Rodičia by mali po nástupe do školy podľa odborníčky sledovať správanie detí

„My napríklad odporúčame nepýtať sa také všeobecné otázky: ‚ako bolo?‘ Človek má vtedy tendenciu odpovedať iba dobre alebo zle. Skúsme sa skôr rozprávať o tom, čo ho v ten deň pobavilo alebo čo ho nahnevalo. Tak sa môžu skôr dozvedieť, či dieťa trápi učivo, vzťahy alebo samotná zmena prostredia,“ uviedla Knut.

Pomôcť podľa neho môže pravidelný čas spánku, pokojné ráno a dostatok času na oddych po škole. Pri dieťati, ktoré sa nového prostredia bojí, môže rodič vopred prejsť cestu do školy či sa s ním porozprávať o tom, ako bude prvý deň vyzerať. U prvákov sa môže osvedčiť aj malý talizman alebo papierik so srdiečkom či smajlíkom priložený k desiate.

Podľa odborníčky jedna prebdená noc pred veľkou písomkou alebo bolesť brucha ráno pred skúšaním ešte nemusia znamenať vážnejší problém. „Rodič by mal spozornieť najmä vtedy, keď sa podobné ťažkosti opakujú a začnú meniť bežné fungovanie dieťaťa,“ povedala Knut.

Môže ísť podľa nej o problémy so spánkom, bolesti brucha či hlavy, podráždenosť, obmedzenie kontaktu s kamarátmi alebo stratu záujmu o aktivity, ktoré ho dovtedy bavili. Varovným signálom je aj častejšie vyhýbanie sa škole či negatívne hodnotenie seba samého.

„Netreba pritom čakať na jeden konkrétny príznak. Dôležitá je zmena oproti tomu, ako dieťa fungovalo predtým, ako dlho trvá a či sa postupne zhoršuje,“ upozornila Knut.

Ako priblížila, podľa posledných dostupných slovenských údajov medzinárodnej štúdie Health Behaviour in School-aged Children (HBSC) sa pri školských povinnostiach cítilo dosť alebo veľmi pod tlakom približne 40 percent 13- a 15-ročných dievčat. Medzi výrazné zdroje stresu patrilo testovanie a skúšanie.

Ak dieťa hovorí, že nechce ísť do školy, rodič by podľa Knut nemal jeho slová ignorovať ani z nich hneď robiť záver. Mal by zistiť, či je dôvodom napríklad strach zo skúšania, problémy s učivom, vzťahy so spolužiakmi alebo pocit osamelosti.

„Ak sa strach opakuje, dieťa pravidelne odmieta ísť do školy alebo jeho ťažkosti silnejú, treba začať riešiť aj ich príčinu,“ uviedla Knut. Rodič sa môže podľa situácie obrátiť na triedneho učiteľa, školského psychológa alebo odborníka mimo školy. „Cieľom nie je odstrániť z jeho života každú stresujúcu situáciu, ale pomôcť mu nájsť spôsob, ako ju zvládnuť,“ dodala Knut.

Za dôležité považuje aj budovanie bezpečného a láskyplného vzťahu medzi rodičom a dieťaťom a vzdelávanie rodičov v oblasti duševného zdravia detí. Pripomenula tiež, že na Slovensku funguje Linka detskej istoty 116 111.