Pri riešení susedských sporov zohráva popri súdoch významnú úlohu obec

Pri ich riešení však popri súdoch zohráva významnú úlohu aj obec, ktorá prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení upravuje napríklad nočný pokoj, chov zvierat či údržbu pozemkov. TASR o tom informoval partner advokátskej kancelárie Vojčík & Partners Pavol Daubner.
Pri zrejmom zásahu do pokojného stavu je obec podľa jeho slov oprávnená poskytnúť tzv. ochranu pokojného stavu podľa Občianskeho zákonníka.

„Toto ustanovenie priznáva obci právomoc zasiahnuť s cieľom zabezpečiť a obnoviť pokojný stav. V prípade porušovania verejného poriadku, napríklad pri rušení nočného pokoja, zasahuje obecná alebo štátna polícia v priestupkovom konaní,“ priblížil Daubner. V praxi sa susedské spory riešia postupne, s dôrazom na minimalizáciu konfliktu. Prvým krokom býva podľa Daubnera pokus o dohodu medzi susedmi, ideálne aj v písomnej forme. Následne sa spravidla pristupuje k zabezpečeniu dôkazov ako je fotodokumentácia, svedecké výpovede, záznamy o zásahoch polície a podobne.

Ak nedôjde k náprave, štandardným krokom býva predžalobná výzva zaslaná prostredníctvom advokáta. Tá jasne identifikuje porušenie práva, právny základ nároku a navrhované riešenie. Vhodným nástrojom môže byť podľa Daubnera aj mediácia, ktorá predstavuje rýchlejší a menej konfliktný spôsob riešenia sporu. „Súdne konanie prichádza spravidla až ako krajné riešenie, ak predchádzajúce prostriedky neprinesú výsledok,“ doplnil Daubner.

V situáciách, ktoré neznesú odklad, možno požiadať súd aj o nariadenie neodkladného opatrenia podľa Civilného sporového poriadku. To umožňuje rýchlo upraviť pomery medzi stranami ešte pred rozhodnutím vo veci samotnej. „V susedských sporoch môže ísť napríklad o uloženie povinnosti vykonať konkrétne opatrenia, ako je zabezpečenie pozemku proti úniku zvieraťa alebo obmedzenie určitého spôsobu užívania nehnuteľnosti. Podmienkou je preukázanie naliehavosti a nevyhnutnej potreby upraviť určité právne vzťahy,“ objasnil Daubner.

Dĺžku súdneho sporu totiž podľa jeho slov nie je možné garantovať. Závisí od viacerých faktorov, najmä od vyťaženosti súdu, rozsahu dokazovania či potreby znaleckého dokazovania. Významnú úlohu zohráva aj procesná aktivita strán a prípadné odvolanie. „Rozhodnutie súdu v susedských sporoch pritom spravidla smeruje k tomu, aby sa obnovil zákonný stav a zabránilo sa ďalšiemu zásahu do práv suseda. Súd preto môže uložiť najmä povinnosť upustiť od rušivého konania, odstrániť jeho následky, alebo prijať konkrétne opatrenia, ktoré zabránia jeho opakovaniu. V závislosti od okolností prípadu môže ísť aj o úpravu užívania nehnuteľnosti či o povinnosť nahradiť spôsobenú škodu,“ ozrejmil Daubner.

Po právoplatnosti rozsudku má povinná strana spravidla tri dni na splnenie rozhodnutia. Ak rozhodnutie v tejto lehote nesplní, nastupuje nútený výkon rozhodnutia prostredníctvom exekúcie. Kým pri peňažných nárokoch ide o relatívne jednoduchý proces, pri nepeňažných plneniach sa podľa Daubnera využívajú najmä donucovacie opatrenia, ktorých cieľom je prinútiť povinného splniť uloženú povinnosť. Najčastejším donucovacím opatrením je peňažná pokuta, ktorá môže byť uložená opakovane.

Daubner upozorňuje, že súdne konanie podlieha súdnym poplatkom a zároveň sú s ním spojené aj ďalšie náklady, najmä na právne zastúpenie či znalecké posudky. „V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje zásada úspechu vo veci. To znamená, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V prípade čiastočného úspechu súd náhradu trov pomerne rozdelí alebo určí, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo,“ dodal Daubner.