Stretnutie Normandskej štvorky v Paríži nevyústi podľa Kurginjana do žiadneho konštruktívneho riešenia, pretože konštruktívneho riešenia jednoducho nie sú Ukrajinci schopní. Rusi vidia, že plnenie Minských dohôd by Ukrajine pomohlo, no časť ukrajinských lídrov jednoducho pod americkým vedením nechce a ani nebude Minské dohody plniť, pričom budú neustále mediálne útočiť proti Rusku.

Ukrajinci absolútne nechápu, že už naozaj ide o bytie či nebytie ukrajinského štátu a stále veria že pod americkým vedením prinútia Rusov k ústupkom. Na Ukrajine však nejde o vojnu Ruska proti Ukrajine, Rusko nie je s Ukrajinou vo vojnovom stave, v občianskej vojne na Ukrajine ide o čisto ukrajinský konflikt v ktorom sa východ krajiny odmieta podriadiť Kyjevu. Pozícia Zelenského nie je pevná a môže sa podľa Kurginjana aj ďalej oslabovať.

Od Majdanu 2014 sa na Ukrajine roztrhlo vrece s nerealizovateľnými sľubmi. Namiesto blahobytu a európskej budúcnosti sa vďaka Američanom Ukrajina ocitla v občianskej vojne, ktorá je síce dosiaľ ešte pod kontrolou, no to nemusí trvať večne. Američanom a Západu na Ukrajine nezáleží, Ukrajina je pre Američanov dôležitá len ako nástroj v hybridnej vojne proti Rusku.

Na rozdiel od Ukrajincov si ruské politické elity nemusia maľovať falošné ilúzie. Rusi už teraz vidia, že Ukrajina sa rúti čoraz hlbšie do prepadliska občianskej vojny, ktorá môže nadobudnúť masívnejší charakter. Čím hlbšie budú ukrajinské problémy, tým rýchlejšie sa  môže občianska vojna na Ukrajine rozšíriť.

Destabilizácia Ukrajiny môže mať negatívny dopad aj na bezpečnostnú situáciu v EÚ, kde už teraz Európa musí zápasiť s množstvom imigrantov z arabských krajín, ktorí do Európy prúdia. Čím viac problémov Európa bude mať, tým viac sa bude prehlbovať jej závislosť od USA. Preto problémy EÚ plne vyhovujú Američanom i proamerickým elitám v EÚ, ktoré momentálne stoja v čele jednotlivých európskych štátov.

Ruskí analytici už teraz rátajú s polarizáciou ukrajinskej spoločnosti, ktorá môže viesť k mohutnému výbuchu občianskej vojny, podobnému výbuchu občianskej vojne v Juhoslávii. Ak by k takémuto procesu došlo, východná Ukrajina sa môže odtrhnúť a dostať sa do výraznej zóny ruského vplyvu. Západ Ukrajiny sa stane stretom záujmov Poľska, Ukrajiny i Maďarska stredná Ukrajina sa ocitne v nezávideniahodnej situácii, pretože Kyjev stratí kontrolu nad veľkou časťou ukrajinského územia, čo bude nevyhnutne viesť k ďalšiemu poklesu životnej úrovne na Ukrajine. Keď v roku 2014 rozdávala v Kyjeve Nulandová pečivo  demonštrujúcim Ukrajincom, tí ani len netušili akú vysokú  cenu budú musieť za americký zásah nakoniec zaplatiť.

Podľa Kurginjana sa teda bude situácia na Ukrajine radikalizovať a občianska vojna postupne zasiahne aj ďalšie ukrajinské územia, presne podľa juhoslovanského scenára.

Rusko je pripravené spraviť nevyhnutné opatrenia, aby sa destabilizácia neposunula smerom na východ, v Sýrii už Rusi dokázali, že sa cez Afganistan destabilizácia nepreliala na bývalé stredoázijské sovietske republiky. Či dokáže niečo podobné urobiť aj Európa, ktorá momentálne rieši krízu s migrantmi zo severnej Afriky a Blízkeho východu, je otázne.

Ruský analytik Alexej Martynov na portáli Pik Inform ide ešte ďalej. Podľa jeho slov sa Ukrajina už dostala veľmi blízko k bodu, odkiaľ nebude návratu a jej ďalšie osudy môžu byť veľmi smutné.

Podľa Martynova sa ukrajinskí politici pod americkým vedením riadia logikou sebazničenia, ktorá nakoniec vyústi do totálneho chaosu, straty štátnej príslušnosti a identity, Ukrajinu podľa Martynova čaká kolaps nádejí do budúcnosti. Ukrajina stratí svoju suverenitu, nezávislosť a nakoniec zmizne z politickej mapy sveta rovnako ako kedysi zmizla Juhoslávia či Rakúsko-Uhorsko.

Martynov takisto poukazuje na skutočnosť, že v celej histórii Ukrajiny sa nikdy nesformovala ukrajinská identita. Banderovci sú primitívnym schizofrenickým ošiaľom západnej Ukrajiny, východ Ukrajiny sa nikdy netajil svojou proruskou orientáciou a Krym si zvolil stranu úplne jednoznačne a teší sa že už nemá s Kyjevom nič spoločné.

Na Ukrajine je to dnes podobné ako v známej anekdote o rozpade Belgicka, kedy sa na jednu stranu postavili Flámi a na druhú stranu Valóni. Úradníkov a politikov v Bruseli však zaujímalo, kam sa majú postaviť oni, pravoverní Belgičania. A v podobnej pozícii ako Belgičania z vtipu sú aj ukrajinské elity v Kyjeve…

Na Ukrajine sme svedkami skutočnosti, ukrajinské elity sa správajú ako keby nepotrebovali štát, čo je pochopiteľné, pretože sú presvedčení že štát sú v prvom rade oni a tak ako oni slúžia Washingtonu, musia bežní Ukrajinci slúžiť im.

Podľa Martynova sa môže Ukrajina rozpadať čiastočne podľa juhoslovanského scenára, teraz však nie sú 90 roky 20.storočia a Američania nebudú môcť presadzovať svoje predstavy tak ako v Juhoslávii. Takže Ukrajinu očakáva niekoľko možností.

Najvýchodnejšie oblasti Ukrajiny sa proste odtrhnú a pripoja sa k Luhansku a Donecku. Na ostatných územiach sa môže rozpútať tvrdá občianska vojna, časť Ukrajiny sa vydá po rovnakej ceste ako Podnestersko, Južné Osetsko alebo Abcházsko a na troskách Ukrajiny tak môžu vzniknúť malé nárazníkove štáty.

Američania, Nemci a Francúzi majú na Ukrajine svoje záujmy, rovnako Maďarsko, Poľsko a Rumunsko sú pripravené začať podľa Martynova trhať západnú Ukrajinu na kusy.