Rusko skúma dlhovekosť. Vedci majú 7-tisíc opíc a vyvíjajú náhradné orgány

Jedným z hlavných centier výskumu je Kurčatovov inštitút, ktorý vedie Michail Kovaľčuk, dlhoročný známy a neformálny vedecký poradca ruského prezidenta Vladimira Putina. Vedci v inštitúte chovajú viac ako 7000 primátov patriacich k 22 druhom a skúmajú najmä staršie jedince. „Skúmame staršie opice, aby sme sledovali všetky štádiá starnutia. Posudzujeme jedince vo veku od 18 do viac ako 30 rokov. Vykonávame komplexné vyšetrenia: biochemické a štrukturálne analýzy, skúmame cievy, mozog – všetko,“ uviedol Kovaľčuk. Primáty podľa neho predstavujú najbližší model na skúmanie ľudského starnutia.

Kurčatovov inštitút spolu s Ruským vedeckým centrom chirurgie vytvoril aj biobanku obsahujúcu vzorky krvi dlhovekých opíc. Podľa riaditeľa chirurgického centra Konstantina Kotenka má biologický materiál pomôcť vedcom odhaliť mechanizmy starnutia a nájsť spôsoby, ako ich ovplyvniť. Výskumníci sa zaoberajú aj génovou terapiou, ktorá by v budúcnosti mohla spomaľovať starnutie buniek.

O možnosti výrazného predĺženia ľudského života sa v minulosti verejne zaujímal aj samotný Putin. Počas jeho návštevy Číny v septembri 2025 novinári zachytili rozhovor s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, v ktorom obaja diskutovali o možnosti, že by sa ľudia raz mohli dožívať až 150 rokov. Kovaľčuk patrí do Putinovho blízkeho okolia, pričom jeho brat, miliardár Jurij Kovaľčuk, je takisto považovaný za prezidentovho dôverníka.

Do výskumu dlhovekosti sa zapája aj Putinova najstaršia dcéra, endokrinologička Maria Voroncovová, ktorá pôsobí v oblasti genetiky. V októbri vystúpila na Moskovskej škole manažmentu Skolkovo pri príležitosti otvorenia nového laboratória zameraného na dlhovekosť. Pokusy prekonať prirodzené hranice ľudského života označila za snahu „oklamať Boha“.

Podľa návrhu ruského rozpočtu na roky 2027 až 2029 má program s názvom Nové technológie ochrany zdravia získať takmer 217 miliónov dolárov. Len v roku 2027 by malo približne 7,5 milióna dolárov smerovať na preventívnu medicínu a technológie zdravého starnutia. Ďalších 3,5 milióna dolárov je vyčlenených na biologickú tlač tkanív a orgánov a približne 1,7 milióna na skúmanie biologických príčin starnutia.

Ruskí štátni vedci zároveň tvrdia, že sa im už podarilo pomocou biotlače vytvoriť ľudské chrupavkové tkanivo a štítnu žľazu myši. Do roku 2030 chcú dosiahnuť pokrok pri výrobe náhradných ľudských orgánov a paralelne pracujú na ich pestovaní v telách miniprasiat. Ide však o experimentálne technológie a zatiaľ nie je preukázané, že by dokázali významne predĺžiť ľudský život.