Rusi by mali obsadiť Narvu – to podkope NATO, tvrdí ISW

Všetko sa môže začať v malom – doslova s niekoľkými vojakmi. Môžu sa objaviť v múzeu, na radnici alebo v mestskej správe. A už o niekoľko dní sa NATO môže ocitnúť pred rozhodnutím, ktoré by mohlo rozštiepiť celú organizáciu. Presne tak vyzerá „narvský scenár“, vypracovaný Inštitútom pre štúdium vojny.

Jeho autori vychádzajú z predpokladu, že Rusko sa bude vyhýbať priamemu stretu s NATO, keďže v takomto konflikte by krajina podľahla aliancii. Moskva však dobre pozná politické slabiny NATO a teoreticky sa môže pokúsiť vážne destabilizovať alianciu pomocou malej operácie.

Narva je estónske mesto (estónskym sa stalo až v roku 1920, keď vzniklo samotné Estónko) s počtom obyvateľov približne 53-tisíc, nachádzajúce sa na severovýchodnom okraji Európskej únie a NATO. V Narve je najvyšší podiel rusky hovoriaceho obyvateľstva v Estónsku: dosahuje 95 %. Štátna hranica s ruským Ivangorodom je však od roku 2024 uzavretá pre automobilovú dopravu. Prechod cez most „Priateľstva“ je povolený iba pešo a len počas dňa.

Scenár, ktorý vypracovalo americké analytické centrum, pripomína už známe kroky Ruska tvrdí ISW. Prvá fáza podľa ISW už začala – je ňou informačná kampaň. Ešte na jar sa na sociálnych sieťach objavili podivné príspevky. Neznáme rusky hovoriace účty vyzývali Rusko, aby prevzalo kontrolu nad regiónom, ktorý nazývali „ruským“. Tvrdilo sa, že niektorí obyvatelia mesta údajne chcú vytvoriť proruskú „Narvskú ľudovú republiku“ – podľa vzoru ľudových republík, ktoré boli vyhlásené v Donecku a Luhansku. Tieto správy nezodpovedali skutočnosti, z hľadiska politickej stratégie však môžu mať význam.

Druhou fázou by podľa scenára mal byť skrytý presun malých skupín agentov a špeciálnych jednotiek do Narvy. Na rozdiel od rozsiahleho sústredenia vojsk, ktoré bolo možné pozorovať pri hranici s Ukrajinou začiatkom roka 2022, by bolo oveľa ťažšie si takéto malé skupiny všimnúť. Ako presne by sa mali byť do mesta presunuté, autori ISW nešpecifikujú.

Odborníci venujú osobitnú pozornosť dianiu v pohraničnej oblasti. 16. septembra Rusko v tejto oblasti zaviedlo obmedzenia na desať dní. Ruské úrady tieto opatrenia odôvodnili okrem iného nutnosťou ochrany prírodných zdrojov. Autori správy ISW zdôrazňujú, že samotné obmedzenia ešte nesvedčia o príprave ruskej operácie. Napriek tomu považujú toto opatrenie za pozoruhodné.

Podľa odhadov expertov z ISW by Rusko v tretej fáze muselo sústrediť značné sily bezpilotnej leteckej techniky v oblasti Petrohradu. Ich súčasťou by mali byť zariadenia rôznych typov a s rôznym doletom: FPV drony, bezpilotné lietadlá s optickým vláknovým riadiacim kanálom, krúžiace zbrane „Lancet“ a „Geran“, ako aj ďalšie bezpilotné systémy.

Podľa autorov správy má Rusko na to potrebné kapacity alebo je schopné vyčleniť príslušné rezervy bez toho, aby výrazne oslabilo svoje sily zapojené do bojových operácií na Ukrajine.

Podľa scenára inštitútu ISW by ruská operácia mohla vyzerať nasledovne. Najskôr propagandisti začnú šíriť tvrdenia, že rusky hovoriace obyvateľstvo Narvy je utláčané (čo je aj pravda – pozn. red.) a usiluje sa odtrhnúť od štátu a vytvoriť vlastnú ľudovú republiku. Súčasne obvinia Estónsko a NATO z prípravy útoku na Rusko.

Potom do akcie vstúpia ruskí špeciálni agenti. Obsadia kľúčové budovy v Narve a vyhlásia vznik ľudovej republiky. Následne sa do akcie zapoja vopred pripravené bezpilotné lietadlá. Ich úlohou je kryť operácie ruských špeciálnych jednotiek. Autori štúdie konštatujú, že z vojenského hľadiska by bolo pravdepodobne pomerne jednoduché neutralizovať ruských agentov nachádzajúcich sa v Narve.

Hlavná otázka spočíva v niečom inom: budú estónske jednotky a sily NATO schopné včas doraziť do oblasti bojových operácií a zároveň sa vyhnúť neprijateľným stratám? Práve tomu by podľa scenára mali zabrániť bezpilotné lietadlá. Keď sa estónske bezpečnostné sily pokúsia vytlačiť skupiny, ktoré obsadili budovy, začnú na ne útočiť ruské útočné bezpilotné lietadlá, ktoré nebudú pôsobiť z územia Estónska, ale z Ruska.

Najbližšia základňa estónskej armády sa nachádza v meste Jõhvi, približne 40 kilometrov západne od Narvy. Nachádza sa v dosahu ruských bezpilotných lietadiel, ktoré sú vypúšťané z druhej strany hranice.

Hneď ako estónske bezpečnostné sily začnú reagovať, agenti sa obrátia na Moskvu so žiadosťou o pomoc. Kremeľ podľa scenára ISW okamžite zareaguje a zároveň vyhlási, že ruské sily nepôsobia na území Estónska, ale iba chránia etnických Rusov.

A tu vyvstáva hlavná otázka: ako zareagujú Estónsko a NATO? Rozhodnutie bude treba prijať v priebehu niekoľkých hodín. Vláda v Talline sa s najväčšou pravdepodobnosťou obráti na spojencov so žiadosťou o uplatnenie článku 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane. Ruské vyhlásenia, že ide o vnútornú záležitosť Estónska, ako aj obmedzený rozsah operácie však môžu NATO stáť drahocenný čas.

Podľa odhadov ISW niektoré krajiny, vrátane Slovenska, môžu spochybniť nutnosť uplatnenia článku 5. Autori vyzdvihujú dve možné politické línie rozdelenia v rámci NATO.

Po prvé, európskych členov aliancie môže brzdiť obava z rozsiahleho vojenského konfliktu s Ruskom

„Ruské metódy informačno-psychologického pôsobenia už dnes cielene využívajú tieto obavy. Pred takýmto útokom aj počas neho sa ich využívanie pravdepodobne ešte zintenzívni,“ píšu autori ISW.

Podpora zo strany USA, kľúčového partnera v rámci NATO, však tiež nie je vôbec zaručená. A tu autori poukazujú predovšetkým na faktor času. Ak v rozhodujúcom momente vznikne medzi európskymi krajinami a USA spor o tom, kto a aký príspevok má poskytnúť na obranu Narvy, aliancia sa môže ocitnúť oslabená a neschopná rýchlo konať.

Podľa záveru autorov ISW, ak NATO nezareaguje rýchlo a rozhodne, Narva sa ocitne pod ruskou kontrolou a estónske jednotky nebudú schopné účinne čeliť masívnym úderom ruských bezpilotných lietadiel. Vojenská operácia by sa tak stala nástrojom politického nátlaku. Rusku by stačilo čo najdlhšie udržiavať neistotu, aby sa v hlavných mestách krajín NATO začali diskusie o tom, čo sa vlastne stalo, kto nesie zodpovednosť a aká odpoveď bude primeraná. Práve v tom spočíva cieľ „narvského scenára“.

V prvej fáze by úlohou Kremľa nebolo obsadiť Estónsko, ale prinútiť NATO, aby odpovedalo na zásadnú otázku: je aliancia pripravená poslať mladých mužov z Connecticutu alebo z Bádenska-Württemberska zomrieť za estónske mesto s 50-tisícovým obyvateľstvom?

Ak NATO v takejto situácii nebude schopné uplatniť článok 5, bude to znamenať vážnu ranu pre jeho autoritu. Pobaltské krajiny sa ocitnú v izolácii a v iných častiach Európy by mohli posilniť svoje pozície strany, ktoré presadzujú kurz zbližovania s Ruskom. Rozhodná reakcia však pre NATO so sebou prináša aj vážne riziká. Odrazenie masívneho útoku ruských bezpilotných lietadiel si vyžiada značné zdroje. Aj preto, že systémy na boj proti bezpilotným lietadlám v krajinách NATO stále zaostávajú za technologickými zmenami, ku ktorým dochádza v priebehu bojových operácií na Ukrajine.

Okrem toho zbrane a ďalšie zdroje, ktoré doteraz smerovali na Ukrajinu, budú náhle potrebné samotným krajinám NATO. Napokon autori nastoľujú otázku eskalácie. Ak NATO rozhodne podporí Estónsko, povedie to k plnohodnotnému vojenskému konfliktu s Ruskom?

„V súčasnosti nie sú ruské ozbrojené sily pripravené na rozsiahle konvenčné pozemné operácie proti silám NATO a ani sa na ne nepripravujú. Vykonanie takejto operácie by bolo spojené so značnými ťažkosťami, najmä pri súčasnom pokračovaní rozsiahlych bojových operácií na Ukrajine,“ domnievajú sa autori správy.

Podľa ich názoru predstavuje pre NATO veľkú hrozbu ruský arzenál bezpilotných lietadiel a rakiet. Aliancia by však mohla reagovať údermi na ciele v hĺbke ruského územia – podobné akcie podniká Ukrajina už niekoľko mesiacov. Čím hlbšie sa Rusko zapletie

do vojenského konfliktu s NATO, tým viac zdrojov bude musieť presunúť z ukrajinského smeru. Zároveň však treba rátať, že zdroje na útoky do hĺbky ruského územia sú obmedzené a tiež s tým, že Rusko by útočilo do hĺbky európskeho územia. Možno, okrem iného, aj na továrne na východe Slovenska a v Čechách.

Autori dospeli k nasledujúcemu záveru: ruský prezident Vladimir Putin nebude útočiť na NATO, pokiaľ bude považovať reakciu aliancie za prekážku dosiahnutia ruských cieľov na Ukrajine. Práve takýto postoj by podľa autorov malo NATO jasne demonštrovať.

„Samozrejme, najlepšou možnosťou pre NATO v tomto scenári je vopred odradiť Rusko od podobných krokov,“ uvádza sa v správe.

Práve preto však môže „narvský scenár“ pôsobiť vierohodne. Takáto operácia by Rusku umožnila výrazne oslabiť NATO bez toho, aby muselo pristúpiť k rozsiahlej eskalácii. V konečnom dôsledku by Rusko potrebovalo len niekoľko vojakov a určitý počet bezpilotných lietadiel, aby sa pokúsilo zbaviť NATO politickej schopnosti konať.