„A toto nedokázali tí utečenci prejsť?“ pýtali sa niektorí z prítomných pri pohľade na súčasnú, pokojnú rieku. Historický kontext však bol odlišný. V osudnú noc pred 75 rokmi dosahovala rieka šírku 100 metrov a hĺbku štyri metre. Rozvodnený terén, blato a tma prinútili skupinu k osudnému rozhodnutiu: „Vrátime sa späť, skúsime to inokedy.“

To „inokedy“ však pre väčšinu neprišlo. Na základe udania sa začal záťah, pri ktorom príslušníci Štátnej bezpečnosti a pohraničnej stráže zadržali šestnástich účastníkov. Zachránili sa len tí, ktorým sa podarilo naskočiť na prvý ranný robotnícky vlak do Bratislavy. Medzi tými, ktorým sa vtedy podarilo uniknúť, no neskôr bol zadržaný, bol aj Anton Kyselý. Na mieste si na neho zaspomínala jeho neter Mária Vadilová: „Moja mama o tejto udalosti často hovorila a ja som veľmi túžila navštíviť miesto, kde sa trpiteľská dráha môjho strýka začala.“

Na pamätnom mieste celebroval svätú omšu salezián don Jozef Luscoň. V homílii prirovnal situáciu utečencov k prechodu Izraelitov cez Červené more z egyptského otroctva: „Aj oni išli cez vodu. Tí naši však vtedy do zasľúbenej zeme nedošli. Veríme však, že dnes sú už v nebi,“ uviedol. Detaily úteku prítomným priblížil aj Michal Radošinský, synovec blahoslaveného Titusa Zemana.

Program, ktorý koordinoval predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska Peter Sandtner, pokračoval návštevou kláštora rehoľných sestier mariánok vo Veľkých Levároch. Pútnikov privítala 105-ročná sestra Blanka Balonová, ktorá dona Titusa osobne poznala z Trnavy. Ďalším vzácnym svedkom dejín bol 103-ročný salezián don Jozef Hrdý, s ktorým sa účastníci stretli v Šaštíne a ktorý im udelil požehnanie v španielčine.

Spomienková akcia vyvrcholila v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie. Účastníci sa zhodli, že uchovávanie pamäti na svedkov viery, ktorí zostali verní svojim hodnotám aj pod obrovským tlakom totality, je kľúčové pre pochopenie podstaty skutočnej ľudskej slobody.

TK KBS informoval don Jozef Luscoň SDB

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk