Môj profil 
Predplatné
V tábore smrti Sobibor sa na území Poľska v rokoch vojny uskutočnil jediný úspešný útek, ktorý organizoval dôstojník Červenej armády Alexander Pečerskij. „Vyvoláva rozpaky, nepochopenie a údiv, s akou ľahkosťou krajiny, ktoré sa nestali našimi partnermi v danom projekte – Holandsko, Slovensko a Izrael, zdôrazňujem – Izrael – zmenili svoju pozíciu voči ruskej účasti …V tejto súvislosti bolo nutné na MZV RF pozvať vedúcich diplomatických misií zmienených krajín v Moskve na vážny rozhovor a pre vysvetlenie. Svedomie predsa musí existovať,“ vyhlásila M. Zacharovová.
Podľa jej slov Rusko dostalo predtým uistenie na rôznych úrovniach, že sa zúčastní na projekte obnovenia múzea. A zasa Rusko potvrdilo, že je pripravené podieľať sa na financovaní múzea. „Rozhodnutie medzinárodného riadiaceho výboru zodpovedného za výstavbu obnoveného múzea na mieste bývalého nacistického tábora smrti Sobibor nepripustiť Rusko k účasti, je neslýchaným aktom historickej amnézie“, znova zdôraznila Mária Zacharovová ruský postoj.
Tábor smrti Sobibor na území Poľska fungoval od marca 1942 do konca roku 1943. Podľa posledných údajov historikov fašisti tu zavraždili okolo 170 tisíc Židov z Poľska a ďalších krajín Európy, rôzne iné odhady hovorili o 250 tisícich obetí.
Ruskú stranu pozvali, aby sa zapojila do projektu obnovy múzea – pamätného miesta v Sobibore – v roku 2013. Projekt, ktorého iniciátormi bolo Poľsko, Izrael, Holandsko a Slovensko, predpokladá postavenie nového memoriálu, vybavenie múzea ako aj vybudovanie príslušnej infraštruktúry.
V júli však prišlo oficiálne oznámenie z Varšavy, že na zasadnutí Medzinárodného riadiaceho výboru projektu, ktoré sa konalo 12. a 13. júna, prijali rozhodnutie pokračovať v spolupráci v pôvodnej zostave. Ruské ministerstvo zahraničia vyjadrilo sklamanie v súvislosti s týmto rozhodnutím a nazvalo odmietnutie pripojenia Ruska k účasti na projekte „amorálnym z hľadiska historickej pravdy“.
Hovorkyňa ministerstva Mária Zacharovová podčiarkla, že rozhodnutie Medzinárodného riadiaceho výboru, ktorý je zodpovedný za výstavbu obnoveného Múzea na mieste bývalého nacistického vyhladzovacieho tábora Sobibor, o nepripustení Ruska k účasti na realizácii tohto projektu, v Rusku považujú za niečo nehorázne.
„Je úplne jasné, že účasť na pietnych slávnostiach vôbec nemôže nahradiť plnohodnotnú účasť na práci výboru, ktorý bude mať vo svojej kompetencii vytvorenie koncepcie budúceho pamätného komplexu, ako aj organizáciu prác na jeho mieste a kontrolu financovania. Rusko k účasti na projekte nepripustili s tým, že s veľkým ospravedlňovaním odvolali predtým poslanú pozvánku, hoci z našej strany sme opakovane vyjadrili ochotu prispieť (a to aj značnou finančnou sumou) k výstavbe pamätného komplexu, ktorý by zvečnil pamiatku obetí tejto hitlerovskej „fabriky smrti“, tým viac, že k zániku tábora viedol hrdinský čin príslušníka Červenej armády,“ podčiarkla.
„Oficiálny postoj Varšavy nás až tak veľmi neprekvapil, na ten sme si už zvykli. Jej rusofóbska politika v tejto otázke a snaha o protiruský historický revizionizmus sú všetkým dávno známe. Tejto otázke sa dnes ešte budeme venovať neskôr. Keď mám byť úprimná, nefalšované počudovanie a údiv v nás však vyvoláva to, ako ľahko Holandsko, Slovensko a Izrael, teda krajiny, ktoré mali byť našimi partnermi v rámci uvedeného projektu, zmenili svoje stanovisko ohľadne ruskej účasti. Po mnohé roky sme na všetkých úrovniach, a to aj oficiálnych, počúvali ubezpečenia, že zásluha Červenej Armády na víťazstve nad fašizmom je nepopierateľná. Uisťovali nás, že určite budú podporovať našu účasť na projekte obnovy múzea. A k čomu sme sa dopracovali?“ položila takmer rétorickú otázku.
„V tejto súvislosti sme boli nútení pozvať na Ministerstvo zahraničných vecí Ruska šéfov moskovských diplomatických misií spomínaných štátov za účelom podania vysvetlenia a na vážny rozhovor. Treba mať aspoň nejaké svedomie. Chcela by som zdôrazniť, že medzi štátmi, ktoré sa v tejto súvislosti zachovali naozaj hanebne, je aj Izrael. Chvíľkové politické pohnútky nesmú viesť k prekrucovaniu toho, čo musí navždy zostať zapísané v histórii, pretože spoločná spomienka na hrdinov a obete druhej svetovej vojny musí žiť večne. Okrem toho vyzývame židovské a medzinárodné organizácie, aby verejne vyjadrili svoje stanovisko k vzniknutej situácii. Zatiaľ nikto nezareagoval,“ konštatovala.
„Tí, čo tak pozorne a do detailov, doslova „pod lupou“ skúmajú situácie, ktoré vlastne nemajú nič spoločného s nacionalizmom a extrémizmom, mlčia v prípade, keď by by ich hlas mal zaznieť v prvom rade. Rovnako ako predtým sme otvorení pre čestnú spoluprácu so zahraničnými partnermi v otázke historických pamätníkov. Považujeme pritom za kategoricky neprijateľné, aby sa téma pamiatky bojovníkov proti fašizmu, taká posvätná pre mnohé národy, zneužívala na vyrovnávanie politických účtov,“ zdôraznila v závere svojho vystúpenia Mária Zacharovová.
Eugen Rusnák
.JPG)
