Prieskum: Kým progresívci opäť naberajú na sile, kresťanskí demokrati by sa do parlamentu nedostali

Po niekoľkomesačnom klesaní preferencií Progresívneho Slovenska zaznamenalo hnutie medzimesačný nárast o 2,3 percentuálneho bodu. Podľa marcového volebného modelu by sa tak progresívci umiestnili na prvom mieste so ziskom 21,4 percenta. Za nimi nasleduje strana Smer-SD, ktorá by si získala priazeň u 16,7 percenta voličov. Strana Smer tak medzimesačne klesla o 0,9 percenta. Z tretieho miesta by sa do parlamentu dostalo hnutie Republika, ktoré by volilo 13,5 percenta oslovených. Agentúra robila prieskum od 4. do 9. marca na vzorke 1 005 respondentov.

Oproti minulému mesiacu si o 1,4 percenta polepšila aj strana Hlas-SD. V prieskume získala 7,6 percenta. O štvrté miesto sa však delí so stranou Sloboda a Solidarita s rovnakou podporou voličov. Do parlamentu by sa ďalej dostalo aj Hnutie Slovensko so ziskom 7,1 percenta a tesne aj Demokrati, ktorým by dalo svoj hlas a 5,1 percenta respondentov. Do parlamentu by sa nedostalo Kresťanskodemokratické hnutie (4,8 %), Maďarská aliancia (4,2 %), hnutie Sme rodina (3,6 %) ani koaličná Slovenská národná strana (2,3 %). Ostatné politické subjekty skončili s podporou nižšou ako 2 percentá.

Do parlamentu by sa tak celkovo dostalo sedem strán. Najviac mandátov – 41, by získalo Progresívne Slovensko. Smer-SD by získal 32 mandátov, Republika 26, Hlas-SD a SaS by obsadili zhodne po 14 kresiel. Hnutie Slovensko by v Národnej rade SR malo 13 poslancov a Demokrati desať.

„Aktuálny volebný model ukazuje, že séria kontroverzných legislatívnych krokov vlády podľa mnohých pozorovateľov neovplyvňuje len podporu Smeru-SD, ale zároveň mobilizuje aj voličov opozičných strán,“ uviedol analytik agentúry NMS Mikuláš Hanes. Ako podotkol, zmena Trestného zákona, zvyšovanie daní, neúspešná snaha o zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov sú kroky, ktoré majú okrem snahy o posilnenie vládnej moci pod taktovkou Roberta Fica (Smer-SD) aj druhý efekt, a to mobilizáciu odporcov vlády, ktorí v nich vidia ohrozenie základných princípov demokracie. „Opätovne sa ukazuje, že práve Progresívne Slovensko dokáže najlepšie absorbovať túto energiu, pretože sa profiluje ako hlavný nositeľ protitlaku voči vládnym zásahom. Vláda síce konsoliduje svoje jadro, no zároveň aktivizuje aj voličov, ktorí by inak možno zostali pasívni. Najlepšie to dokazuje fakt, že strany súčasnej koalície by ani s Republikou už viac než rok nedosiahli na parlamentnú väčšinu, zatiaľ čo opozícia dosahuje 78+ mandátov aj v prípade, že by jedna zo strán okolo hranice päť percent prepadla,“ uviedol analytik.

Hanes spomenul v tejto súvislosti aj tému rušenia voľby poštou zo zahraničia. Témy sa podľa jeho slov ochotne chytili opoziční politici na čele s progresívcami. Dáta podľa analytika ukazujú, že to bola “stávka na istotu”. Priblížil, že so zrušením možnosti korešpondenčnej voľby zo zahraničia súhlasí len 39 percent opýtaných. Rovná polovica z nich je proti. „V konečnom dôsledku sa tak vláda môže ocitnúť v pasci vlastnej stratégie: každý ďalší pokus o obmedzenie kontrolných mechanizmov síce krátkodobo posilňuje jej voličské jadro, no zároveň ešte rýchlejšie mobilizuje na druhej strane politického spektra,“ skonštatoval analytik s tým, že práve tam vzniká dynamika, ktorá môže rozhodnúť voľby. Veľká mobilizácia opozičného tábora totiž podľa Hanesa môže týmto stranám priniesť viac než jeden či dva mandáty, ktoré získali korešpondenčne v roku 2023.