Roboty menia fabriky, umelá inteligencia kancelárie. Slovensko čaká veľká premena trhu práce

Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka patrí Slovensko v tomto smere medzi najviac exponované krajiny Európskej únie. Neznamená to však, že polovica zamestnancov príde o prácu. Pravdepodobnejšia je premena pracovných úloh, požadovaných zručností a spôsobu, akým ľudia vykonávajú svoje povolanie.

Zmeny sa už odrážajú aj v štruktúre zamestnanosti. Za posledných desať rokov klesol na Slovensku podiel profesií výraznejšie vystavených robotizácii o 4,2 percentuálneho bodu, čo bol najväčší pokles v celej EÚ. Súčasne sa podiel profesií, ktoré môže výraznejšie zasiahnuť generatívna umelá inteligencia, zvýšil o 8,7 percentuálneho bodu. Výraznejší nárast zaznamenala spomedzi členských krajín iba Litva. „Slovensko ukazuje, že ako silne priemyselná ekonomika bolo trendu robotizácie a z neho vyplývajúcich zmien na trhu práce vystavené nadpriemerne,“ konštatuje Koršňák.

Podľa analytika však treba pri interpretácii týchto údajov zohľadniť aj spôsob, akým sa zamestnanosť štatisticky sleduje. Výberové zisťovanie pracovných síl vychádza z národného, respektíve rezidentského konceptu. Zachytáva teda predovšetkým pracovnú aktivitu obyvateľov krajiny, a nie všetky pracovné miesta na jej území. Štatistiky môžu čiastočne skresľovať napríklad rastúci počet zahraničných pracovníkov v slovenskom priemysle, ktorých nezachytávajú v plnom rozsahu.

V súčasnosti pracuje približne 52 percent Slovákov v profesiách, ktoré sú výraznejšie vystavené robotizácii alebo generatívnej umelej inteligencii. V Česku je to 53 percent a priemer Európskej únie dosahuje 49,3 percenta. Vyšší podiel vykazuje Luxembursko, kde ide až o 63 percent zamestnancov, a Holandsko s 54 percentami. Na opačnom konci rebríčka sú Grécko, Rumunsko a Španielsko. Aj v týchto krajinách však technologickým zmenám potenciálne čelia približne dve pätiny pracujúcich.

Robotizácia a umelá inteligencia

Dôležité je pritom rozlišovať medzi dvoma odlišnými technologickými trendmi. Robotizácia zasahuje najmä výrobné a priemyselné profesie, v ktorých stroje postupne preberajú časť manuálnych úloh. Generatívna umelá inteligencia sa naopak výraznejšie dotýka administratívy, odborných činností a ďalších znalostne náročných služieb. Práve tieto odvetvia majú väčšie zastúpenie v ekonomikách západnej a severnej Európy.

Podiel zamestnancov v profesiách vystavených generatívnej umelej inteligencii dosahuje približne 37 percent na Slovensku aj v Česku, zatiaľ čo priemer EÚ je 38 percent. Pri robotizácii je však situácia odlišná. Na Slovensku aj v Česku pripadá na profesie s vysokou expozíciou voči tomuto trendu približne 16 percent zamestnanosti, kým priemer EÚ je 11 percent.

Obe krajiny tak majú výrazné zastúpenie profesií, ktoré môžu technologické zmeny zasiahnuť rôznymi spôsobmi. Slovensko je však zaujímavé najmä rýchlosťou, akou sa jeho pracovný trh za poslednú dekádu posunul od profesií vystavených robotizácii k tým, ktoré môže ovplyvniť umelá inteligencia.

Podobný vývoj v menšej miere zaznamenalo aj Česko. Podiel profesií vystavených robotizácii tam klesol výrazne, no nárast zastúpenia profesií potenciálne ovplyvnených umelou inteligenciou bol mierne pod priemerom EÚ. Súčasný podiel týchto profesií na zamestnanosti je pritom v oboch krajinách takmer rovnaký. Rozdiel spočíva predovšetkým v tom, z akej úrovne pred desiatimi rokmi vychádzali.

Zníženie výrobných profesií a prechod k službám

Na úrovni celej Európskej únie sa za poslednú dekádu podiel zamestnanosti v profesiách výraznejšie vystavených robotizácii znížil z 12,2 na 10,9 percenta. Ide o pokles o 1,3 percentuálneho bodu. Naopak, zastúpenie profesií potenciálne ovplyvnených generatívnou umelou inteligenciou vzrástlo z 34,8 na 38,4 percenta, teda o 3,6 percentuálneho bodu.

Podľa Koršňáka tieto čísla odrážajú dlhodobejšiu premenu európskej ekonomiky. Vyššia produktivita a automatizácia znižovali potrebu pracovníkov v časti výrobných profesií, zatiaľ čo rozvoj inovácií a znalostne náročných služieb vytváral dopyt po iných typoch pracovných činností. Neznamená to však, že ľudia, ktorých pracovné úlohy postupne preberali stroje, automaticky prešli na pozície, ktoré dnes môže ovplyvniť umelá inteligencia. Na zmenách sa podieľali aj demografický vývoj, rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva a presun ekonomickej aktivity smerom k službám.

Výzvy a vývoj v jednotlivých krajinách

Jednotlivé krajiny navyše čelia odlišným výzvam. Nemecko patrí medzi štáty s nadpriemerným zastúpením profesií vystavených robotizácii aj generatívnej umelej inteligencii. Jeho priemyselná základňa sa totiž spája s rozsiahlym sektorom odborných, administratívnych a ďalších znalostne náročných služieb. Podobnú kombináciu oboch trendov vykazuje v EÚ aj Litva. Naopak, v časti južnej Európy, napríklad v Grécku, na Malte či v Španielsku, je zastúpenie profesií vystavených obom technologickým zmenám nižšie. Jedným z možných vysvetlení je väčší význam cestovného ruchu a služieb založených na osobnom kontakte.

Samotná vysoká expozícia voči technológiám pritom nehovorí, koľko pracovných miest zanikne. Analýza pracuje so širšími skupinami profesií a jej výsledky nemožno považovať za prognózu budúcej nezamestnanosti. Ukazujú skôr to, kde môžu technológie výraznejšie meniť pracovnú náplň a požiadavky na zamestnancov.

Zánik odvetvia alebo nárast produktivity?

Priemyselná robotizácia už ukázala, že technologická zmena nemusí automaticky znamenať zánik celého odvetvia. Výroba môže pokračovať aj pri nižšom počte pracovníkov, ak rastie produktivita a mení sa spôsob práce. Podobný proces môže teraz čakať administratívne, odborné či informačno-komunikačné profesie, v ktorých sa generatívna umelá inteligencia postupne stáva nástrojom na spracovanie informácií, tvorbu obsahu alebo automatizáciu rutinných úloh.

Do budúcnosti môže narastať aj význam povolaní, pri ktorých je rozhodujúci fyzický kontakt a osobná starostlivosť. Starnutie populácie totiž zvyšuje potrebu pracovníkov v zdravotníctve a sociálnych službách. Práve demografické zmeny budú podľa analytika dôležitým faktorom pri posudzovaní vplyvu nových technológií na zamestnanosť.

Pre Slovensko je táto otázka obzvlášť dôležitá. Krajina čelí starnutiu obyvateľstva a postupnému úbytku pracovnej sily, pričom mnohé firmy už dnes zápasia s nedostatkom zamestnancov. Robotizácia a umelá inteligencia preto nemusia predstavovať iba riziko. Môžu pomôcť podnikom udržať výrobu a produktivitu aj v situácii, keď bude k dispozícii menej pracovníkov.

Rozhodujúce bude, či sa zamestnanci dokážu prispôsobiť meniacim sa požiadavkám, či firmy zvládnu zavádzať nové technológie a či vzdelávací systém pripraví ľudí na nové typy pracovných úloh. Podľa Koršňáka tak nemusí byť najdôležitejšou otázkou to, koľko miest umelá inteligencia zruší, ale ako rýchlo sa slovenský trh práce dokáže zmeniť.