Treba si uvedomiť, že relatívny kľud na Donbasko – Luhanskej hranici bol iba vďaka veľmi zmierlivej politike Donalda Trumpa. Teraz však po voľbách, keď sa cez klan Bidenovcov dostali k moci zase vojnoví jastrabi a štváči naberá vojna medzi Ukrajinou a Ruskom reálne kontúry.

Vojna, ktorá je už na spadnutie a s jarným otepľovaním pravdepodobne prerastie do plného konfliktu bude tentokrát riadnou, plnohodnotnou vojnou medzi dvoma susedmi a dvoma Slovanskými národmi. Táto vojna, ktorá sa môže ľahko vymknúť z pod kontroly, nebude na prospech ani Európskej únií ani Slovensku ako bezprostredného suseda Ukrajiny. Minimálne sa dajú očakávať tisíce utečencov, ktorých budeme musieť riešiť, prichýliť a živiť.

Ukrajinsko – Ruská vojna na pozadí pandémie povedie ešte k väčším a rýchlejším celosvetovým zmenám. Zatiaľ čo bude horieť konflikt a konkurent USA Rusko bude oslabené, oslabovať sa bude aj pozícia Európskej únie a trpieť bude pravdepodobne aj obchod s Čínou.

Slovensko by sa malo pripraviť aj na to, že dodávky plynu cez Ukrajinu úplne ustanú. Rovnako plyn cez Ukrajinu prestane prúdiť do Európy, zatiaľ čo Nord stream II ešte nie je dokončený. Vojna, ktorú USA rozdúchavajú má zabezpečiť, že sa ani nikdy nedokončí, pretože s agresorom, ktorý napadol svojho slabšieho suseda sa nediskutuje a neobchoduje.

Zároveň sa musíme pripraviť na ohlušujúci propagandistický uragán v prorežimných médiách, ktorý sa na nás začne čochvíľa valiť.

USA si pripravujú mediálne predpolie pre začatie vojny a obvinenie Ruska z agresie

Washington požiadal Moskvu, aby vysvetlila „provokácie“ na ukrajinských hraniciach. Na brífingu to uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničia Ned Price, pričom narážal na presuny ruských vojsk na území Ruska pri Ukrajinských hraniciach, ktorými sa Rusko snaží pripraviť na ukrajinskú jarnú ofenzívu.

Diplomat zdôraznil, že Spojené štáty americké považujú akcie Ruskej federácie, vrátane „zvyšovania síl blízko hraníc s Ukrajinou“, za eskaláciu. Dotyčný zároveň neodpovedal na otázku, či Washington vidí hrozbu v presune síl suverénneho štátu na vlastnom území.

„A čo je najdôležitejšie, dali sme jasne najavo našim ukrajinským partnerom aj Rusku, že podporujeme Ukrajinu tvárou v tvár tomuto zastrašovaniu a agresii,“ poznamenal Price.

Minulý týždeň Biely dom oznámil, že americký prezident Joe Biden vo svojom prvom rozhovore so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským potvrdil podporu ukrajinskej suverenity a územnej celistvosti tvárou v tvár „pokračujúcej ruskej agresii“. Americká spravodajská spoločnosť Politico zase uviedla, že partneri diskutovali o zvýšení ruskej vojenskej prítomnosti v blízkosti hraníc s Ukrajinou.

V Lotyšsku začalo cvičenie NATO

V pondelok začalo v Lotyšsku medzinárodné vojenské cvičenie Iron Spear 2021 (Železné kopije 2021) za účasti vojakov krajín NATO, uvádza tlačová správa ministerstva obrany tejto pobaltskej republiky.

Cvičenie potrvá do 9. apríla. Počas manévrov bude nacvičovaná bojová streľba z tankov a obrnených vozidiel.

„Cvičenie prebieha na vojenskom polygóne v Ādaži za účasti bojových skupín rozšírenej prítomnosti NATO v Lotyšsku, Litve, Estónsku a Poľsku, a tiež vojakov mechanizovanej pechotnej brigády pozemných síl republiky. Účelom cvičenia je zdokonaľovanie spolupráce a súčinnosti lotyšských a spojeneckých ozbrojených síl v bojovej streľbe z tankov a obrnených vozidiel, „uvádza sa v tlačovej správe.

Manévrov sa zúčastňujú prieskumné pásové obrnené vozidlá CVR (T), LAV 6, Coyote, BMP-2M, Marder, CV90, Piranha a tanky PT-91, Leopard a Centauro.

Ministerstvo obrany tiež zdôrazňuje, že cvičenie Iron Spear sa uskutočňujú od roku 2018. V minulom roku sa takého cvičenia zúčastnili vojaci a vojenská technika bojovej skupiny rozšírenej prítomnosti NATO v Lotyšsku a mechanizovaná pechotná brigáda pozemných síl republiky.

V júni 2017 bol v Lotyšsku nasadený mnohonárodný prápor NATO vedený Kanadou.

O nasadení bojových skupín v pobaltských štátoch a Poľsku sa rozhodlo na samite NATO vo Varšave v júli 2016. Počet síl NATO v Lotyšsku je asi 1,5 tisíc vojakov. Skupinu tvoria vojaci z Albánska, Španielska, Islandu, Talianska, Kanady, Poľska, Slovenska, Slovinska, Čiernej Hory a Českej republiky, ktorí v tejto pobaltskej republike slúžia na rotačnom princípe.

Mnohonárodnostný prápor NATO sa pravidelne zúčastňuje vojenského cvičenia spolu s lotyšskými národnými ozbrojenými silami. Cieľom týchto aktivít je podľa aliancie posilniť koordináciu aliancie s jej regionálnymi partnermi za účelom pripravenosti na vznikajúce výzvy.

Lotyšsko je členom NATO od roku 2004.

V posledných rokoch Rusko informuje o bezprecedentnej aktivite NATO pozdĺž svojich západných hraníc. NATO rozširuje a zintenzivňuje svoje iniciatívy a nazýva to „brzdením ruskej agresie“. Moskva opakovane vyjadruje znepokojenie nad hromadením aliančných síl v Európe. Tlačový tajomník prezidenta Ruskej federácie Dmitrij Peskov už skôr povedal, že Rusko pre nikoho nepredstavuje žiadnu hrozbu, ale nebude prehliadať akcie, ktoré sú potenciálne nebezpečné pre jeho záujmy.

V Kyjeve priznali spoločné prípravy s NATO na vojnu o Krym

Cvičenia NATO Defender Europe 2021 sú nevyhnutné pre prípravu na vojnu s Ruskom, vyhlásil zástupca Ukrajiny v Trojstrannej kontaktnej skupine pre Donbas Oleksij Arestovič vo vysielaní televíznej stanice UKRLife.TV.

„Defender Europe sa prekladá ako ,chráň Európu‚. Zmyslom cvičení, ktoré prebiehajú v akvatóriu od Baltického až po Čierne more je, povedzme to rovno, vojna s Ruskom, téma ozbrojenej konfrontácie s Ruskom,“ povedal diplomat.

Podľa jeho slov už začala aliancia sťahovanie síl a ich presuny a tiež riešenie logistických otázok.

„Zaostrené je hlavne na Balkán a Krym a na všetko, čo je severne od Krymu. Je to vo verejných zdrojoch, nikto sa tým netají,“ dodal Arestovič.

Rusko reagovalo na obvinenia z presunu vojsk ku hranici s Ukrajinou. „Nikto tam neblúdi“

Tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov a námestník ministra zahraničia Ruskej federácie Sergej Rjabkov komentovali správy o tom, že sa ruské vojenské jednotky pohybujú po Rostovskej oblasti smerom k Ukrajine v automobiloch so zalepenými ešpézetkami

Presuny ruskej armády nemusia nikoho ani trochu znepokojovať, povedal novinárom prezidentov tlačový hovorca Dmitrij Peskov.

„Nikto neblúdil a neblúdi a ruská armáda sa pohybuje na ruskom území v smeroch, ktoré považuje za potrebné, a to v takej podobe, v akej to považuje za potrebné na zaistenie bezpečnosti, spoľahlivej bezpečnosti našej krajiny,„ povedal Peskov.

Zdôraznil, že Rusko nepredstavuje hrozbu pre žiadnu krajinu na svete, vrátane Ukrajiny.

„Vždy však veľmi dbá na svoju vlastnú bezpečnosť,„ uzavrel tlačový hovorca.

Ruské ministerstvo zahraničia odpovedalo, že Rusko na svojom území podniká kroky, ktoré považuje za potrebné.

„Vykonávame na svojom území, zdôrazňujem, na ruskom území, tie opatrenia, ktoré považujeme za nevyhnutné. A nejaké americké signály s tým nemajú nič spoločné. Môžeme povedať, že tieto signály úplne ignorujeme,“ povedal Rjabkov novinárom.

Sergej Rjabkov tiež uviedol, že Ruská federácia a USA udržiavajú kontakty ohľadom Ukrajiny na vysokej úrovni. Moskva uistila Washington, že obvinenia z údajnej ruskej destabilizácie situácie na východnej Ukrajine sú neopodstatnené.

„Sme s Američanmi v kontakte. Prebieha to na vysokej úrovni,“ povedal Rjabkov novinárom.

Podľa jeho slov americká strana informovala Ruskú federáciu o svojom znepokojení,“ odpovedali sme im, že táto obava je nepodložená„.

„A nemusia sa starať o to, čo, ako tvrdia, podniká Rusko, ale o neprijateľné správanie Kyjeva, ktorý nielenže nedodržiava Minský balík opatrení, ale v stále vyzývavejšej forme popiera samotné tieto dohody. Tak keby sa o toto starali naši americkí kolegovia, skutočne by to pomohlo stabilizovať situáciu,“ povedal Rjabkov.

Kyjev a západné krajiny už skôr opakovane obviňovali ruské úrady zo zasahovania do vnútorných záležitostí Ukrajiny. V januári 2015 Najvyššia rada prijala vyhlásenie, v ktorom bolo Rusko označované za „agresorskú krajinu„. Moskva odmieta všetky obvinenia a zdôrazňuje, že nie je stranou vnútorného ukrajinského konfliktu.

Kyjev odmietol poslať členov kontaktnej skupiny na rokovania do Minska. V DĽR označili situáciu v regióne za nebezpečnú

Kyjev nepošle do Minska členov svojej delegácie v trojstrannej kontaktnej skupine pre Donbas, vyhlásil vicepremiér a minister pre záležitosti dočasne okupovaných území Ukrajiny Oleksii Reznikov, podľa ktorého slov je potrebné pre pokračovanie v rokovacom procese „hľadať inú krajinu a iné mesto„.

Vedúci ukrajinskej delegácie v kontaktnej skupine pre Donbas a prvý prezident Ukrajiny Leonid Kravčuk skôr vyhlásil, že pripúšťa prenesenie dejiska rokovania o urovnaní z Bieloruska do Švédska, ak nebude možné konať v Minsku kvôli protestom.

„Oznámili sme, že sa nezúčastníme zasadnutia trojstrannej kontaktnej skupiny, pokiaľ karanténa zrazu skončí a bude navrhnuté v konzultáciách pokračovať ako predtým v Minsku. Vysvetlili sme, že ukrajinská delegácia nebude posielať svojich členov do Minska. V reálnom živote budeme rovnako musieť hľadať pre rokovania inú krajinu a iné mesto,“ povedal Reznikov vo vysielaní relácie Sloboda slova na televíznej stanici ÍCTVA.

Toto rozhodnutie pritom odôvodnil nie protestami v Minsku, ale tým, že „Bielorusko je dnes pod vplyvom RF„ a že Ukrajina „nemá k tomuto územiu dôveru„.

Situácia je nebezpečná

Situácia na línii dotyku na Donbase sa dá zhodnotiť ako dosť nebezpečná, ukrajinskí vojaci prisunujú techniku a vykonávajú odmínovanie pred pozíciami, vyhlásila splnomocnená zástupkyňa samovyhlásenej Doneckej ľudovej republiky v kontaktnej skupine pre urovnanie konfliktu, ministerka zahraničia DLR Natália Nikonorovová.

V DĽR predtým oznámili nárast počtu ostreľovania zo strany ukrajinských vojakov. Vedúci predstaviteľ republiky Denis Pušilin nevylúčil možnosť rozsiahleho útoku Kyjeva na Donbas a podotkol, že „Ukrajina má na to všetko pripravené„.

„V súčasnej dobe hodnotíme operatívnu situáciu ako dosť nebezpečnú, pretože sú potvrdené fakty prísunu techniky k línii dotyku z ukrajinskej strany. Navyše odmínovanie pred ukrajinskými pozíciami tiež neprebieha náhodou, ale najpravdepodobnejšie s cieľom ofenzívy,“ povedala Nikonorovová v rozhovore pre Sputnik.

Kyjev čaká na znamenie od USA?

Kyjev čaká na povolenie USA pre silový scenár na Donbase, súdi Nikonorovová.

„V mediálnej rovine zosilňuje Kyjev túto eskaláciu (okolo situácie na Donbase), aby požiadal USA o povolenie na ofenzívu a možno aj o podporu: ešte viac zbraní, inštruktorov a prirodzene aj finančne a administratívne pomôcť,“ vyhlásila Nikonorovová v rozhovore pre Sputnik.

Podľa jej názoru bude rozhodnutie Kyjeva pre silovú variantu urovnania konfliktu záležať od mnohých faktorov.

„Ak bude povolenie zo strany USA, ak bude podpora … (ukrajinský prezident Volodymyr) Zelenskyj počíta s istou carte blanche od USA, s povolením a s koordináciou silového scenára konfliktu,„ dodala Nikonorovová.