Putinove „mierové návrhy“: aký je ich význam a čo bude nasledovať?

Otázkou však zostáva, prečo sa tak stalo a či to bude mať nejaké praktické dôsledky. V posledných dňoch sa objavilo niekoľko vysvetlení.

1. Bol to taktický ťah v predvečer samitu vo Švajčiarsku s cieľom prerušiť jeho program a ukázať Putinovu pripravenosť rokovať, hoci s prehnanými východiskovými podmienkami. Teda na princípe „oni chcú hranice z roku 1991, my chceme hranice regiónov, dohodneme sa na zastavení vojny pozdĺž frontovej línie“. Navyše požiadavka na regionálne hranice môže byť pokusom Ruskej federácie preniesť rusko-ukrajinský konflikt do formátu „obyčajného územného sporu“ („oni považujú Mariupol a Krym za svoje a my považujeme Záporožie a Cherson za naše“).

2. Ide o prípravu na vážnu eskaláciu. Buď v podobe rozsiahlej ofenzívy na fronte na Ukrajine. Alebo nejakého ultimáta Západu na prekročenie ďalších „červených čiar“ (napríklad po očakávanom presune lietadiel F-16, najmä ak budú štartovať na bojové misie z letísk v krajinách NATO). Inými slovami, tieto „mierové návrhy“ sa predkladajú nie na prijatie, ale na odmietnutie. Paralely sa rysujú s požiadavkami Ruska v predvečer invázie – na NATO a USA, aby neprijímali Ukrajinu do Aliancie (december 2021), na Ukrajinu – aby odovzdala „LDĽR“ celé územie Doneckej a Luganskej oblasti (február 2022). „Existuje pokušenie predstaviť si, že Moskva jednoducho predkladá nafúknutú vyjednávaciu pozíciu, aby začala mierový proces podľa vlastných podmienok. Tieto podmienky však rovnako ako naposledy (v rokoch 2021 – 2022 – pozn. red.) nepatria do poľa rokovaní. Preto je oveľa pravdepodobnejšie, že to, čo Putin predkladá ako svoj mierový návrh, bude predchádzať novej eskalácii a rozšíreniu vojny,“ píše expert centra Carnegie Alexander Baunov.

3. Kremeľ teraz neplánuje žiadne prudké kroky, ale predložením svojich podmienok demonštruje Kyjevu a Západu svoju pripravenosť bojovať „tak dlho, ako to bude potrebné“, až kým sa Ukrajina úplne nevyčerpá. To znamená, že sa bude naďalej pomaly presúvať od dediny k dedine, paralelne zasahovať infraštruktúru a čakať, kým sa vyčerpajú mobilizačné zdroje a vôľa Ukrajiny k odporu. Preto treba „prijať podmienky teraz, inak to bude neskôr ešte horšie“.

Nastavenie takejto vysokej latky však predstavuje riziko aj pre Putina.

Invázia z februára 2022, ktorej predchádzali v podstate podobné „mierové návrhy“, nedopadla podľa plánu Kremľa a už v marci – apríli bol Putin pripravený podpísať Istanbulské dohody o rýchlom ukončení vojny a stiahnutí ruskej armády z väčšiny dobytých území.

A ak sa teraz očakávania prielomu na fronte (ak Kremeľ nejaké má) nenaplnia a Putin bude musieť vyjednať nejaké iné podmienky prímeria, tak to po tom, čo načrtol konkrétne požiadavky na Záporožie, Cherson a ďalšie body (čím sa ruskému prezidentovi prudko zúžil manévrovací priestor), rozhodne nebude vyzerať ako jeho víťazstvo. Najmä ak vezmeme do úvahy, že Putinove návrhy sprevádza v Rusku informačná kampaň, ktorá vytvára prehnané očakávania nadchádzajúcich víťazstiev, až po „pochod na Odesu“. A ak sa ukáže, že realita bude iná, môže to mať podobný efekt, aký mali na ukrajinskú spoločnosť nafúknuté očakávania z čoskorého „vstupu AFU na Krym“. Alebo ten, ktorý sa pre radikálne nenaplnené očakávania na Ukrajine prejavil do konca roka 2022 v samotnom Rusku.

Putinove návrhy sú tiež v rozpore s mierovým plánom Číny a podobnými iniciatívami iných veľkých krajín „globálneho juhu“, ktoré predpokladajú ukončenie vojny na frontovej línii. To poskytuje Ukrajine príležitosť začať pre Rusko nebezpečnú protihru iniciovaním prímeria pozdĺž frontovej línie, čím by sa pokúsila pritiahnuť „globálny juh“ na svoju stranu (hoci Kyjev zatiaľ neprejavil žiadnu ochotu).

Okrem toho Putinovo stanovenie podmienok, ktoré sú pre Kyjev zjavne neprijateľné, podnecuje Západ, aby nedúfal v žiadne kompromisy a dohody s ním, ale aby zintenzívnil dodávky zbraní a ďalšiu pomoc Ukrajine.

Ak by Putin sám ponúkol ako podmienku rokovaní zastavenie vojny pozdĺž frontovej línie a nepožadoval by presun území, ktoré Rusko nekontroluje, mohli by to okamžite podporiť krajiny „globálneho juhu“ a mnohí na Západe.

On sa však rozhodol „vziať si maximum“. Buď si je plne istý, že má dostatok síl na dosiahnutie svojich cieľov vojensky. Alebo verí, že aj keby sa mu to nepodarilo, Rusko potom podporí akékoľvek jeho rozhodnutie o ukončení vojny, aj keď sa nebude zhodovať s podmienkami, ktoré verejne vyhlásil.

Prečítajte si tiež:

• Euros & Dollars: Putin vyhlasuje ekonomickú vojnu Amerike
• Putin nasledoval východnú múdrosť a otvoril proti Západu druhý front