Prvomájové demonštrácie v Nemecku sprevádzali potýčky

Berlín 2. mája 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP – Markus Schreiber)

Vo viacerých mestách v Nemecku došlo v sobotu počas demonštrácií naplánovaných pri príležitosti Sviatku práce k potýčkam, zraneniam a zatknutiam.

V Berlíne utrpeli zranenia traja policajti po tom, ako na nich účastníci demonštrácie ľavicových skupín v štvrti Neukölln hádzali zábavnú pyrotechniku. Ľudia niesli transparenty a vlajky, pričom niektorí skandovali heslá proti policajtom. Ešte predtým sa v berlínskej štvrti Grunewald zhromaždilo na antikapitalistickom proteste 10.000 cyklistov.

Vo východnej štvrti Lichtenberg protestovalo približne 200 ľudí proti pandemickým opatreniam. Podobné zhromaždenia sa uskutočnili v desiatkach ďalších mestách po celom Nemecku.

Policajti v Hamburgu rozohnali vodnými delami stovky ľavicových demonštrantov, ktorí nedodržiavali protipandemické opatrenia. Demonštráciu rozohnali aj policajti v Lipsku, kde na nich účastníci hádzali petardy a iné predmety. Niekoľko osôb zadržali.

V meste Erfurt sa 240 áut zúčastnilo na proteste krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). V meste Greifswald zorganizovala demonštráciu ultrapravicová Národnodemokratická strana (NPD), zúčastnilo sa na nej 170 ľudí.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová ocenila v sobotu ľudí za ich prácu počas pandémie koronavírusu. “Sú to práve tie profesie, ktorým sa zvyčajne nedostáva toľkej pozornosti, ktoré udržali krajinu v chode,” povedala.

V hlavnom meste Berlín, kde v minulosti protesty na 1. mája sprevádzali násilnosti, bolo v uliciach viac ako 5000 policajtov.

V Berlíne vyšlo do ulíc už v predvečer Sviatku práce okolo 3500 prevažne pokojných demonštrantov. V piatok večer demonštrovalo vo štvrti Wedding podľa polície približne 1500 osôb za spoločenské zmeny. Na pochode feministických skupín v štvrti Kreuzberg žiadali stovky ľudí koniec patriarchátu a kapitalizmu. Na poriadok dohliadalo v piatok v Berlíne takmer 2000 policajtov.

V Česku prebehli prvomájové zhromaždenia a protesty proti opatreniam pokojne

V Českej republike prebehli tradičné prvomájové zhromaždenia, ako aj protesty, pokojne. Hlavnou témou demonštrácií bol postup vlády v súvislosti s pandémiou koronavírusu.

Ako informuje česká stanica ČT24, mnoho tradičných akcií politických strán organizátori vzhľadom na platné protiepidemické opatrenia zrušili.

V sobotu ráno sa zišli približne tri desiatky komunistov v Prahe na Střeleckom ostrove. Pri pamätnej tabuli odkazujúcej na prvú robotnícku oslavu z roku 1890 si pripomenuli Sviatok práce. S krátkymi prejavmi vystúpili predsedníčka pražskej KSČM Marta Semelová či prvý podpredseda strany Petr Šimůnek.

Komunistov na ostrove následne vystriedal protest proti pandemickým opatreniam zorganizovaný nezaradeným poslancom Lubomírom Volným, ktorého sa zúčastnilo približne 250 ľudí, pričom väčšina nemala rúška. Na zhromaždenie dohliadli desiatky policajtov a členov antikonfliktného tímu, ktorí účastníkov vyzývali na dodržovanie proticovidových opatrení. Voľný sa počas svojho prejavu vyjadroval proti povinnosti nosiť rúška, uviedla televízia ČT24.

Hovorca pražskej polície Jan Daněk pre ČT24 potvrdil, že polícia nezaznamenala v rámci Prahy žiadne vážne porušovanie pravidiel a nemusela nikoho zadržať.

Účastníci protestov sa podľa nariadení českého ministerstva zdravotníctva môžu zhromažďovať v skupinách po maximálne 20 ľuďoch, pričom jednotlivé skupiny musia byť od seba vzdialené aspoň dva metre. Zároveň musí mať každý účastník prekryté horné dýchacie cesty.

“Osoby, ktoré (tieto pravidlá) nedodržiavali, nahlásime správnemu orgánu, za čo im hrozí niekoľkotisícová pokuta. Budeme nahlasovať aj organizátora akcie, ktorý tiež nedodržal pravidlá stanovené zákonom o zhromažďovaní v súvislosti s protiepidemickými opatreniami,” povedal Daněk v súvislosti s demonštráciami.

Protest proti hygienickým opatreniam zorganizovala v Prahe aj iniciatíva Chcípl PES, pripomína ČT24.

Sviatok práce si pripomenuli aj obyvatelia Brna, kde sa pri tejto príležitosti zišlo podľa polície približne sto ľudí. Účasť bola podľa organizátorov podobná ako ostatné roky. Na brnenskom námestí slobody sa následne konal protest proti vládnym protiepidemickým opatreniam.

Tisíce ľudí v kanadskom Montreale pochodovali proti pandemickým obmedzeniam

Desaťtisíce protestujúcich pochodovali v sobotu v kanadskom Montreale, aby vyjadrili nesúhlas s obmedzeniami, ktoré zaviedla vláda na zastavenie tretej vlny koronavírusom pandémie v krajine.

Viacerých demonštrantov zadržali v úvode pochodu, ktorého účastníci niesli transparenty s heslami proti rúškam, zákazom vychádzania a zdravotným pasom, informovala agentúra AFP.

Na demonštráciu dohliadalo množstvo policajtov, podujatie však prebiehalo prevažne pokojne. Polícia odmietla poskytnúť odhad počtu účastníkov, podľa kanadských médií sa však zhromaždilo okolo 30.000 ľudí. Išlo tak o najväčší protest proti pandemickým obmedzeniam v kanadskej provincii Québec za uplynulé mesiace.

Protestujúci, prevažne bez rúšok a nedodržiavajúci pravidlá sociálneho odstupu, vyhlasovali, že opatrenia nariadené vládou Québecu sú “neodôvodnené”.

Kritizovali povinné nosenie rúšok na vonkajších zhromaždeniach a zákaz vychádzania, ktorý v provincii vyhlásili začiatkom januára. Takéto opatrenie na úrovni celej provincie nebolo v Kanade zavedené od pandémie španielskej chrípky pred storočím, približuje AFP.

Vzhľadom na spomaľovanie miery infekcie québecká vláda oznámila, že od pondelka sa začiatok zákazu vychádzania v Montreale posunie z 20.00 h na 21.30 h.
Kanadský premiér Justin Trudeau vyjadril “hlboké sklamanie” zo sobotňajšieho protestu.

“Iróniou je, že zhromažďovaním sa ľudia vzájomne vystavujú riziku, čo rozširuje prípady Covid-19 a predlžuje čas, počas ktorého budeme musieť čeliť obmedzeniam a zdravotníckym opatreniam,” vyhlásil.

Olympijský štadión v Montreale, pri ktorom sa protest konal, patrí k najväčším očkovacím centrám v Kanade, z dôvodu demonštrácie ho však museli v sobotu uzavrieť.

Kanada dosiaľ zaznamenala viac ako 1,2 milióna prípadov nákazy koronavírusom SARS-CoV-2 a 24.200 súvisiacich úmrtí, z nich vyše polovicu v provinciách Ontário a Québec.