„Celá spoločnosť a v prvom rade jej politickí predstavitelia sú povinní dbať na to, aby sme nikdy nezabudli, aby sme už nikdy nedopustili podobný stav pomätenia mysle,“ povedal Raši.

Holokaust označil za jedno z najtemnejších období v dejinách. Deň obetí holokaustu a rasového násilia sa podľa šéfa parlamentu stal mementom a spomienkou na rany, ktoré zostávajú hlboko v ľuďoch a spoločnosti. Tvrdí, že rany tiež pripomínajú, kam môže zájsť ľudská nenávisť a ideologická zaslepenosť.

„Ak nechceme, aby sa takéto udalosti kedykoľvek opakovali, musíme rozhodne pochopiť našu minulosť a musíme aj vnímať príčiny neľudského zaobchádzania. Musíme im povedať zásadné nie,“ zdôraznil Raši. Je podľa neho potrebné identifikovať tenkú čiaru medzi slobodou a neslobodou, pretože jej predvojom sú všetky formy diskriminácie, rasizmu a intolerancie. Želá si, aby si dnes ľudia odniesli nielen spomienku na obete holokaustu, ale aj silné odhodlanie byť zodpovednými za to, aký svet chcú a v akom chcú žiť.

„Staňme sa odhodlanými na budovanie mostov porozumenia tam, kde iní stavajú hrádze a nebojme sa postaviť za tých, ktorí sú utláčaní. Ukážme sebe, ale aj Európe a svetu, že Slovensko je spoločenstvo, ktoré si váži ľudskosť,“ vyzval Raši.

.

Na pietnej spomienke vystúpil s prejavom aj predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR Richard Duda. Poukázal na to, že Židia nemôžu ticho znášať stav, keď dochádza k skratkovitému zmýšľaniu, pre ktoré je slovenská židovská komunita terčom nevraživých prejavov, osočovania, vyhrážok a zastrašovania. „Stojíme tu ako živé svedectvo prežitia, ako hlas, ktorý odmieta mlčať, ako komunita, ktorá napriek histórii plnej bolesti neodišla, nezanikla a nestratila nádej,“ podotkol Duda. Židovská komunita podľa neho túži po Slovensku, v ktorom Žid nebude nástrojom vyvolávania strachu, nenávisti či predmetom konšpirácií, ale priateľom, susedom či partnerom. Taktiež, kde synagóga nebude objektom stráženým políciou, ale miestom bezstarostných stretnutí.

Slovenská republika si pripomína 9. september ako pamätný deň – Deň obetí holokaustu a rasového násilia. Vláda vojnovej SR prijala 9. septembra 1941 Židovský kódex, ktorý ustanovil osobitný právny režim pre občanov židovského pôvodu a vyznania a zásadne obmedzil ich občianske, náboženské, spoločenské a základné ľudské práva na území vtedajšieho Slovenska. Nariadenie bolo súhrnom právnych predpisov o spoločenskej, ekonomickej a občianskej degradácii Židov, ktorá vyústila do ich deportácií do nacistických koncentračných táborov.

Žilinka: Prejavy nenávisti a rasizmu nesmú mať miesto v našom živote

Prejavy nenávisti, rasizmu a antisemitizmu nesmú mať miesto v našom živote. Nesmieme pripustiť opakovanie histórie. Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka to na sociálnej sieti uviedol pri príležitosti utorkového pamätného Dňa obetí holokaustu a rasového násilia.

„Deviateho septembra 1941 na území Slovenskej republiky nadobudol účinnosť tzv. Židovský kódex. Rozsiahle antisemitské nariadenie (270 paragrafov) – neľudské, kruté, nemorálne, pozbavujúce občianskych práv občanov len pre ich židovský pôvod. Ale najmä majúce za následok nesmierne tragédie jednotlivcov, rodín a celej spoločnosti,“ poukázal Žilinka.

Blanár: Je povinnosťou pripomínať si obete holokaustu i zlyhania z minulosti

Holokaust je jednou z najtemnejších kapitol dejín a je našou spoločnou povinnosťou pripomínať si jeho obete i zlyhania z minulosti. Pri príležitosti Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia to zdôraznil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer-SD).

Šéf slovenskej diplomacie zároveň pripomenul význam vzdelávania a historickej pamäte v boji proti nepravdivým teóriám a polarizácii spoločnosti. „Musíme byť obozretní voči akýmkoľvek prejavom, ktoré spochybňujú základné práva a slobody. Fašistické tendencie, uplatňovanie kolektívnej viny, šírenie nenávisti či odmietanie odlišných názorov nesmú mať v našej spoločnosti miesto,” uviedol minister. „Práve preto je veľmi dôležité, aby sme si neustále pripomínali hodnoty mieru, rovnosti a ľudskej dôstojnosti, ktoré máme zakotvené v ústave,“ vyhlásil šéf slovenskej diplomacie.

Zároveň vyjadril presvedčenie, že silný protifašistický odkaz, ktorý vzišiel zo slovenských dejín aj vďaka Slovenskému národnému povstaniu, musí ostať i v súčasnosti jedným z pilierov Slovenskej republiky. „Len tak dokážeme zabrániť opakovaniu tragédií, akou bol napríklad holokaust,“ upozornil Blanár.

Stavrovská:Počas holokaustu čelili zdravotne postihnutí násiliu často ako prví

V utorok si pripomíname jednu z najtemnejších kapitol dejín ľudstva, holokaust. Medzi jeho obeťami boli aj tisíce ľudí so zdravotným postihnutím. Títo ľudia boli často prví, ktorí čelili prenasledovaniu, násiliu a systematickému vyhladzovaniu. Ich životy boli neprávom označené za „menejcenné“, ich existencia za „nepotrebnú“. Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská na to poukázala na sociálnej sieti pri príležitosti utorkového pamätného Dňa obetí holokaustu a rasového násilia.

„Spomíname na milióny nevinných ľudí, ktorí sa stali obeťami nenávisti, predsudkov a ideológie, ktorá popierala ich ľudskú dôstojnosť. Dnes, keď si uctievame ich pamiatku, máme povinnosť nielen spomínať, ale aj učiť sa z minulosti,“ upozornila Stavrovská. Zdôraznila, že každý človek má právo na dôstojnosť, slobodu a rovnosť, bez ohľadu na to, či má zdravotné postihnutie, odkiaľ pochádza, alebo ako vyzerá.

Stavrovská tiež apeluje, že našou spoločnou zodpovednosťou je budovať svet, v ktorom nikto nebude vylúčený či diskriminovaný. „Nech je tento deň pripomienkou toho, že ľudskosť a rešpekt musia vždy stáť nad predsudkami a nenávisťou,“ uzavrela Stavrovská.

Prečítajte si tiež

• Holokaust a rasové násilie sú varovaním, kam môže viesť nenávisť, pripomína Dobrovodský
• Z Ľubovnianskeho okresu deportovali počas druhej svetovej vojny 643 Židov