PS predložilo novelu rokovacieho poriadku, rieši fungovanie výborov

Chce presadiť napríklad to, aby šéfom výboru nemohla byť osoba, proti ktorej súd prijal obžalobu pre trestný čin korupcie alebo trestný čin verejných činiteľov. Novelou chcú tiež riešiť situácie, keď výbor nie je uznášaniaschopný.

„Návrh reaguje na potrebu posilniť dôveryhodnosť, riadne fungovanie a verejnú kontrolu činnosti parlamentných výborov a zároveň zabezpečiť, aby neuznášaniaschopnosť výboru nemohla bezdôvodne brániť prerokovaniu vecí patriacich do pôsobnosti jednotlivých výborov. Parlamentné výbory plnia nielen legislatívne a kontrolné úlohy, ale v mnohých oblastiach vykonávajú aj významnú kontrolu činnosti vlády, ministerstiev a ďalších orgánov verejnej správy. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby výkon funkcií predsedov výborov požíval vysokú mieru verejnej dôvery a aby boli vytvorené podmienky na efektívny výkon kontrolnej funkcie parlamentu,“ ozrejmili predkladatelia.

Novelou chcú presadiť, aby sa za predsedu výboru nedalo zvoliť poslanca, proti ktorému súd prijal obžalobu pre trestný čin korupcie alebo verejných činiteľov. „Rovnaké pravidlo sa navrhuje uplatniť aj v priebehu výkonu funkcie. Ak súd počas výkonu tejto funkcie prijme obžalobu pre takýto trestný čin, funkcia predsedu výboru zanikne dňom prijatia obžaloby súdom,“ doplnili.

Argumentovali, že takáto zmena by plne rešpektovala prezumpciu neviny a viazala by sa výlučne na výkon konkrétnej parlamentnej funkcie. „Keďže predseda parlamentného výboru vykonáva významnú funkciu a v rámci pôsobnosti výboru sa podieľa na výkone parlamentnej kontroly, je legitímne požadovať, aby osoba vykonávajúca túto funkciu spĺňala aj zvýšený štandard verejnej dôvery,“ skonštatovali.

Novela má riešiť tiež situácie, keď sa výbor stane dočasne uznášanianeschopným. „Súčasná úprava môže viesť k tomu, že neúčasť dostatočného počtu členov výboru prakticky znemožní prerokovanie vecí. Stalo sa, žiaľ, bežnou praxou, že sa koaliční poslanci nezúčastňujú na zasadnutiach výborov, čím ich prakticky znefunkčňujú. Paralyzovanie výborov je zásahom do riadneho legislatívneho procesu a znemožňuje aj riadny výkon legitímne zvolenej opozície. Navrhuje sa preto zaviesť mechanizmus, podľa ktorého sa môže vec prerokovať aj v prípade, ak je prítomná najmenej tretina členov výboru. (…) Aby sa pritom zachovala požiadavka na rozhodovanie výboru iba za podmienok ustanovených rokovacím poriadkom, návrh výslovne ustanovuje, že počas takejto schôdze výboru sa o návrhu uznesenia nehlasuje. Hlasovanie sa odloží na najbližšiu schôdzu, na ktorej bude výbor uznášaniaschopný,“ vysvetlili.