Dr. h. c., Ing. Rudolf Schuster, CSc.  sa 4. januára 1934 v Košiciach narodil do robotníckej rodiny. Od útleho detstva však spolu so súrodencami vyrastali v Medzeve – v dedine tzv. dolnospišských Nemcov.

Rudolf Schuster bol ženatý a má dve deti – syna Petra a dcéru Ingrid. Manželka Irena umrela v roku 2008.

Štúdium a profesijné začiatky

V Medzeve navštevoval aj základnú školu. Po absolvovaní dvojročnej stredoškolskej nadstavbovej školy študoval na Vyššej priemyselnej škole stavebnej v Košiciach, kde v roku 1954 zmaturoval, ako uvádza vo svojom životopise.

V rokoch 1954 – 1959 študoval na Stavebnej fakulte Vysokej školy technickej v Bratislave, ktorú skončil s titulom inžinier v odbore inžinierske staviteľstvo.

Po skončení vysokoškolského štúdia sa zamestnal ako projektant Krajského projektového poľnohospodárskeho ústavu v Bratislave.

V roku 1960 sa stal pracovníkom Ústavu hydrológie a hydrauliky Slovenskej akadémie vied v Bratislave. V roku 1962  prešiel pracovať do Východoslovenských železiarní v Košiciach, kde pracoval až do roku 1974 na rôznych pozíciách – referent pre investičnú výstavbu, vedúci investičného oddelenia, vedúci sekretariátu a technický asistent podnikového riaditeľa.

Dodajme, že v roku 1998 získal čestný doktorát (Dr. h. c.) Technickej univerzity v Košiciach.

Pôsobenie v politike

V roku 1964 vstúpil do Komunistickej strany Slovenska, ktorej členom bol až do roku 1990.

Po odchode z Východoslovenských železiarní začal pôsobiť v riadiacich štruktúrach mesta Košice. Najskôr bol podpredsedom Mestského národného výboru pre úsek služieb a od roku 1979 prvým podpredsedom pre ekonomiku mesta Košice, uvádza sa v jeho životopise.

Vo voľbách v roku 1983 bol zvolený za primátora mesta Košice, funkciu zastával až do roku 1986. Následne sa stal predsedom Východoslovenského krajského národného výboru. V tejto funkcii ho zastihla aj novembrová revolúcia 1989, uvádza vo svojom životopise.

Dňa 30.novembra 1989 bol zvolený za predsedu Slovenskej národnej rady, kde pôsobil do 30. júna 1991. Dodajme, že medzi rokmi 1990 -1990 bol Schuster bez straníckej príslušnosti.

Následne sa nakrátko stal veľvyslancom Česko-Slovenskej federatívnej republiky (ČSFR) v Kanade, v roku 1992 bol ale odvolaný. Diplomacie sa však nevzdal a krátko po odvolaní pracoval na Ministerstve zahraničných vecí.

V roku 1994 opäť kandidoval na primátora Košíc, bol zvolený a funkciu vykonával do roku 1999.

Vo voľbách v roku 1998 získal mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Pôsobil tiež ako člen Výboru pre kultúru a médiá, člen Výboru pre ľudské práva a národnosti a člen Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

V roku 1998 stál za založením Strany občianskeho porozumenia a stal sa aj lídrom tejto strany, ktorá ho nominovala za kandidáta do prvých priamych prezidentských volieb v roku 1999. Jeho predchodca, Michal Kováč, bol volený parlamentom, ako sme písali v jeho životopise.

Druhý prezident Slovenskej republiky

Prezidentské voľby v roku 1999 vyhral a 15. júna 1999 sa stal v poradí druhým prezidentom Slovenskej republiky. V úrade pôsobil plných 5 rokov, teda ž do roku 2004.

Len rok po nastúpení do funkcie sa u Schustera prejavili vážne zdravotné problémy –  vtedy 66-ročného prezidenta 14. júna 2000 hospitalizovali v bratislavskej nemocnici s vysokými horúčkami a „rozvratom vnútorného prostredia“. Po prasknutí hrubého čreva nasledovala v noci 18. júna urgentná operácia. O desať dní neskôr, 28. júna 2000, previezli prezidenta Schustera do Krajinskej univerzitnej kliniky v Innsbrucku, kde sa po niekoľkých dňoch začal jeho stav postupne zlepšovať, uvádza portál SME. Schuster vrátil z hospitalizácie až po 48 dňoch, 15. augusta 2000, a začal sa zotavovať v domácom prostredí.

Spomeňme, že prezident Schuster podpísal koncom marca 2003 zmluvu o vstupe Slovenska do Severoatlantickej aliancie (NATO) a v polovici apríla 2003 zase vstup do Európskej únie.

V nasledujúcich prezidentských voľbách v roku 2004 kandidoval opäť, avšak neuspel – skončil v prvom kole prezidentských volieb na štvrtom mieste (prvý bol Vladimír Mečiar). Voľby však napokon vyhral Ivan Gašparovič, ktorého životopis Vám prinesieme už čoskoro.

Zaujímavosti a ocenenia

Ako sám v rozhovoroch často uviedol, medzi jeho záľuby patrí história, zberateľstvo – najmä obrazy, starožitnosti, historická fotografická a kinematografická technika, filmovanie. Je tiež prozaikom, dramatikom a scenáristom – okrem prózy, cestopisov a publicistických diel sa venoval najmä písaniu scenárov pre rozhlas a televíziu, ako aj rozhlasových pásiem a literárnych predlôh k dokumentárnym filmom. Jeho literárny záber je veľmi široký, v jeho tvorbe nájdeme aj detektívky, romány či literatúru faktu.

Za svojho života napísal vyše 50 kníh, rozhlasových pásiem, rozhlasových hier, scenárov k dokumentárnym filmom, režíroval televízne cestopisné dokumenty a je autorom aj divadelnej hry. O jeho živote vyšlo niekoľko biografických diel.

Rudolf Schuster je tiež spevák – vydal niekoľko albumov „šlágrov“ či naspieval sériu „evergreenov“ v Nemčine.

Schuster sa tiež pričinil za zriadenie muzeálnej expozície v Medzeve (Múzeum počiatkov slovenskej dokumentaristickej kinematografie).

Rudolf Schuster je tiež držiteľom množstva ocenení z domova a aj zo zahraničia. Kvôli rozsahu spomenieme len zlomok z nich:

• 1999 Krištáľový glóbus Európskeho ekonomického inštitútu
• 1999 Veľkokríž s reťazou Zvrchovaného rádu Maltézskych rytierov
• 2000 Veľký kríž Rádu vykupiteľa, mu odovzdal prezident Helénskej republiky
• 2000 Hviezda Rumunska I. triedy,  Rumunsko
• 2000 Cena Nadácie Svetového fóra, Monako
• 2001 Ocenenie Za zásluhy I. triedy – najvyššie vyznamenanie Libanonskej republiky
• 2001 Rad Josého San Martína a Kennedyho kríž, Argentína
• 2001 Reťaz Radu za zásluhy v Čile, Čile
• 2001 Veľký kríž za zásluhy štátu Tocantis, Veľká reťaz Radu Južného kríža, Medaila k 150. výročiu založenia Joinville, Brazília
• 2001 Veľrad kráľa Tomislava so stuhou a hviezdou, Chorvátska republika
• 2001 Mimoriadny stupeň Veľkokríža za zásluhy, Spolková republika Nemecko
• 2001 Čestný doktorát Diplomatickej akadémie Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie, Ruská federácia
• 2002 Rad Serafína mu odovzdal švédsky kráľ Carl XVI. Gustaf, Švédsko
• 2002 Biely orol I. triedy, Čestný doktorát Banícko – hutníckej akadémie v Krakove, Poľská republika
• 2002 Pamätná plaketa Slovenskej akadémie vied
• 2002 Vyznamenanie Rytier Veľkého Kríža vyznamenaný Veľkou Stuhou mu odovzdal prezident Talianskej republiky
• 2003 Veľká reťaz princa D. Henriqueho, vyznamenanie Portugalskej republiky
• 2003 Veľký kríž Maďarskej republiky za zásluhy s reťazou, Maďarsko
• 2004 Rad kniežaťa Jaroslava Múdreho I. triedy, Ukrajina
• 2017 Medzinárodná cena Egona Erwina Kischa (Klub autorov literatúry faktu) za celoživotné literárne dielo, Letohrad, Česká republika
• 2024 – získal hlavnú cenu na 33. ročníku udeľovania medzinárodných cien Egona Erwina Kischa za literatúru faktu v českom meste Letohrad. za dve svoje knihy – Talianske umenie II. (Otázky a odpovede) a Brazília (Expedícia Schuster IV.).