Cieľom kampane údajne bolo poškodiť demokratickú kandidátku Hillary Clintonovú, pomôcť republikánovi Trumpovi a podkopať dôveru ľudí v americkú demokraciu, uvádza sa v článku denníka Washington Post, ktorý cituje agentúra AP.

Ľudia z nezávislého združenia PropOrNot sami seba označujú za “znepokojených amerických občanov” s odbornými znalosťami z oblasti informačných technológií, národnej bezpečnosti a politiky. Tvrdia, že odhalili zdroje falošných správ a zmapovali prepojenia medzi kontami na sociálnych sieťach, ktoré tieto informácie šírili.

Napríklad len na Facebooku zaznamenali falošné správy z týchto zdrojov 213 miliónov pozretí, tvrdí PropOrNot.

Facebook i Google pred časom oznámili, že podnikajú kroky proti šíreniu dezinformácií na svojich stránkach. Stránky, ktoré budú šíriť nepravdivé informácie, vraj nebudú mať prístup k reklame a súvisiacim príjmom.

Bývalý politický komentátor Slevenskej televízie Ľubomír Huďo vysvetľuje takéto snahy rôznych “nezávislých aktivistov”, “pobúrených občanov” a mainstreamových médii takto: “Diletantskú kampaň hlavného mediálneho prúdu proti alternatívnym webom považujem za prejav strachu zo straty informačného monopolu.

Bez internetu to mali systémoví propagandisti podstatne ľahšie a ich postavenie nikto neohrozoval. Diváci, čitatelia a poslucháči si oveľa ťažšie hľadali viaceré informačné zdroje, aby porovnávali fakty a argumenty s cieľom pochopiť, čo sa v skutočnosti odohráva okolo nich a v čí prospech. Magické tvrdenie – bolo to v novinách, vysielali to v rádiu, či v televízii – radikálne stratilo na význame a opodstatnenosti. Veru, ťažké časy nastali pre privilegovaných mediálnych klamárov, manipulátorov a demagógov v doteraz bezkonkurenčnom inkubátore naivných a poslušných koncesionárov a ovčanov.

Pribúda divákov, čitateľov a poslucháčoch, ktorí sa od nich odvracajú a strácajú aj doteraz poslušnú základňu mladej generácie mainstreamových naiviek. Redaktori vyrážajú do škôl a agilní aktivisti chcú s podporou školského systému spracovať mladých ľudí, aby uvažovali „správne“ a verili v neomylnosť, láskavosť a dobrotu hlásnych trúb systému. A kto im to kazí a spôsobuje problémy – Samozrejme alternatívne weby so svojimi nezmyslami a klamstvami platené zlou Moskvou.

Prieskum Eurobarometra ukázal, že 57 percent respondentov v Európskej únie verí, že médiá v ich krajine sú pod politickým či komerčným vplyvom a podľa 53 percent im médiá poskytujú dôveryhodné informácie. Len 37 percent si myslí, že orgán, ktorý v ich krajine dozerá na nezávislosť audiovizuálnych informačných prostriedkov, je sám nezávislý. Prieskum zároveň odhalil, že tri štvrtiny ľudí, ktorí diskutujú na sociálnych sieťach, , zažili vyhrážky pre svoje názory na internete.

Na mediálnej scéne skutočne zúri informačná vojna a nie je nijakou novinkou. Bolo tomu tak pred pádom železnej opony i po nej a teraz dosahuje kulminačný bod. Propagátori washingtonsko-bruselskej agendy zúria nad proruskou propagandou a medzitým sa zmieta divák, čitateľ a poslucháč. Obvinenia z klamania a prisluhovania mocenským skupinám a elitám padajú z jednej i druhej strany. Komu a čomu dôverovať? Najmä, ak doterajší klamári a manipulátori, ktorým vyhovovala neznalosť a hlúposť davu so štrngotajúcimi kľúčmi a najnovšie zástavami EÚ, kričia o výmysloch a klamstvách druhého tábora?

Jedno je isté, nič netrvá večne, tak ako včera – So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak, tak aj dnes – S EÚ, NATO a Bielym domom až do posledného dychu. O tom nás už história dostatočne poučila. Na začiatok by stačilo málo – zbaviť sa klamstiev z každej ideologickej dielne. Máme predsa vlastné skúsenosti, oči a poznatky. Na to nepotrebujeme mediálnych mágov, ani moderátorské hviezdičky, aby nám vysvetľovali, čo a ako „správne“ chápať,” uzatvára svoj príspevok Ľubomír Huďo.

Trend je nebezpečný i z toho dôvodu, že zo strany ľudí ovládajúcich média hlavného prúdu dochádza nie len k rôznym ohováračským kampaniam, v ktorých sa tieto mainstreamové média snažia zlikvidovať dobrú povesť nezávislých médií, označujú ich za konšpirátorov, šíriteľov nezmyslov, hoaxov a podobne, pričom základným cieľom je zlikvidovanie konkurencie, ale nebezpečenstvo spočíva aj v tom, že postupne, z bezradnosti a zúrivosti, stále častejšie siahajú aj k podpásovým metódam, ako je prijímanie rôznych zákonov, cez ktoré by bolo možné tieto nezávislé média postihovať, k deformovaniu trhu s reklamou, k núteniu sociálnych sieti k selektovaniu názorov ich užívateľov a k rôznym ďalším metódam.

Tieto iniciatívy, ktoré v Európskej únii dostávajú aj charakter oficiálnosti cez vytváranie rôznych inštitúcii, ktoré majú bojovať proti „ruskej propagande“ no v skutočnosti proti slobode slova, budú ešte silnieť. A to až do doby, keď ľudia odmietnu politikov a politické strany, ktoré práve vytvárajú zlatú klietku, v ktorej si ľudia môžu myslieť iba to, čo majú cez mainstream nadiktované.

Problém týchto kampaní, namierených proti nezávislým médiám je práve ten, že ich hlavným cieľom je zlikvidovať slobodu slova. Oklieštenie slobody slova, je prvá fáza nastolenia diktatúry a teroru.

Z toho dôvodu by mali ľudia veľmi pozorne sledovať, ktorí politici sa ako stavajú k problému upadajúcej sily mainstreamu. Tí, ktorí hľadajú rôzne spôsoby, ako poškodiť nezávislé média, sú práve tí, ktorí sa snažia obmedziť slobodu slova a nastoliť postupne nedemokratický režim. A proti tomu sa musí, každý súdny človek vzoprieť.