Ruská federácia (RF) bude uznávať Doneckú ľudovú republiku (DĽR) a Luhanskú ľudovú republiku (LĽR) v rámci hraníc, ktoré uznávajú ich ústavy. Oznámil to Leonid Kalašnikov, predseda výboru RF pre záležitosti Spoločenstva nezávislých štátov, euroázijskú integráciu a vzťahy s krajanmi.

A to môže byť pre budúcnosť trochu problém. Tieto dokumenty totiž chápu DĽR a LĽR tak, ako ich rozlohu stanovilo referendum z roku 2014 (jediné, ktoré tam prebehlo, obyvatelia v ňom vyjadrili vôľu opustiť Ukrajinu a vytvoriť nové, nezávislé štáty). Čiže ústavy DĽR a LĽR hovoria, že hranice DĽR a LĽR sú totožné s hranicami Doneckej oblasti (oblasť je ukrajinská samosprávna jednotka, čosi ako kraj na Slovensku) a Luhanskej oblasti, tak ako ich definuje administratívne členenie Ukrajiny.

Tieto dve oblasti sú takmer rovnako veľké a spolu zaberajú rozlohu viac ako 53 tisíc km2, z ktorých dnes kontrolujú DĽR a LĽR ani nie tretinu (o niečo viac ako 17 tisíc km2). „Teraz DĽR a LĽR zaberajú menšie územie, než tomu bolo počas referenda, ale veria, že ich štátnosť sa vzťahuje aj na toto územie,“ povedal Kalašnikov. A nejde len o územie, ale aj o obyvateľstvo: v „ukrajinskej“ časti Doneckej oblasti žije cca 1,5 milióna obyvateľov (vrátane polmiliónového mesta Mariupoľ) a v „ukrajinskej“ časti Luhanskej oblasti cca milión ľudí.

Čo s tým? Otázka teraz je, či sa DĽR a LĽR pokúsia silou (sami by to nedokázali, teda za pomoci ruskej armády) obsadiť celé územie Doneckej oblasti a Luhanskej oblasti. Ich predstavitelia neskrývajú odhodlanie zvyšok území získať. Zástupca LĽR v kontaktnej skupine uviedol, že pre obnovu „historických“ hraníc Luhanskej oblasti existujú „všetky dôvody“. Ako a kedy by sa malo odovzdanie uskutočniť, to povedané nebolo, ale je nad slnko jasnejšie, že toto ešte bude veľmi citlivá záležitosť.

Rusko sa k tejto otázke zatiaľ oficiálne nevyjadrilo – dá sa chápať, že v dnešnej vybudenej atmosfére, keď západní politici a médiá sú na pokraji infarktu, nechce prilievať olej do ohňa. Zatiaľ má Moskva veľmi mierne vyjadrenia aj k otázke, kedy – a či vôbec – pošle vojská do DĽR a LĽR. Momentálne je zjavnou prioritou RF situáciu upokojiť, toto kolo uzavrieť a konflikt utlmiť. Ale v ruskom vedení evidentne nie sú nejakí naivní optimisti: z ruského veľvyslanectva v Kyjeve sa valí hustý dym. Nie, to nekúria diplomati uhlím v dôsledku nefungujúceho plynu: pália sa depeše a dôverné materiály, tak ako to urobili aj Američania a ďalší, keď utekali presunúť ambasádu do Ľvova. To je dosť výrečný signál…

A dymí sa už aj z ďalších miest. Neďaleko Luhanska, v meste Sčastia horí tepelná elektráreň a objavujú sa podozrenia, že to nemusí byť spôsobené ostreľovaním, ale že to už môže byť sabotáž – ničenie infraštruktúry, ktorá sa čoskoro dostane do rúk „povstalcov“. Tí naopak teraz už nemajú príliš dôvod ničiť delostreľbou dôležité prevádzky, o ktorých veria, že čoskoro budú nad nimi mať kontrolu.

A naopak, Ukrajinci od momentu podpisu dohôd neprestajne masívne ostreľujú DĽR a LĽR ťažkou technikou. Nevedno, či chcú využiť situáciu, kým sa ešte dá eskalácia napätia bezprostredne odôvodniť ruským uznaním donbaských republík, a kým tam ešte nie sú ruské vojská, ale zatiaľ to vyzerá tak, že chcú bojovať hneď teraz.

A preto ako dosť realistický vyzerá scenár, že by sa konflikt teraz neupokojil, ale pretavil by sa do plnokrvnej vojny, do ktorej by sa musela zapojiť už aj RF. Je jasné, že čoskoro by aliancia RF-DĽR-LĽR získala rozhodujúcu prevahu a zatlačila by súpera. Kam až? Prirodzenou hranicou by mohli byť hranice oblasti. Mohli, ale nemuseli… hoci mnohí pozorovatelia sa domnievajú, že až do Kyjeva by Rusko z viacerých dôvodov ísť nechcelo. Alebo áno?

Ivan Lehotský

Vzájomne si pomáhame

Vážení čitatelia, ďakujeme Vám, že ste si prečítali článok a ak si myslíte, že si zaslúži, aby si ho prečítali viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať, ktoré nájdete pod článkom. Pomôžete tak rozšíriť informačné pole o faktoch, ktoré sa z iných médií verejnosť nemá ako dozvedieť.