikovať konkrétne prípady, ktoré možno nahlásiť technologickým platformám dodržiavajúcim európsky kódex správania (Code of Conduct).

Databáza bude tento obsah kategorizovať podľa viacerých kritérií vrátane “antisemitizmu, xenofóbie, islamofóbie, nenávisti voči LGBTIQ osobám a mizogýnie“, a zároveň bude evidovať jazyk a typ obsahu.

Zarážajúce však je, že nenávisť voči kresťanom nie je zahrnutá a dokonca ani nie je očakávaná v rámci týchto nenávistných kritérií. A to aj napriek tomu, že kresťanstvo je väčšinovým náboženstvom kontinentu a najprenasledovanejšou náboženskou skupinou na svete.

Tieto organizácie vôbec nebudú nezávislé, alebo “mimovládne“: Financuje a vyberá ich samotná Komisia, čo nevyhnutne spochybňuje ich neutralitu a dôveryhodnosť. V opise zmluvy sa uvádza, že každá organizácia zapojená do tejto siete musí prísne dodržiavať “základné hodnoty a práva definované samotnou Komisiou“, čo obmedzuje pluralitnú a rozhodujúcu participáciu na projekte.

Okrem toho sa v rámci tohto rámca budú organizovať podujatia a aktivity v kľúčových mestách, ako sú Brusel a Dublin. Na výročnej konferencii v Dubline, ktorá sa bude konať pri príležitosti Medzinárodného dňa proti nenávistným prejavom, sa stretnú zástupcovia digitálnych platforiem a organizácií financovaných Komisiou.

V mestách ako Paríž, Rím alebo Budapešť sa plánujú aj semináre a osobitné školenia a workshopy pre policajtov a súdnych zamestnancov, ktoré sú oficiálne zamerané na “posilnenie vnútroštátnych kapacít na stíhanie trestných činov súvisiacich s nenávistnými prejavmi“. Avšak ich praktický účinok by mohol viesť k presadeniu kritérií, ktoré definuje Brusel, a to nad úrovňou národnej suverenity.

Ohrozenie národnej suverenity

Túto stratégiu dopĺňajú paralelné iniciatívy Rady Európy, ktorá vyhlásila ďalší tender v hodnote 4,5 milióna eur na poradenstvo v oblasti sexuálnej orientácie, rodovej identity a rodového prejavu (SOGIESC).

Tieto spoločné akcie však odhaľujú znepokojujúci modus operandi: Európske inštitúcie nielenže financujú ideologicky spriaznené iniciatívy, ale vytvárajú aj štruktúry (ako napríklad “Democracy Shield“, Štít demokracie), ktoré sa síce prezentujú ako obranné mechanizmy proti údajnému vonkajšiemu zasahovaniu, ale v praxi by mohli slúžiť na priame zasahovanie do vnútorných demokratických procesov, cenzúru opačných názorov a vytváranie skrytej politickej kontroly nad národnými diskusiami.

Kombinovaný účinok týchto iniciatív predstavuje priamu hrozbu pre národnú suverenitu a demokratický pluralizmus v Európe.
Rozhodovaním o tom, čo je legitímny prejav a čo by sa malo umlčať – cenzúrovať, EÚ vytvára nebezpečnú infraštruktúru na obmedzenie nesúhlasných hlasov, strategicky podporuje mimovládne organizácie, aby svojim politickým rozhodnutiam dodala falošné zdanie demokratickej legitimity.

“Bez slobody prejavu demokracia neexistuje”

Skupina na obhajobu právnych záujmov Alliance Defending Freedom sa k týmto krokom vyjadrila nasledovne:

„Bez slobody prejavu demokracia neexistuje. Argument, že v záujme “záchrany demokracie“ ju musíme zabiť potlačením slobody prejavu, si absolútne protirečí,“ uvádza.

„Európa sa musí vzdať snahy vnútiť svoju moc a kontrolu iným a umožniť ochranu slobody prejavu na internete, najmä preto, že globálna povaha sociálnych médií znamená, že ohrozenie slobody prejavu na ktoromkoľvek mieste je ohrozením slobody prejavu na celom svete,“ uviedla aliancia vo vyhlásení.

„Nová americká administratíva medzitým jasne vyjadrila svoj záväzok voči slobode prejavu. O to dôležitejšie je teraz ukončiť pokusy o zavedenie cenzúry v Európe, aby sa predišlo bezprecedentnému napätiu zo Západu v súvislosti so základným ľudským právom na slobodu prejavu,“ stojí vo vyhlásení.

Vážnosť tejto situácie spočíva v tom, že sa dostatočne nerešpektujú demokratické a súdne mechanizmy, ktoré si určuje každý štát sám a reguluje nimi riešenie citlivých otázok, ako je sloboda prejavu alebo výchova k hodnotám.

Namiesto podpory otvorenej demokratickej diskusie európske inštitúcie využívajú ekonomickú moc a politický vplyv na formovanie verejnej mienky prostredníctvom subjektov priamo alebo nepriamo financovaných z Bruselu.

To, čo by malo byť legitímnym a transparentným úsilím o ochranu základných práv, sa stalo skrytou operáciou na presadenie ideologickej agendy a cenzúru nepohodlných diskusií.

Prečítajte si tiež:

• Ľavicoví europoslanci navrhli, aby Európska komisia zaplnila dieru po USAID
• Na samite v Bruseli rebeloval iba Orbán, Fico podporil obranu Európy aj pomoc Ukrajine