Prezidentka udelila štátne vyznamenania 28 osobnostiam

Bratislava 1. januára 2023 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)

Aktualizované 1. januára 2023 19:00

Prezidentka SR Zuzana Čaputová udelila pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky štátne vyznamenania 28 osobnostiam, šiestim z nich in memoriam

Na ceremoniáli sa zúčastnili predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina), dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger (OĽANO), viacerí poverení ministri a ďalší predstavitelia verejného života. Pozvanie prijali aj český, rakúsky a poľský prezident Miloš Zeman, Alexander Van der Bellen a Andrzej Duda, ako aj predsedníčka Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Markéta Pekarová Adamová a ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková.

Rad bieleho dvojkríža II. triedy udelila prezidentka českému historikovi Vilémovi Prečanovi za mimoriadne zásluhy o všestranný rozvoj vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou.

Prvý prezident samostatnej Slovenskej republiky Michal Kováč získal in memoriam štátne vyznamenanie Rad Andreja Hlinku I. triedy za mimoriadne zásluhy o vznik SR, Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy za mimoriadne zásluhy o obranu SR a Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj SR. Ako zdôvodnila prezidentka, ako jediný prezident nemá pre účelovú zmenu legislatívy za éry Vladimíra Mečiara všetky najvyššie štátne vyznamenania, ktoré prezidentovi zo zákona prináležia.

Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu získal najstarší československý baník, účastník Slovenského národného povstania (SNP) prenasledovaný komunistickým režimom Karol Mikuláš a in memoriam účastník SNP Ján Paľovský.

Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu si odniesol účastník SNP Vladimír Strmeň.

Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti vedy si odniesla vedkyňa a farmakologička Daniela Ježová aj anorganická chemička Jana Madejová. Za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti kultúry, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenska v zahraničí vyznamenala prezidentka fotografa Yuriho Dojča.

Prvá slovenská feministka, spisovateľka a publicistka Hana Gregorová získala in memoriam Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o ľudské práva a slobody a ich ochranu. Rovnaké vyznamenanie si prevzala rómska aktivistka Anna Koptová.

Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti územnej samosprávy udelila prezidentka autorovi reformy verejnej správy Viktorovi Nižňanskému.

Divadelný režisér Ľubomír Vajdička získal Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti kultúry a umenia.

Priekopník fotovoltiky na Slovensku Miroslav Zeman získal Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti vedy a techniky, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena SR v zahraničí.

Futbalista Marek Hamšík si prevzal Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti športu, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena SR v zahraničí.

Huslistovi a dirigentovi Jackovi Martinovi Händlerovi udelila prezidentka Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti kultúry a umenia, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena SR v zahraničí.

Autor prvého rómskeho románu Ľudovít Didi získal Rad Ľudovíta Štúra III. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.

Osobnosť kresťanského disentu Eugen Valovič si prevzal Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu, ako aj za rozvoj SR v sociálnej oblasti.

Divadelník a aktér Novembra ’89 Mikuláš Laš získal Rad Ľudovíta Štúra III. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ako aj za rozvoj SR v oblasti umenia a v sociálnej oblasti, najmä pri kodifikácii rusínskeho jazyka.

Ladislav Vrtel, ktorý je autorom heraldického riešenia symbolov Slovenskej republiky, si prevzal Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj SR, najmä v oblasti heraldiky.

Detskej onkologičke Alexandre Kolenovej aj expertovi na závislosti Ľubomírovi Okruhlicovi udelila prezidentka Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj SR, najmä v oblasti zdravotníctva.

Folkloristovi Andrásovi Takácsovi udelila prezidentka Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj SR, najmä v oblasti folklóru.

Kameraman Martin Štrba si odniesol Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj SR, najmä v oblasti filmu.

Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o hospodársky rozvoj SR, najmä v oblasti vinohradníctva a vinárstva si prevzal šľachtiteľ, degustátor, šíriteľ vinárskej osvety Ondrej Korpás.

Poetka Emília Haugová získala Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj SR, najmä v oblasti literatúry.

Sociálna pracovníčka Soňa Holúbková si prebrala Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj SR.

Medailu prezidenta SR za významné zásluhy o rozvoj SR v oblasti športu získal riaditeľ Medzinárodného maratónu mieru Branislav Koniar.

Odborníčka na klimatickú zmenu Gabriela Fischerová získala Medailu prezidenta SR in memoriam za významné zásluhy o riadenie a správu štátu.

Prezidentka: Slováci boli posledné desaťročia účastníkmi vývoja európskeho ducha

Slováci a Slovenky, ako aj ďalší občania SR boli vo svojich špičkových výkonoch za posledné desaťročia trvalými účastníkmi vývoja európskeho ducha. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla v príhovore na ceremoniáli udeľovania štátnych vyznamenaní pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky. Upozornila však aj na zlyhania. Vyzdvihla schopnosť pozitívnej občianskej mobilizácie.

Slováci boli podľa prezidentky účastníkmi zápasu o rozširovanie priestoru slobody, zápasu o rešpekt voči menšinám, zápasu o uchovanie duchovného rozmeru životov. Naopak, pri boji s korupciou, uplatňovaní princípov právneho štátu či ochrane prírody a krajiny nekráčali podľa nej vždy dopredu.

Ako pripomenula, v 90. rokoch Slovenská republika vypadla z prvej vlny rozširovania Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie, pretože vnútropolitické pomery krajiny neboli kompatibilné s európskym prostredím a jeho hodnotami. “Slovensko však rýchlo dokázalo vyrovnať integračný deficit a v prijímaní reforiem sme načas patrili dokonca medzi európskych lídrov,” dodala.

V príhovore vyzdvihla angažovanú verejnosť. “Je a vždy bude protiváhou proti tendenciám, ktoré môžu našu demokraciu oslabovať. Či už ide o vedomú snahu alebo o dôsledok rozdeľovania spoločnosti šírením neznášanlivosti a nenávisti,” skonštatovala.

Štátne vyznamenania prezidentka podľa svojich slov udelila ľuďom, ktorí v období neslobody “vzdorovali tomu, čo sa zdalo byť neodvratné”. Rovnako sú medzi ocenenými ľudia, ktorí prispeli k dnešnej demokratickej tvári Slovenska. Ocenenými sú aj ľudia, ktorí dokázali využiť svoj talent, športová osobnosť, ľudia kultúry a umenia. “Všetci spolu reprezentujete rozvoj našej krajiny. Reprezentujete posun od spoločenstva, ktoré musí brániť svoju existenciu až po spoločnosť, ktorá je súčasťou moderných európskych kultúrnych a vzdelaných národov,” prihovorila sa laureátom.

Prezidentka ocenila aj prítomnosť predstaviteľov susedných krajín na ceremónii. Svedčí to podľa nej o tom, že slovenský príbeh je súčasťou spoločného príbehu strednej Európy. Po druhej svetovej vojne boli podľa nej krajiny strednej Európy mocensky unesené na východ. Po roku 1989 sa podľa nej vrátili do civilizácie, ktorá je založená na ľudských právach, právnom štáte a demokracii.

Vyzdvihla, že Slováci uskutočnili návrat spolu s Čechmi v spoločnom štátnom zväzku. Priateľstvo a silné vedomie spolupatričnosti podľa nej spája aj napriek tomu, že pred tridsiatimi rokmi sa národy vybrali vlastnou cestou.

“Ak historické osobnosti našich dejín snívali o tom, že stredná Európa bude rodinou rovnoprávnych a slobodných národov, tak my tento sen žijeme. Ak nie sme – a často oprávnene – spokojní s tým, ako ho žijeme, nie je to už spôsobené žiadnym vonkajším diktátom, ale iba našimi vlastnými zlyhaniami. A tie môžeme aj vlastnými silami napraviť,” vyhlásila prezidentka.

Zároveň upozornila, že pre ukrajinský ľud je zvrchovanosť hodnotou, ktorú musia brániť za cenu tisícov obetí a utrpenia miliónov mužov, žien a detí. Ocenila postoj zastúpených krajín o podpore Ukrajiny.