Putin vyfúkol zámienku na umiestnenie cudzích vojsk na Slovensku

Americká vojnová propaganda v slovenských médiách

Keď si niekto v posledných dňoch a týždňoch zapol slovenské televízie, či prečítal články v mainstreamových novinách musel nadobudnúť pocit, že Rusko snáď už na Ukrajinu aj zaútočilo. Neustále reči o ruskej invázii, o ruskej agresii, o hromadení ruských vojsk na ukrajinských hraniciach a podobne.

Slovenské liberálne médiá hlavného prúdu nezostali svojej povesti nič dlžné a nekriticky prebrali propagandu, ktorú šíril Západ.

Postupne viaceré krajiny stiahli svojich diplomatov z Kyjeva a dokonca bol určený presný termín, kedy má Rusko zaútočiť na Ukrajinu. Malo to nastať v stredu 16.2. 2022.

Problém je však v tom, že dnes je už štvrtok a žiadna ruská invázia sa nekonala.

Javí sa tu tiež zaujímavá paralela z minulosti. Nebolo to totiž prvýkrát , čo Američania šírili zavádzajúce informácie. Spomeňme si na rok 2003, kedy Spojené štáty tvrdili, že v Iraku sa nachádzajú zbrane hromadného ničenia, čím si odôvodnili svoju vojenskú inváziu do Iraku.

Ukazuje sa tak, že klamstvo začína byť je typická “pracovná metóda” vojnových štváčov, ako aj slovenských mianstreamových médií, ktoré nekriticky preberali stanoviská USA a šírili americkú vojnovú propagandu.

Neboli to však len médiá, ktoré nekriticky preberali americké stanoviská ohľadom situácie na Ukrajine.

Slovenská vláda a prezidentka sa zviezli na vlne protiruskej hystérie

Po vzore USA sa aj slovenskí vládni predstavitelia pustili do šírenia vojnovej propagandy a šírenia dezinformácii. Vláda zvolávala bezpečnostnú radu štátu, minister obrany Jaroslav Naď strašil tým, že ruské rakety majú dosah aj na Slovensko (ako keby pred tým nemali) a prezidentka Zuzana Čaputová vo svojom militantnom prejave (respektíve Valáškovom) strašila Ruskom a navodzovala dojem, že Slovensko je priamo ohrozené.

A práve situácia na Ukrajine bola hlavnou zámienkou vládnych predstaviteľov a prezidentky na svoje úvahy o tom, že Slovensko nutne potrebuje 1000 cudzích vojakov z NATO.

Hovorila to nielen prezidentka Zuzana Čaputová, či premiér Eduard Heger a Jaroslav Naď, ako aj predseda parlamentu Boris Kollár.

Príchod cudzích vojsk odôvodňoval svojským spôsobom a to tým, že vojaci NATO by mali strážiť slovensko-ukrajinské hranice kvôli migračnej kríze, ktorá mala v dôsledku údajného konfliktu na Ukrajine nastať. Slová Kollára vyvrátil minister obrany Jaroslav Naď, ktorý ozrejmil, že vojaci NATO nie sú určení na stráženie hraníc.

No po americkom fiasku a deeskalácii napätia na Ukrajine sa žiadne migračné vlny z Ukrajiny nechystajú a zámienka na pobyt cudzích vojsk na území Slovenska je teda absolútne neopodstatnená.

Podobne je to aj so zámienkami Naďa, Korčoka a Čaputovej. Aj v tomto prípade to bol samozrejme nezmysel už od začiatku. Slovensko by totiž nebolo ohrozené Ruskom ani prípadným konfliktom na Ukrajine. Vládni predstavitelia aj Čaputová to veľmi dobre vedeli, potrebovali však občanom odôvodniť chystaný pobyt cudzích vojsk na Slovensku. 

Strašili najmä vojenskými cvičeniami Ruska na svojom vlastnom území, prípadne v Bielorusku. Keďže však Rusko už sťahuje svoje vojská zo svojho vlastného územia (200 km od ukrajinských hraníc) ešte viac do svojho vnútrozemia, padol aj tento argument slovenskej vlády. Dnes už teda neexistuje žiaden dôvod na pobyt cudzích NATO vojsk na území Slovenska.

Je veľmi pravdepodobné, že prezidentka ako aj vláda sa budú aj napriek tomu snažiť o militarizáciu Slovenska pozývaním cudzích vojsk. Bude sa im to však oveľa ťažšie odôvodňovať.

Vláda so svojimi vojnovými štváčmi sú pohromou pre Slovensko. Ostáva nám už len čakať, kým im uplynie volebné obdobie. Dovtedy však zrejme ešte napáchajú veľa škôd.

Samuel Gdovin