Prieskum: Slováci jednoznačne podporujú NATO, EÚ aj viac výdavkov na obranu, za Slovensko by však väčšina nebojovala

„Prieskum tento rok jasne ukázal, že zvyšovanie dôrazu na obranu a bezpečnosť v Európe má medzi ľuďmi podporu. Zmerali sme aj vysokú mieru ochoty brániť krajinu v prípade napadnutia cudzím štátom. Tu je však Slovensko výnimkou – ochotu brániť štát vyjadrilo len 49 percent respondentov, najmenej v regióne, zatiaľ čo v Česku to bolo 81 percent respondentov,“ uviedla senior analytička z Centra pre demokraciu a odolnosť GLOBSECu Katarína Klingová.

Nový prieskum verejnej mienky zachytáva postoje obyvateľov v deviatich krajinách strednej a východnej Európy (Bulharsko, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko). Až 73 percent respondentov v regióne súhlasí so zvýšením výdavkov na obranu. Na Slovensku je to 63 percent. Slováci tiež vyslovili podporu budovať obranyschopnosť a pripravenosť krajiny vo vojenskej aj v civilnej oblasti. Až 88 percent respondentov na Slovensku by tiež uvítalo viac informácií o tom, ako postupovať v krízových situáciách, a 87 percent si myslí, že ich krajina by mala robiť viac v boji proti kybernetickým útokom.

Rusko ako bezpečnostnú hrozbu vníma približne 50 percent Slovákov, čo je podobne ako v minulých rokoch. V podpore Ukrajiny je však Slovensko v rámci regiónu na chvoste. Najviac v regióne, až 63 percent respondentov na Slovensku verí, že poskytovanie pomoci Ukrajine zbytočne predlžuje vojnu a 52 percent si myslí, že Ukrajina by sa mala vzdať časti svojho územia v prospech dosiahnutia mieru. Pre porovnanie, v Česku toto presvedčenie zdieľa 38 percent respondentov a v Poľsku len 25 percent. Potenciálne výhody plynúce z členstva Ukrajiny v EÚ či NATO sú, naopak, vnímané v regióne relatívne podobne. S tvrdením, že členstvo Ukrajiny v EÚ by prinieslo ekonomické výhody nesúhlasí väčšina opýtaných v regióne. „Postoje k Ukrajine v regióne do veľkej miery kopírujú politický diskurz v krajinách. Tam, kde je otázka podpory Ukrajiny v zásade jednoznačná naprieč politickým spektrom, sú aj postoje obyvateľov jednoznačnejšie, aj keď nie nekritické. Napríklad, v nadväznosti na protesty farmárov v Poľsku dnes 77 percent respondentov súhlasí s tvrdením, že lacné ukrajinské produkty poškodzujú farmárov v Európe,“ dodala riaditeľka Centra pre demokraciu a odolnosť Dominika Hajdu.

Aj napriek tomu, že 79 percent respondentov súhlasí, že demokracia je pre Slovensko dobrá, rezonujú u nás konšpiračné teórie a nostalgia za totalitným režimom, konštatujú sorosovci z Globseku. 43 percent opýtaných súhlasí s tvrdením, že „demokracia neexistuje, pretože v skutočnosti svetu vládnu skryté elity“. 46 percent si myslí, že o svetových záležitostiach nerozhodujú volení zástupcovia, ale tajné spolky, ktorých cieľom je nastolenie totalitného svetového poriadku. Tieto čísla sa však v rámci regiónu nie sú veľmi odlišné – v priemere 47 percent respondentov v regióne verí, že svetu vládnu skryté elity, a 42 percent si myslí, že o svetových záležitostiach nerozhodujú volení zástupcovia, ale tajné spolky. Pomyselný rebríček zraniteľnosti voči konšpiračným teóriám ako alternatívne názory nazývajú sorosovci, vedú Rumunsko a Bulharsko.

Jedna pätina respondentov na Slovensku si tiež myslí, že totalitný systém, v ktorom sa presadzuje neobmedzená moc štátu bez konania pravidelných volieb, je dobrou formou riadenia pre ich krajinu. „Tieto postoje sú výsledkom dlhodobých politickým kampaní a konšpirácií o takzvaných „zahraničných agentoch“ a údajných plánovaných prevratoch. Zároveň medzi obyvateľmi rezonujú, najmä v časoch ekonomickej neistoty, snahy o prikrášľovanie dejín, ale aj falošná nostalgia za sociálnym štátom, ktorý sa počas socializmu údajne staral o svojich občanov,“ dodala projektová koordinátorka v sorosovskom GLOBSECu Barbora Dobó.