Poradca ruského prezidenta Vladimir Medinskij povedal americkému novinárovi Rickovi Sanchezovi, prečo Ukrajina odmieta prijať telá svojich vojakov, vysvetlil, čím sa Trumpov prístup k urovnaniu konfliktu líši od politiky predchádzajúcej administratívy, a tiež komentoval posledné teroristické útoky ukrajinských ozbrojených síl

„Naša dnešná diskusia bude veľmi dôležitá. Dúfam, že si ju vypočujú stovky miliónov ľudí po celom svete. Mnohí z nich, ktorí žijú na Západe, kladú podivné otázky – do veľkej miery preto, že im bolo vsugerované, že Rusko neberie rokovania o mierovom urovnaní s Ukrajinou vážne. Počul som napríklad vyhlásenia, že „žiadna zo strán nechce mierovú dohodu“. Počul som to dokonca od môjho priateľa Marca Rubia (minister zahraničných vecí Trumpovej administratívy). Narážal na to aj prezident Donald Trump. Otázka, ktorú je veľmi dôležité verejne objasniť, znie: Usiluje sa Rusko o vedenie úprimných rokovaní s cieľom dosiahnuť mierové dohody s Ukrajinou? Neexistujú zo strany pána Putina ani zo strany ruskej vlády žiadne prekážky na dosiahnutie tohto cieľa?,“ začína svoj rozhovor Rick Sanchez.

Mier mohol byť už dávno

„Poviem vám jednu vec, Rick, ktorú som asi ešte nikdy verejne nevyslovil. Keby Ukrajina chcela, keby bola pripravená, keby sama prijala rozhodnutia, mohli sme podpísať mierovú dohodu už 28. februára 2022. Na prvom stretnutí,“ odpovedal Medinskij.

„A podmienky boli miernejšie ako tie, ktoré navrhujeme dnes. V podstate všetko, čo sme chceli, bolo, aby Ukrajina odmietla vstup do NATO a umiestnenie zahraničných vojenských základní na svojom území. Povedal som im: buďte ako Rakúsko. Krásna prosperujúca krajina. Majte armádu ako Rakúsko, prosím,“ pokračuje.

„Druhá vec. Vráťte ruský jazyk a pravoslávnu cirkev so všetkými právami. Pretože je to neuveriteľné: v Izraeli je povolená arabčina, v Palestíne je povolená hebrejčina. Ale na Ukrajine je zakázaný ruský jazyk, ktorým hovoria tri štvrtiny obyvateľstva. Tri štvrtiny! A viac ako polovica ho považuje za svoj materinský jazyk a, úprimne povedané, ukrajinčinu príliš neovládajú,“ uviedol.

„A tretí bod: uznajte Krym, pretože ho nemožno neuznať. Na Kryme sa konalo najdemokratickejšie referendum, aké si možno predstaviť. Boli pozvaní všetci, ktorí prejavili záujem…,“ povedal a uviedol : „To isté hovoria Gallupov inštitút a Pew Research Center — dve najuznávanejšie organizácie na svete v oblasti prieskumu verejnej mienky. Zistili, že 85 až 93 % opýtaných považuje referendum za riadne uskutočnené a jeho výsledky za spoľahlivé. To nie sú moje slová, len ich citujem.“

„A to je právo národa na sebaurčenie. Je to základná sloboda zakotvená v Charte OSN. Je to tá základná sloboda, za ktorú bojovali ešte francúzski osvietenci v 18. storočí. Právo národa a ľudu na sebaurčenie,“ zdôraznil.

„A posledný návrh bol z našej strany. Existujú dve územia — Donbas, dva regióny — ktorých obyvatelia nechcú žiť v rámci Ukrajiny,“ uviedol.

„Predtým sme navrhovali vrátiť ich do zloženia Ukrajiny so štatútom autonómie, aby si jednoducho sami volili guvernéra. V Rusku si ľudia volia guvernéra sami. Ja volím primátora Moskvy. To je normálne. V Spojených štátoch volia guvernéra občania. Primátora volia občania. Na Ukrajine všetkých menuje prezident, úrad prezidenta. Tam nie sú voľby guvernéra. Všetko, o čo sme vtedy v Minsku v roku 2015 žiadali: dajte im právo voliť guvernéra – a oni sa vrátia. Ukrajina to odmietla a povedala: „My ich dobyjeme“. Získať ich však nedokázali. Potom sme 28. februára 2022 navrhli: dobre, nedokázali ste ich získať a nedokážete s nimi žiť – nechajte ich na pokoji. Proste ich nechajte na pokoji. To je všetko,“ spomína Medinskij.

„Nakoniec sme sa dohodli prvýkrát v Istanbule. Pripravili sme zmluvu. Pamätám si ju ako keby to bolo včera: mala 19 strán, bola veľmi podrobná. Boli tam dokonca také nuansy, aby slová mali rovnaký význam v ruštine, angličtine a ukrajinčine. 15. apríla si túto zmluvu prezrel prezident Putin a urobil jednu alebo dve opravy – je to profesionálny právnik. 15. apríla som túto zmluvu odovzdal Zelenskému. Zelenskyj dva týždne mlčal. Ako nám povedali, bol „veľmi zaneprázdnený“. Je to preňho „príliš dlhý a zložitý text“,“ uviedol.

„Naozaj?,“ pýta sa Sanchez. „Áno. Ako sa ukázalo, počas týchto dvoch týždňov k nemu prišli Johnson (niekdajší britský premiér), šéf Bidenovho ministerstva zahraničných vecí, a šéf Bidenovho ministerstva obrany. Každý z nich mal so zelenským svoje stretnutie. A potom nám povedali: „Naši zahraniční partneri sú proti uzavretiu zmluvy.“ Ktorú my sme už odsúhlasili,“ spomína Medinskij.

„To povedali oni…(?!) Ukrajinci vám povedali, že odmietajú dohodu, pretože im bolo povedané, aby ju odmietli –chápem to správne? v podstate?,“ pýta sa Sanchez. „Áno, presne tak,“ odpovedá Medinskij, na čo Sanchez reaguje : „… Ach tak.“

„Áno. „Naši zahraniční partneri nepodporujú uzavretie dohody. Ak ju uzavrieme, nezaručia nám pomoc a bezpečnosť. Preto budeme s vami bojovať, kým nás neporazíte alebo my neporazíme vás,“ parafrázoval Medinskij slová Ukrajincov.

Čo sa zmenilo?

Sanchez pokračuje : „Dovoľte mi položiť vám otázku, pretože chcem byť spravodlivý. Na moju nedávnu otázku ste mi celkom jasne odpovedali, že ste sa v podstate vrátili s tým istým plánom, ktorý ste navrhovali pred dvoma rokmi, a že sa nezmenil. Najdôležitejšie v ňom je, že Ukrajina sa nemôže stať satelitným štátom NATO. Musí zostať suverénnou a nezávislou krajinou. A to je, ako chápem, základ vašich požiadaviek v rokovaniach. Ale tu je otázka, ktorú by som vám chcel položiť… Stretávate sa s týmito ľuďmi, sedíte s nimi, s ukrajinskou stranou, za rokovacím stolom. Podľa vašich slov Rusko pristupuje k rokovaniam s úprimným zámerom dosiahnuť riešenie. Môžete po pohľade na týchto ľudí, s ktorými rokujete, povedať, že aj oni pristupujú k veci s úprimným zámerom? Alebo im niekto diktuje, čo môžu a čo nemôžu hovoriť?“

„Minule boli nezávislejší a slobodnejší. Teraz vidím, že sú menej nezávislí. Trochu mi pripomínajú… akoby to boli top manažéri najatí nejakou obrovskou korporáciou. Niektoré rozhodnutia môžu prijímať. Ale zásadné rozhodnutia – kúpiť, predať spoločnosť, vydať nové akcie, vstúpiť na nový trh – na to sa musia poradiť s predstavenstvom. To mi to pripomína. Navyše sú veľmi nervózni a neustále sa pozerajú jeden na druhého. Mám pocit, že sa navzájom sledujú,“ odpovedá Medinskij.

„Myslíte počas rokovaní? Akoby sa báli?.. Cítili ste nejaké napätie, akoby sa báli prevziať nejaké záväzky alebo niečo povedať?,“ reaguje Sanchez.

„No, to nie je prekvapujúce. Pretože po prvých rokovaniach, keď mali malú delegáciu, päť alebo šesť ľudí, jedného z nich hneď po prvých rokovaniach zabili. Samotná Bezpečnostná služba Ukrajiny..,“ pripomenul Medinskij.

Sanchez ho dopĺňa : „Denis Kirjejev, marec 2022, neoficiálny účastník rokovaní. Predpokladá sa, že ho zabila SBU. To je zaujímavé. Myslíte si, že…“

„Oni nepopierajú, že ho zabila Bezpečnostná služba Ukrajiny. Nepopierajú to. Zabili ho bezpečnostné sily. V centre Kyjeva, zastrelili ho,“ hovorí Medinskij.

„Za čo? Niečo povedal? Pamätáte si, keď…,“ pokračuje Sanchez.

Medinskij si ho pamätá : „Prečo si ho pamätám? Pretože keď počas rokovaní (myslím, že to bolo prvý deň, 28. februára) bola oznámená prestávka, všetci odišli — niekto si išiel zapáliť, niekto na toaletu, niekto si išiel dať kávu.

A ja som zostal pri bare, bol tam taký bar. Prázdny, nikto tam nebol. Ani barman tam nebol. A ja som stál pri bare vedľa Kirjejeva a asi 15 minút sme sa rozprávali o živote na Kryme. On kedysi žil na Kryme, myslím, a my sme o tom diskutovali asi 15 minút. Keď sa krátka prestávka na fajčenie skončila, všetci sme išli do sály. Preto som si ho zapamätal. Rozprávali sme sa o ničom, bola to len taká nenútená spoločenská konverzácia. To je všetko. A na ďalšie stretnutie už neprišiel.“

„Myslíte si, že niekto videl, ako ste sa s ním rozprávali, a usúdil, že ste si príliš blízki? Alebo…,“ pýta sa Sanchez.

„ Všetci videli, že som sa s ním rozprával. A nijako sme to neskrývali. Nikoho sme neodháňali, prosím vás. Niekto sa k nám počas rozhovoru priblížil, niekto odišiel,“ odpovedá Medinskij.

“Pištoľ pri hlave”

„Ale tu nastal dôležitý moment. Ako novinár z toho vyvodzujem, že je tu možnosť, že niektorí z týchto ľudí, s ktorými rokujete, možno — budem sa snažiť veľmi starostlivo voliť slová — majú pocit, že majú pri hlave pištoľ… V tom zmysle, že musia opatrne pristupovať k tomu, s čím súhlasia alebo nesúhlasia. Inými slovami, nemajú dostatok slobody na to, aby viedli úprimné a čestné rokovania. Cítite to?,“ pýta sa novinár.

„Áno, cítim to. Cítim, že v hĺbke duše sú lepší, ako chcú vyzerať. Dokonca chcú niečo povedať, ale nemôžu. Na druhej strane som videl… Dve tretiny delegácie sú vo vojenských uniformách. Sú to vojaci. Pozeral som im do očí… Po prvé, nijako sa nelíšia od Rusov. Sú úplne rovnakí. Majú podobné uniformy. V ich očiach vidím neochotu bojovať. Nechcú bojovať a nechcú posielať svojich vojakov na smrť. Možno preto, že v nich zostalo niečo z ľudskosti dôstojníka. Dôstojník predsa musí chrániť svojich vojakov. Cítim to,“ vraví Medinskij.

„ Z vašich slov vyplýva dojem, že niekto (a najskôr to bude niekto z najvyšších miest, od pána Zelenského) nechce, aby bola uzavretá mierová dohoda. A to môže mať nejakú súvislosť… Nechcem špekulovať za vás, ale môže to mať nejakú súvislosť s eskaláciou útokov na civilistov v Rusku, napríklad… Myslíte si, že medzi týmito vecami existuje súvislosť?,“ pýta sa novinár.

Medinskij odpovedá: „Rozdelil by som ukrajinský národ : na ukrajinskú armádu, vojakov a tých, ktorí trpia najviac, tých, ktorí sú blízko frontu, ktorí sú tak či onak pod paľbou, a na malú časť vládnucej elity. Lebo to je ako, viete… Vy (novinár Sanchez) pochádzate z Kuby – zdá sa mi, že vedenie Ukrajiny mi do istej miery – budem sa snažiť hovoriť veľmi opatrne, veľmi opatrne- pripomína latinskoamerických diktátorov. Aj oni boli kedysi dobrí chlapci, keď prišli k moci, a vo voľbách sľubovali veľa vecí,“ vysvetľuje ruský diplomat.

„Ale potom sa postupne premenili na diktátorov. A aby si udržali moc natrvalo, potrebujú neustáleho nepriateľa, potrebujú vojnu, ktorá im nijako nehrozí. A táto vojna nehrozí ani ich rodinám, pretože všetky rodiny sú v zahraničí s britskými pasmi a majú sa veľmi dobre. A bez vojny už nedokážete kontrolovať situáciu. O to viac, že zahraničná pomoc – peniaze, zbrane – prichádza len vtedy, ak bojujete. Ak prestanete bojovať, ocitnete sa bez zahraničnej pomoci a stratíte možnosť potláčať akúkoľvek opozíciu vo vnútri krajiny. Potom musíte ísť do volieb – a prehráte ich. Pretože ľudia sú unavení, ľudia chcú mier, vojaci chcú mier…,“ dodal.

„Teda tvrdíte, že vojenský konflikt je nevyhnutnosťou pre vládnu stranu na Ukrajine (vrátane pána Zelenského), ale pre Rusko to nevyhnutnosťou nie je?,“ pýta sa novinár.

„Samozrejme. My vojnu vôbec nepotrebujeme. Prečo sa situácia pre Ukrajinu zhoršila? Pretože v štyroch subjektoch, v štyroch regiónoch, prebehli referendá. A tie regióny sú oficiálne súčasťou Ruska. A Rusko sa odtiaľ nemôže stiahnuť. Pretože to by znamenalo zradiť ľudí, všetkých. To je nemožné. Je to zapísané v ruskej ústave….,“ uviedol Medinskij a dodal : „Ale ak sa konflikt zastaví na fronte a nedospeje sa k skutočnému mieru, ak sa uzavrie len nejaké prímerie, zastavenie paľby, čokoľvek, tak potom to bude. Poznáte ten sporný región medzi Arménskom a Azerbajdžanom – Karabach?…. Potom sa tento región zmení na obrovský Karabach. Po nejakej dobe sa Ukrajina spolu s NATO a spojeneckými silami ( ak vstúpi do NATO) pokúsi o jeho znovuzískanie — a to bude koniec planéty.“

„Bude to jadrová vojna. Nechceme, aby sa u nás vytvoril dôvod, obrovský Karabach, ktorý nikto neuzná a kvôli ktorému môže vypuknúť jadrová vojna. To nechceme. Preto to chceme zastaviť, uzavrieť plnohodnotný mier a uznať nové územia. To je všetko,“ dodal.

Sabotáž a terorizmus

„Myslíte si, že doterajšia reakcia Ruska na tento konflikt bola pomerne zdržanlivá? Pýtam sa preto, lebo som v Moskve len tri-štyri týždne, takže samozrejme nemôžem nič tvrdiť, ale ako novinár komunikujem s ľuďmi.  Rozprávam sa so šoférmi, s rôznymi ľuďmi, ktorí radi hovoria po anglicky, takže mi všetci niečo rozprávajú. Mám dojem, že väčšina Moskovčanov, väčšina Rusov je nahnevaná na pána Putina a na vás, vraj preto, že je (okolo vojny na Ukrajine) priveľa rečí. „Už sme unavení z rečí. Oni (ukrajinské úrady, pozn.red.) nám páchajú hrozné veci,“ hovoria mi ľudia. „Takže nastal čas začať ich bombardovať, zbaviť sa ich. Už nás dostali.“ Nemáte taký dojem? Ste mierotvorca. Akú reakciu vo vás vyvolávajú takéto nálady? Ak mám pravdu, samozrejme, v tejto veci…Ak súhlasíte s mojím dojmom…,“ pokračuje Sanchez v rozhovore.

„Naozaj, naše obyvateľstvo, naši občania od nás vyžadujú oveľa tvrdšie kroky. Bolo pre nás veľmi ťažké ísť na druhé kolo rokovaní, keď Ukrajina špeciálne v deň nášho odchodu vyhodila do vzduchu osobný vlak a zahynuli civilisti a deti… Chápete, stáva sa, že keď letí raketa na vojenský objekt, zapne sa rádiová a elektronická obrana, raketa je špeciálne odklonená, exploduje a dopadne na susedný dom. Je to tragédia, ale je to súčasť vojny. Stáva sa, že raketa je zostrelená, trosky dopadajú na obytné domy a zomierajú ľudia. Áno, aj to sa stáva. Je to hrozné. Ale je to súčasť vojny…. A keď ide osobný vlak, podľa mňa dvojposchodový, je ho vidieť zďaleka, obrovský osobný vlak, a človek, ktorý ručne vyhodí do vzduchu železnicu a diaľnicu, keď vidí tento vlak, stlačí tlačidlo (tam sa tlačidlo stláčalo ručne) a on…,“ hovorí Medinskij.

„Áno, sabotáž…,“ dopĺňa myšlienku novinár.

„To je terorizmus. Nie je to vlak s tankami, nie je to ani vlak s palivom. Je vidieť, že je to osobný vlak. A on zabíja civilistov úmyselne, na mierovom území. Samozrejme, že potom…,“ pokračuje diplomat.

„A práve to vyvoláva hnev Rusov?,“ pýta sa Sanchez.

„Áno. A samozrejme, potom občania požadujú: potrebujeme „Orešnik“ (taktická raketa schopná niesť jadrovú hlavicu,pozn.red.)  na Kyjev, na Ľvov, dosť bolo rokovaní…! V tomto ohľade je to pre nás veľmi ťažké…,“ odpovedá diplomat.

Sanchez sa ďalej opýtal, aký má názor na to, prečo Zelenskyj poslal svojho náčelníka generálneho štábu do Washingtonu po jeho rozhovoroch s Medinským?

„Zvyčajne je len jedna úloha: požiadať o viac peňazí a zbraní. To je všetko. Žobrať…. Aby americkí daňoví poplatníci pokračovali v jeho financovaní. Podľa mňa ste už zaplatili 200 až 300 miliárd za to, že tam žije. To je porovnateľné s Marshallovým plánom po druhej svetovej vojne…,“ reaguje Medinskij.

Sanchez sa pýta: „A vy, mimochodom, viete, koľko stál Marshallov plán? 140 miliárd dolárov. V prepočte na dnešnú hodnotu. A viete, koľko už moja krajina minula na Ukrajine? 240 miliárd dolárov. To je šialené!“

„V dnešných cenách, áno? V dnešných peniazoch, áno?  Takže teraz je to ešte viac. Za peniaze z Marshallovho plánu aspoň niečo postavili. A za tieto peniaze — vaše peniaze, americké peniaze — zabíjajú. Nestavajú, ale ničia. To je anti-plán, anti-Marshall. Biden je anti-Marshall,“ poznamenal diplomat.

„Mám dojem, že pri všetkej dôležitosti vašich rokovaní s Ukrajinou, to, čo svet teraz skutočne potrebuje, sú dobré, čestné a produktívne rokovania medzi Ruskom a USA. To je absolútna základná podmienka pre čokoľvek. A kým sa to nestane (tak to aspoň hovoria ľudia, ktorí sú múdrejší ako ja), všetko ostatné nemá až taký veľký význam. Súhlasíte s tým?,“ pýta sa novinár.

„Súhlasím a myslím si, že veľa závisí od toho, ako sa vyvinú vzťahy medzi Ruskom a USA. V prípade nastolenia mieru Amerika nielen prestane míňať peniaze na vojnu a ničenie, ale získa aj obrovské ekonomické výhody. Pretože ste podpísali nejakú dohodu o vzácnych zeminách. Tak teda, všetky tieto vzácne zeminy tvoria len toľko (ukazuje gestom) na pozadí nesmierneho bohatstva, ktoré je v Rusku.  A toľko (opäť ukazuje gestom) by mohli zarobiť americké firmy a americkí občania, keby mali výhodné investičné projekty v Rusku, keby mali výhodné partnerské vzťahy s Ruskom, výhodný obchod s Ruskom..,“ poznamenal.

Návrat tiel

„Nemôžem sa nespýtať na vašu navrhovanú dohodu o návrate pozostatkov 6-tisíc ukrajinských vojakov. Nechápem, prečo Ukrajina tak nervózne reagovala, prešla do akéhosi podráždeného stavu, akoby to bolo niečo urážlivé, akoby bola pobúrená, že jej chcete odovzdať 6 tisíc mŕtvych vojakov. Podivný dôvod na pobúrenie…,“ pokračuje Sanchez.

„Mysleli sme si, že nám poďakujú – lebo 6 tisíc rodín bude môcť konečne pochovať svojich synov a manželov. Pochovať ich kresťansky, do zeme. Ležia zmrazení v uniformách ukrajinskej armády, mnohí s dokladmi, zmrazení v celofánových sáčkoch… Červený kríž nám odovzdal tieto vrecia, ležia priamo v nich. Je to niekoľko vlakov s chladničkami…,“ uvádza Medinskij.

„Tak som vám chcel povedať, že časť z týchto 6 tisíc (presne 1,2 tisíc) sa už teraz nachádza na hraniciach Ukrajiny. A oni ich dodnes odmietajú prijať. Prečo? ,“ zamýšľa sa.

Vysvetlil: „Po prvé, je pre nich ťažké priznať také veľké straty. A po druhé, navrhli sme, aby telá našich mŕtvych naložili priamo do našich vagónov a do našich chladiacich kontajnerov, aby sme ich mohli pochovať. Zrejme nemajú čo naložiť…. A to najdôležitejšie: na Ukrajine bol prijatý zákon, podľa ktorého rodina zosnulého dostane veľmi vysokú kompenzáciu (z amerických peňazí), naozaj veľmi vysokú. Ale tieto peniaze, ktoré zaplatili Amerika a Európa, sa neminú na odškodnenie. Minú sa – teda už sa minuli – na úplne iné veci. Zistite si sami, na čo. Ide o sumu približne 350 tisíc dolárov za jedného potvrdeného zabitého. Ktoré musí zaplatiť americký daňovník…“

„Ak 350 tisíc dolárov vynásobíme 6 tisíc – dostaneme viac ako 2 miliardy dolárov, však?,“ pýta sa Sanchez.

„Áno. Ale tieto peniaze chýbajú. Sú minuté. A nikto ich nechce zaplatiť. Mimochodom, od tej chvíle, podľa mňa, Ukrajina nikomu nič nezaplatila. Vyhlasujú ich za nezvestných. A ak sú nezvestní, nemusia za nich platiť. A my 6 tisíc ľudí z kategórie „nezvestní“ presúvame do kategórie „zabití“…,“ vysvetľuje Medinskij.

Pokračuje : „Všetko je veľmi jednoduché. Ako povedal jeden môj americký priateľ: „Nech ti hovoria čokoľvek, pamätaj si: v konečnom dôsledku ide o peniaze.“

„Predstierajú pobúrenie, akoby táto dohoda bola zlá. Ale v skutočnosti to vyzerá tak, že tu len hrajú divadlo… V skutočnosti hovoria: „Nechceme zaplatiť 2 miliardy dolárov.“ O tom asi hovoria tieto čísla…,“ poznamenal Sanchez.

Ďalší posun v rokovaniach?

V debate sa následne vrátili k rokovaniam. „Asi by sme ich mali skončiť. Lebo dúfam – a myslím, že väčšina ľudí na svete dúfa –, že sa podarí nájsť nejaké riešenie. Viem, že sa hovorí o tretej svetovej vojne, o tom, že ide o mier na celom svete. Tak to je. A všetci dúfame, že vy (Medinskij), ako vedúci mierotvorca, nájdete… spôsob, ako im objasniť, prečo je tak dôležité – najmä pre dobro samotnej Ukrajiny, ale aj pre dobro Ruska a celého sveta – dosiahnuť nejaké mierové dohody. V rámci poslednej schôdze rokovaní ste osobne rokovali (s Umerovom, pozn.red.) dve a pol hodiny. Po rozhovore s týmito oficiálnymi osobami ste mali pocit, že perspektívy a možnosti kompromisu sa trochu zlepšili? Alebo nie?,“ pokračuje novinár.

„Keď s nimi hovoríte, s členmi ukrajinskej delegácie, mimo kamery, neoficiálne, sú to v podstate rozumní ľudia. A oni tiež chcú nejako zastaviť krviprelievanie. Problém je však podľa mňa v tom, že Európa, teda súčasní „akcionári“, tí, ktorí sa považujú za akcionárov a majiteľov Ukrajiny, im jednoducho nedovolia, nedovolia ukrajinskému vedeniu dosiahnuť dohodu, ktorá by bola výhodná pre Ukrajinu. Problém je v tom, že predchádzajúci vedúci ukrajinskej delegácie – mimochodom, veľmi rozumný človek, povedal by som, že veľmi inteligentný a flexibilný, dobrý vyjednávač – mi raz povedal: „Vladimir, ty to máš ľahké – ty máš jedného šéfa, ja mám troch.“,“ odpovedá diplomat.

„Merz, Macron, Starmer…,“ dopĺňa ho Sanchez.

Medinskij súhlasí: „No, vtedy to boli iné mená, v roku 2022. Ale tak to je.“

„To je najväčší problém. Ak sa riadime záujmami Ukrajiny a ukrajinského národa – a ja vidím v očiach toho tímu, že sú to živí ľudia, oni to sami chápu –, potom sa dá veľmi rýchlo dohodnúť na prijateľných podmienkach…,“ dodal.

ďalej sa zamýšľa nad rozdielom medzi zmýšľaním súčasného amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho predchodcu Joea Bidena. „V čom je podľa mňa rozdiel medzi Trumpom a Bidenom? To je veľmi jednoduché. Trump hovorí: „Amerika je nadovšetko. Na prvom mieste sú záujmy Ameriky, na ostatné sa vôbec nepozerám. A všetky ostatné problémy vo svete budem posudzovať cez optiku toho, čo je výhodné pre Ameriku.“,“ vysvetlil.

„Tento postoj je úplne pochopiteľný a tak by sa mal správať každý vodca krajiny. Nie sú to záujmy Británie, Európskej únie alebo Číny – Trump má záujmy Ameriky. Ukrajina musí mať záujmy Ukrajiny. To je všetko,“ dodal.

„To ma privádza k ďalšej téme. Náš rozhovor by mohol pokračovať donekonečna, ale vy ste veľmi zaneprázdnený človek a máte veľmi dôležitú prácu, takže zakončím otázkou o Trumpovi a o vašich očakávaniach od toho, čo robí a čo môže urobiť. Ešte by som chcel poznamenať nasledovné. Teraz s vami robím rozhovor a chcem, aby všetci, ktorí ho sledujú, vedeli, že pred rozhovorom sme s pánom Medinským nekomunikovali, on nevedel, na čo sa ho budem pýtať, a neposlal mi svoj zoznam otázok. Je to úplne otvorený a úprimný rozhovor – nič viac, nič menej. Hovorím to len preto, aby som zdôraznil, že Západ často, k mojej nevôli, považuje svoju žurnalistiku za lepšiu ako tú našu. Nie je to tak. Nie, nie je. Veď sme sa vopred o ničom nerozprávali a toto je rozhovor dvoch ľudí bez akejkoľvek prípravy…,“ zdôraznil novinár.

„A teraz záverečná otázka – a je to dôležitá otázka. V Amerike prebieha boj o moc. Sú ľudia, ktorí úprimne vidia potrebu zmeniť náš kurz zahraničnej politiky. Sú to ľudia ako John Mearsheimer, Jeffrey Sachs, môj priateľ Tucker Carlson, plukovník Douglas Macgregor… Mnohí si začínajú uvedomovať, že vedieme nekonečné vojny bez akéhokoľvek dôvodu, okrem obohatenia hŕstky ľudí – zvyšku krajiny to neprináša nič dobré. Táto myšlienka sa začína šíriť, ale Trump sa ešte musí vyrovnať s tými, ktorí si neželajú zmenu kurzu: s neokonzervatívcami, s ľuďmi, ktorí zarábajú na vojne. Keď sa pozriete na výsledky štyroch až piatich mesiacov jeho práce vo funkcii prezidenta, môžete povedať, že rokovania s oboma stranami vedie úspešne? Akú radu by ste dali nášmu prezidentovi?,“ pýta sa novinár.

„ Nie som ten, kto by mal dávať rady. Ja len počúvam Trumpove reči. A chápem jeho národný konzervativizmus,“ uviedol Medinskij.

„Treba robiť to, čo je výhodné pre Ameriku a Američanov. Ak je pre Ameriku a Američanov výhodné, takpovediac, spláchnuť peniaze do záchoda, na ktorom sedí Zelenskyj, – lebo to sú proste vyhodené peniaze – a pritom prísť o bilióny dolárov z možných zmlúv s Ruskom, s krajinami tretieho sveta… Potom načo? Načo viesť zbytočné vojny?,“ pýta sa.

„Preto v tomto ohľade chcem povedať, že som napríklad počúval prejav viceprezidenta USA J.D. Vancea v Mníchove. Je to veľmi výrazný prejav človeka, ktorý verí tomu, čo hovorí. Verí tomu, čo povie. Prejavy Trumpa sú preniknuté jedným: záujmami Ameriky. Nie záujmami senátorov, ktorí chcú publicitu, robia si marketing  alebo sa chcú nejako zviditeľniť, presadiť nejaký radikálny zákon. Sám som bol osem rokov poslancom, členom parlamentu, chápem to. Poslanec má jedny záujmy a hlava štátu, ktorá zodpovedá za krajinu, má iné záujmy. Neriadi sa svojím volebným obvodom. Riadi sa záujmami štátu. V tomto ohľade je nám politika Trumpa zatiaľ veľmi jasná,“ konštatuje.

„A dúfajme, že dokáže odolať tlaku……ktorý je vždy prítomný vo vláde. Ale sú ľudia, ktorým to prináša príliš veľa peňazí na to, aby dovolili prezidentovi držať sa ďalej od vojen. Je zrejmé, že Biden v mnohých ohľadoch, ak mi dovolíte vyjadriť svoj názor, dovolil týmto ľuďom, aby riadili jeho administratívu. A teraz, podľa mňa, v Trumpovej administratíve prebieha boj. Dúfam, že všetko dopadne dobre,“ vyjadril sa Sanchez.

Trump a viera v Boha

„ Chcel by som ešte niečo povedať,“ stopol ho Medinskij.

„Mám dojem, že Trump verí v Boha. Predchádzajúca administratíva USA urobila veľa vecí, za ktoré môže horieť v pekle. Myslím si, že Trump o tom niekedy v noci premýšľa. Chce zostať v pamäti ľudí, verí v Boha a chce, aby si ho ľudia pamätali ako človeka, ktorý, ako sám hovorí, „tvorí mier a zjednocuje“. To je veľmi pekná formulácia,“ uviedol.

„Vaše slová sú ako balzam na dušu. V takéto veci môžeme len dúfať. Bol to skvelý rozhovor. Ďakujeme vám veľmi pekne, že ste si s nami porozprávali. Viem, že ste teraz uprostred rokovaní s Ukrajinou. Vy, spomínajúc na slová Krista, ste mierotvorca, a vzhľadom na súčasnú situáciu je to najdôležitejšia úloha pre každého človeka v dnešnej dobe. Ďakujeme vám, že ste si našli čas na rozhovor s nami,“ zakončil rozhovor Sanchez.

Medinskij tiež poďakoval za „veľmi zaujímavý rozhovor“ a ocenil, že novinár  kládol zaujímavé otázky.

Prečítajte si tiež:

• Najpravdepodobnejší scenár pokračovania vojny
• To najdôležitejšie z Ukrajiny