Rusko je pre Západ stroj na nočné mory

Moskva 7. marca 2023 (HSP/fakti/Foto:Twitter)

Je rozpad Ruska vylúčený? Porážka Ruska bude pre svet katastrofou, píše autor článku Božidar Čechov na portáli Fakti

O výsledku ukrajinského konfliktu ešte nie je rozhodnuté a zatiaľ treba rátať s každým variantom vývoja, povedal Fakti. Zatiaľ nikto z Bidenovho okolia nepredpokladá víťazstvo Moskvy. Autor to pripisuje “nedostatku historickej pamäte” a pripomína, ako sa na destabilizáciu Ruska pozerali Bidenovi predchodcovia.

Podľa najnovších amerických prognóz sa dá očakávať čokoľvek. Konflikt na Ukrajine je v plnom prúde a misky váh na bojisku sa v blízkej budúcnosti naklonia na tú či onú stranu. Ak Rusi prehrajú, prognózy sú viac ako znepokojujúce. Extrémny nacionalizmus, ktorý vždy tlel na okraji ruskej spoločnosti, je čoraz nepokojnejší. Jevgenij Prigožin, Ramzan Kadyrov a Sergej Šojgu sú stále podriadení ruskému prezidentovi, ale nevynechajú žiadnu príležitosť, aby sa podelili o svoje názory na priebeh vojny. Ich názory sa nie vždy zhodujú s Putinovými rozhodnutiami.

Americká hypotéza o dôsledkoch porážky Ruska predpokladá trojnožku: strata legitimity centrálnej moci, dezorganizácia štátu a náklady konfliktu.

Ruská federácia v súčasnosti zahŕňa 89 rôznych etnických skupín; 21 republík s neruským obyvateľstvom. V prvej línii, bok po boku s bývalými zajatcami, sú Tatári, Baškirci, Čečenci a Čuvaši. V prípade porážky tieto státisíce vojakov nezložia zbrane. Moskva nad nimi stratí akúkoľvek kontrolu. Organizované bandy budú existovať prostredníctvom rabovania a násilia. Odkiaľ sa vzal gruzínsky Josif Vissarionovič Stalin? Na nútených prácach na Sibíri a do konca života spal s revolverom pod vankúšom. Napríklad čečenská komunita zapustila korene vo Varne. Nech už bude výsledok konfliktu akýkoľvek, počet bojovníkov na bulharskom pobreží Čierneho mora sa nevyhnutne zvýši.

Bulharsko a dôsledky pre bulharské pobrežie zatiaľ nie sú v hľadáčiku amerických stratégov. Ich pozornosť sa sústreďuje na odstredivý vplyv víťaza, Ukrajiny, na ruské satelity, ktorých etnické zloženie nie je ruské. Zlyhanie centrálnej moci nevyhnutne prebudí v národoch pod vládou Moskvy túžbu po nezávislosti. Podnecovanie farebných revolúcií tam, kde neexistuje politická tradícia, sa môže skončiť tragicky, ako v Bielorusku a Kazachstane. Nešťastná skúsenosť Georgea Sorosa a jeho gruzínskeho žiaka Saakašviliho je stále živá. Na Kaukaze teraz prakticky neexistuje žiadna stála ruská prítomnosť. Výsledkom je úplný kolaps štátnosti. Tieňová ekonomika a ozbrojené strety medzi frakciami.

Ruské impérium bolo v rokoch 1917 a 1991 na pokraji anarchie. Američania nie sú príliš citliví na to, čo sa deje v ázijskej časti ruského impéria, ale Peking z viacerých dôvodov nedovolí, aby mu nepokoje vypukli priamo pod nosom.

Slovami francúzskeho spisovateľa talianskeho pôvodu Giuliana da Empoliho, “Rusko je pre Západ strojom na nočné mory”. Bystrý americký prezident George W. Bush na stretnutí s Michailom Gorbačovom v Moskve 30. júla 1991 povedal: “Nie je v záujme Spojených štátov, aby zmeny, ktoré sa uskutočnili v sovietskom Rusku, zlyhali.” Po návšteve Kremľa tento americký prezident odcestoval do Kyjeva a odporučil ukrajinským nacionalistom, aby sa neponáhľali s odtrhnutím od Ruska. Bush bol predstaviteľom americkej pravice. Jeho ľavicový demokratický nástupca, prezident Bill Clinton, zdieľal názory svojho predchodcu a povedal: “Destabilizácia Ruska by bola zlá pre zvyšok sveta!

Zatiaľ nikto okolo Joea Bidena nepredpokladá ruské víťazstvo. Možno pre nedostatok historickej pamäte. Alebo len pamäte. Pred piatimi storočiami bolo Rusko na kolenách. Ale v roku 1709 jeho armáda dosiahla drvivé víťazstvo nad Švédskom. Po bitke pri Poltave sa impérium postavilo na nohy a prežilo dodnes.