RRZ varuje pred problémami, ktoré len tak nezmiznú

Za slabším výkonom podľa RRZ nestojí iba zhoršená geopolitická situácia či konflikt na Blízkom východe. Významným faktorom zostáva pokračujúca konsolidácia verejných financií, dôsledky obchodnej politiky Spojených štátov, problémy automobilového priemyslu aj postupné zhoršovanie konkurencieschopnosti slovenského hospodárstva. Výsledkom je, že ekonomický rast Slovenska už druhý rok po sebe nedosiahne ani jedno percento.

V aktuálnom roku bude výkon slovenskej ekonomiky podľa rady zodpovedať približne priemeru eurozóny, no zaostane za ostatnými krajinami Vyšehradskej štvorky. Mierne lepšie výsledky v ďalších rokoch by mali priniesť najmä postupný nábeh výroby v automobilke Volvo, vyššie čerpanie eurofondov ku koncu dekády a predpoklad, že vo volebnom roku neprídu ďalšie konsolidačné opatrenia.

Rozpočtová rada upozorňuje, že tretí konsolidačný balík vo výške 1,6 miliardy eur bude mať opäť výrazne protirastový charakter. Vyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce podľa prognózy obmedzí spotrebu domácností aj investičnú aktivitu firiem. Hoci energodotácie zmiernia rast cien približne o 1,4 percentuálneho bodu, domácnosti pocítia slabší rast disponibilných príjmov, pomalšie zvyšovanie reálnych miezd a drahšie pohonné látky.

Negatívny obraz dopĺňa aj vývoj priemyslu. Ten podľa RRZ oslabuje kombinácia geopolitickej neistoty, colnej politiky USA, dôsledkov predchádzajúcich konsolidačných balíkov či pretrvávajúcich problémov automobilového sektora. Situáciu zhoršujú aj slabšie exportné možnosti na trhoch USA a Číny. Istý priestor na zlepšenie však podľa rady vytvára očakávané oživenie európskych ekonomík, odklad zákazu spaľovacích motorov a systému ETS2, ako aj nové obchodné dohody Európskej únie.

Budúci rok by mal hospodárstvo podporiť predovšetkým rozbeh výroby v závode Volvo. Na druhej strane sa prejaví ukončenie Plánu obnovy a odolnosti a možné pretrvávanie dôsledkov konfliktu na Blízkom východe. Inflácia by podľa RRZ mala v roku 2027 dosiahnuť 2,7 percenta, pričom rast cien budú poháňať najmä potraviny a regulované ceny energií.

Rada zároveň predpokladá, že vo volebnom roku nepribudnú ďalšie konsolidačné opatrenia. V kombinácii so silnejším domácim dopytom, exportom a pokračujúcimi energodotáciami by tak ekonomika mohla vzrásť o 1,4 percenta. Spotrebu domácností má podporiť aj rast reálnych miezd na úrovni 2,2 percenta, ktorý zohľadňuje aj očakávané zvyšovanie platov vo verejnom sektore.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť varuje, konsolidácia bude náročnejšia

V strednodobom horizonte však prognóza opäť počíta s pokračovaním ozdravovania verejných financií. V rokoch 2028 až 2030 by sa mala konsolidácia obnoviť s cieľom znížiť deficit verejných financií približne na tri percentá HDP do roku 2030. Práve tieto opatrenia budú podľa RRZ spolu s nepriaznivým demografickým vývojom brzdiť ekonomický rast, ktorý sa má pohybovať v rozmedzí 1,3 až 1,8 percenta ročne.

Slabší ekonomický výkon sa premietne aj na trh práce. RRZ očakáva postupné zhoršovanie situácie a nárast miery nezamestnanosti na 5,9 percenta. K horšiemu výhľadu prispeje úbytok pracovných miest vo verejnom sektore, riziko prepúšťania v súkromných firmách, pomalší rast miezd aj vyššie odvodové zaťaženie práce. Negatívny demografický vývoj by mal čiastočne kompenzovať príchod menej kvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín.

Rozpočtová rada upozorňuje aj na viaceré riziká. Medzi najvýznamnejšie patrí neistota okolo ďalšej konsolidácie verejných financií, pomalé čerpanie európskych fondov, pokračujúce problémy automobilového priemyslu či nepredvídateľný vývoj obchodnej politiky USA. Rizikom zostáva aj nestabilná situácia na Blízkom východe a pretrvávajúce hospodárske problémy Nemecka a Číny.

Na druhej strane prognóza pripúšťa aj priaznivejší scenár. Skoršie a trvalé ukončenie konfliktu na Blízkom východe by podľa RRZ mohlo zvýšiť rast slovenskej ekonomiky približne o 0,2 až 0,3 percentuálneho bodu ročne. Pomôcť by mohli aj vyššie obranné investície v Európe, fiškálny stimul v Nemecku či nové obchodné dohody Európskej únie s Indiou a krajinami Južnej Ameriky. Práve zníženie ciel by mohlo vytvoriť nové príležitosti pre slovenských exportérov, najmä v automobilovom a strojárskom priemysle.

RRZ zároveň posudzovala najnovšiu makroekonomickú prognózu Ministerstva financií SR, ktorá počíta s optimistickejším vývojom. Hoci rada hodnotí odhady ministerstva pre roky 2026 a 2027 ako realistické, upozorňuje, že od roku 2028 už vidí významné riziká. Dôvodom je najmä očakávaná potreba pokračovať v konsolidácii verejných financií aj po parlamentných voľbách, čo môže ekonomický rast opäť výrazne tlmiť.