Rakúsky kvantový fyzik: “Prírodné vedy nedokážu svet dokonale vysvetliť”

Salzburg 28. júla 2017 (HSP/KAP/Foto:Pixabay)

Obhajobu prírodných vied, ktoré sa sami ohraničujú vo svojich nárokoch, vyslovil rakúsky kvantový fyzik Anton Zeilinger v rámci série prednášok „Dišputy“ v pondelok na Salzburskom festivale.

„Otázka, prečo je svet vybudovaný tak, ako je vybudovaný, sa nedá čisto prírodovedecky vyčerpávajúco vysvetliť. Preto by prírodné vedy urobili dobre, keby si pripomenuli svoje vlastné hranice. Otázku symetrií v prírode napríklad nemožno vyčerpávajúco vysvetliť iba na základe prírodných vied. Príroda je ich plná- napríklad vo forme hviezd, planét alebo vodných kvapiek.“

„Súčasne to necháva otázku pôsobenia Boha, príp. existencie Boha, z vedeckého pohľadu otvorenú. Pokus spoznať pôsobenie Boha v prírode sa preto nemusí príslušne, ani nutne, označovať ako nevedecký – aj keď Boh sa iste nepotrebuje riadiť kritériami ľudského myslenia a poznania,“ pripustil vedec.

Tento pionier v oblasti výskumu kvantových informácií vysvetlil, že aj v oblasti prírodných vied najmä fyziky, existuje „objektívna neznalosť“, teda náhoda. Trocha provokačne potom formuloval myšlienku: „Ani Boh nevie, kedy bude vyslaná určitá častica svetla.“ To vidí Zeilinger však rozhodne pozitívne – lebo bezo zvyšku determinovaný svet by považoval za „deprimujúci“.

Malý útočný šíp v súčasnej diskusii o bezlepkovej hostii si fyzik neodpustil: „Prečo by malo premenenie chleba a vína v Telo a Krv Krista závisieť od substancie?“

Koreň konfliktov medzi teológiou a astrofyzikou

Viedenský astrofyzik Prof. Franz Kerschbaum vypracoval „korene konfliktov“ medzi teológmi a astrofyzikmi. Ukázal rozdiel medzi „heaven“ (angl. teol.) teda nebesami v teologickom zmysle a „sky“ (angl. fyz.) – nebom vo fyzikálnom zmysle. Jadro tohto konfliktu sa tiahlo od polovice 16. až hlboko do 17. storočia. V tom čase došlo podľa Kerschbauma k vzďaľovaniu sa heaven od sky.

Citoval tiež prvého človeka vo vesmíre Jurija Gagarina, ktorý po ceste do vesmíru povedal: „Ako veľmi som sa usiloval, Boha som nájsť nedokázal.“ Pre Kerschbauma je to dobrý príklad nesprávneho chápania Boha. Takýto „boh – náhradník“, na ktorého sa vždy odvolávajú tam, kde prírodné vedy ešte nemajú poznatky. Týmto chápaním sa začal „ústupný manéver boja teológie,“ ako zdôraznil poradca Európskej vesmírnej agentúry (ESA).

Christina Aus der Au, docentka na Teologickej fakulte Univerzity v Bazileji, pripravila úvahu o „Poznaní vo vede a viere“. Vyjadrila sa – ako aj iní prednášajúci – skepticky o klasických dôkazoch Boha, čo viedlo arcibiskupa Franza Lacknera v diskusii k tomu, aby sa dôkazov Boha zastal. Povedal, že sa chce pokúsiť o „záchranu cti dôkazov o Bohu“. Tie sú „katedrálami stredovekého myslenia“, ako sa vyjadril.