Michal Kováč – prvý prezident Slovenskej republiky

Ing. Michal Kováč, CSc.  sa narodil 3. augusta 1930 v bývalom Československu v obci Ľubiša v okrese Humenné. Bol slovenský bankár a politik. V rokoch 1993 až 1998 bol prvým prezidentom Slovenskej republiky. Skonal 5. októbra 2016 v Bratislave.

Po skončení Strednej ekonomickej školy v Humennom Kováč v roku 1954 úspešne ukončil vysokoškolské štúdium na vtedajšej Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, kde zostal pôsobiť ako odborný asistent a externý pedagóg. Po ukončení školy pracoval v Oblastnom ústave Štátnej banky Československej (ŠBČS).

Dva roky pôsobil ako bankový expert na komunistickej Kube, kde prednášal v bankovej škole (1965 – 1966), a napokon v roku 1967 získal miesto námestníka šéfa pobočky Živnostenskej banky v Londýne vo Veľkej Británii.

Do roku 1967 tiež krátko pracoval na Katedre financií a úveru VŠE ako externý učiteľ.

V sektore bankovníctva pôsobil až do roku 1989: Od roku 1978 až do decembra 1989 pracoval na úväzok ako vedecko-výskumný pracovník vo Výskumnom ústave pre financie a úver, neskôr v Ústrednom ústave národohospodárskeho výskumu. Venoval sa problémom menovej politiky a bankovej činnosti.

V roku 1987 tiež pôsobil aj ako externý prednášateľ v odbore ekonomiky a financovania na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej pre odbor ekonomiky a financovania, uvádza sa v jeho životopise.

Kováč bol ženatý a s manželkou Emíliou mal dve deti – synov Juraja a Michala.

Pôsobenie v politike

Kováč bol od roku 1948 do roku 1970 členom Komunistickej strany Československa, do strany vstúpil už ako 18-ročný. V rámci čistiek po augustovej okupácii Československa v roku 1970 ho zo strany vylúčili.

V roku 1969, po okupácii Československa a potlačení Pražskej jari, ho odvolali z Londýna a v roku 1970 vylúčili z KSČ a preložili za radového bankového úradníka do ŠBČS, pobočky Bratislava-mesto.

Po revolúcii v decembri 1989 sa stal ministrom financií Slovenskej republiky vo vláde národného porozumenia.

Po novembri 1989 sa Michal Kováč angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN). V tom istom roku bol poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia (FZ ČSFR) za VPN. Po parlamentných voľbách v roku 1992 bol členom Predsedníctva FZ ČSFR, neskôr ho zvolili za jeho predsedu. V tejto funkcii pôsobil do zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR).

V rokoch 1989 až 1991 bol ministrom financií, cien a miezd.

V rokoch 1991 – 1993 bol členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a jeho podpredsedom pre ekonomickú oblasť. V roku 1992 bol do snemovne opätovne zvolený za stranu HZDS a stal sa predsedom snemovne.

Prezident Slovenskej republiky

Po vzniku Slovenskej republiky ako samostatného štátu Kováč kandidoval na post prezidenta, v tom období sa však ešte nekonali prezidentské voľby, ako ich poznáme dnes. Voľbe prezidenta predchádzali tzv. „primárky“ v najsilnejšej parlamentnej strane Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Potenciálnymi kandidátmi hnutia boli Roman Kováč a Michal Kováč. Hlavným kandidátom hnutia sa nakoniec stal Roman Kováč, starší Michal Kováč bol náhradníkom.

Koncom januára roku 1993 sa konali dve skrutíniá (volebné kolo hlasovania) voľby prezidenta v NR SR. V prvom si vtedajší poslanci vyberali zo štyroch kandidátov. Za HZDS kandidoval Roman Kováč, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) postavilo Antona Neuwirtha, Strana demokratickej ľavice (SDĽ) nominovala Milana Ftáčnika a Slovenská národná strana (SNS) Jozefa Prokeša. Ani jeden však nezískal potrebných 90 hlasov poslancov.

Následne poslanci vyberali už len z dvoch najúspešnejších kandidátov z predchádzajúceho skrutínia – Roman Kováč ani Milan Ftáčnik však opäť nezískali ústavnú väčšinu 90 hlasov. HZDS tak do druhého kola volieb nominovala svojho náhradníka – Michala Kováča.

Vo voľbách, ktoré sa konali 15. februára 1993 nemal protikandidáta. Za jeho zvolenie hlasovalo 106 zo 148 prítomných poslancov, proti ich bolo 19 a 20 sa zdržali hlasovania. Zvyšní nehlasovali a jeden hlas bol neplatný.

Michala Kováča do funkcie inaugurovali 2. marca 1993 a jeho funkčné obdobie trvalo do 2. marca 1998, kedy odovzdal právomoci vtedajšej vláde, ktorú viedol Vladimír Mečiar. Len rok po nástupe do funkcie Kováč predniesol v Národnej rade SR správu o stave spoločnosti, v ktorej kritizoval spôsob vládnutia Mečiara, čo nakoniec viedlo k predčasným voľbám.

O znovuzvolenie sa Kováč pokúšal opäť v roku 1999. Kandidatúry sa však v predvolebnej kampani vzdal. Do prezidentského kresla zasadol Rudolf Schuster, ktorého životopis Vám prinesieme už čoskoro.

Kauza „zavlečenie prezidentovho syna“

Kauza únosu prezidentovho syna poznamenala slovenskú politickú scénu na ďalšie desaťročia, píše portál STVR.

Dňa 31. augusta 1995 zablokovali dve autá auto Michala Kováča ml. neďaleko Svätého Jura. Vystúpila z nich skupina mužov a Kováča vyzvali, aby si presadol do ich auta. Keď odmietol, nasadili mu putá a proti jeho vôli ho previezli do Rakúska. Nechali ho v zamknutom kufri Mercedesu pred policajnou stanicou v Hainburgu. Syn Michala Kováča bol totiž hľadaný v Nemecku pre trestnú činnosť. Mal sa dopustiť podvodu.

Anonym miestnych policajtov informoval, že majú pred stanicou hľadaného Slováka. Vzhľadom na to, že na prezidentovho syna bol v tom čase vydaný medzinárodný zatykač (zatykač na Kováča ml. vydal Interpol v súvislosti s kauzou Technopol), rakúska polícia ho po pobyte v nemocnici zatkla a previezla do Viedne.

Prezident Michal Kováč požiadal vládu, aby vydala žiadosť na vydanie jeho syna z Rakúska, avšak neúspešne. Vtedajší premiér Vladimír Mečiar tvrdil, že Slovensko nemá relevantné dôkazy o únose.

Viacerých vyšetrovateľov tohto prípadu odvolali, a to aj napriek dôkazom, ktoré s únosom spájali vtedajšie vedenie Slovenskej informačnej služby (SIS). Vyšetrovanie jeho únosu, ktorý Mečiar označil za „samoúnos“, sa pre nedostatok dôkazov pozastavilo.

Na Slovensko sa prezidentov syn vrátil vo februári 1996.

Vyšetrovaniu dlhé roky bránili amnestie, ktoré na skutok vydal v roku 1998 premiér Mečiar ako zastupujúci prezident. Mečiarove amnestie poslanci NR SR zrušili až s pomocou Smeru až 5. apríla 2017. Dodnes nie je vyriešené, či toto zrušenie amnestií je právoplatné.

Ocenenia

Spomeňme, že Michal Kováč bol spoluzakladateľom Nadácie Michala Kováča a venoval sa aj práci v Nadácii Václava Havla. Bol čestným predsedom Centra pre európsku politiku a čestným členom Hospodárskeho klubu.

Bol držiteľom niekoľkých ocenení a vyznamenaní doma i v zahraničí:

• V roku 1994 mu v USA bola udelená Cena Inštitútu pre štúdie Východ-Západ za mimoriadny prínos k medzinárodnému porozumeniu.
• Rovnako v roku 1994 mu bol počas oficiálnej návštevy udelený Poľska Veľký kríž za zásluhy o Poľskú republiku.
• V roku 1995 získal Cenu Americkej advokátskej komory – Právnej iniciatívy pre strednú a východnú Európu – za mimoriadny prínos k budovaniu právneho štátu, ako aj Cenu Lions Clubu.
• Na základe práva vyplývajúceho z Ústavy SR boli prezidentovi Kováčovi v roku 1995 prepožičané štátne vyznamenania: Rad Bieleho dvojkríža, Rad Ľudovíta Štúra, Kríž Milana Rastislava Štefánika, Rad Andreja Hlinku a Pribinov kríž.
• V roku 1997 získal najvyššie poľské vyznamenanie Rad Bieleho orla, ktoré mu odovzdal prezident Poľskej republiky Aleksander Kwaśniewsky.
• V tom istom roku (1997) mu  veľmajster Zvrchovaného rádu Maltézskych rytierov Andrew Bertie udelil vysoké vyznamenanie „Maltézsky kolár za zásluhy“.
• Prezident Bulharskej republiky Petar Stojanov mu rovnako v roku 1997 udelil ocenenie „Orden Stará planina so šerpou“.
• V roku 2000 mu prezident Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
• V decembri 2014 mu jeho alma mater udelila čestný vedecký titul Doctor honoris causa.
• V roku 2023 mu prezidentka Zuzana Čaputová udelila in memoriam štátne vyznamenanie Rad Andreja Hlinku I. triedy za mimoriadne zásluhy o vznik SR, Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy za mimoriadne zásluhy o obranu SR a Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj SR.

Úmrtie

Kováč bol ženatý a s manželkou Emíliou mal dve deti – synov Juraja a Michala.

Michal Kováč zomrel 5. októbra 2016 o 19.50 h vo veku 86 rokov v Nemocnici svätého Michala v Bratislave na zlyhanie srdca, píše portál SME. V nemocnici bol hospitalizovaný niekoľko dní, postupne mu začali zlyhávať orgány.

Dodajme, že exprezidenta museli pre zdravotné problémy v priebehu niekoľkých mesiacov hospitalizovať viackrát, roky ho trápila aj Parkinsonova choroba.

Štátny pohreb Michala Kováča sa konal 13. októbra 2016, kedy bol vyhlásený aj štátny smútok.